LUČENEC. V piatok 9. septembra navštívil Lučenec prezident Andrej Kiska. Verejnosti odhalil monumentálne dielo umelca Petra Kalmusa- Memento.
Program prezidenta sa začal v dopoludňajších hodinách na Mestskom úrade v Lučenci. Ako informoval, s primátorkou hovorili o pálčivých témach, ktoré trápia Lučenec. „Je to slovenský paradox, že na jednej strane sa našej krajine veľmi dobre darí, rastie nám HDP, rastie priemerná mzda a klesá nezamestnanosť. Potom ale človek príde do miest, akým je aj Lučenec, kde to občania necítia. Chudoba ostáva, mladí ľudia utekajú, nezamestnanosť sa nedarí znižovať,“ vyjadril sa prezident. Podľa jeho slov je jeho úlohou, rovnako ako úlohou vlády a parlamentu, uvažovať, ako mestám, akým je Lučenec, pomôcť. „Hovorili sme s primátorkou o plnení akčného plánu, ktorý vláda schválila. Diskutovali sme aj o tom, ako sa podarilo napĺňať projekty,“ povedal prezident s tým, že je tu veľa pozitívnych signálov, akými sú rekonštrukcia synagógy či výstavba nájomných bytov.
Prezident po stretnutí s primátorkou. (zdroj: Klaudia Kovácsová)„Najdôležitejšie je docieliť, aby toto mesto získalo opäť prosperitu, akú malo v minulosti. Bolo miestom, kde bolo radosť žiť. Je to veľká výzva.“ S primátorkou Alexandrou Pivkovou sa podľa neho zhodli na tom, že je prioritou urobiť zmenu v školstve, aby zo škôl odchádzali študenti pripravení aj na prax. „Dotkli sme sa aj témy zdravotníctva a ako sa darí zabezpečiť súkromným majiteľom v rámci nášho štátu zabezpečovať zdravotnú starostlivosť,“ doplnil o stretnutí s primátorkou prezident.
Prezident sa od divadla k synagóge prešiel pešo. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Po dopoludňajšom stretnutí sa prezident v sprievode primátorky prešiel mestom od Divadla B. S. Timravy až k synagóge. Hlavným bodom jeho programu totiž bolo odhalenie monumentálneho diela Memento, ktoré tvoril umelec Peter Kalmus počas dvadsiatich rokov na počesť obetí holokaustu z nášho územia. „Pred 75-timi rokmi bol na Slovensku vyhlásený židovský kódex. Bol im zhabaný majetok a museli nosiť žlté hviezdy. Dnes máme pamätný deň venovaný obetiam holokaustu. Sme moderná krajina, v ktorej členenie ľudí na základe farby pleti či náboženstva, patrí do ďalekej minulosti. Nesmieme tolerovať akýkoľvek prejav rasovej či náboženskej neznášanlivosti a musíme si vždy pripomínať, čo dokázala v minulosti spôsobiť,“ povedal prezident. Hovoril o 70-tisícoch Židov, ktorí padli za obeť holokaustu.
Prezident odhalil dielo Memento. V pozadí autor Peter Kalmus. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Ako priblížil Peter Kalmus, autor diela Memento, 70-tisíc kamienkov, ktoré sú umiestnené v štyroch sklenených nádobách, predstavuje osud 70-tisíc Židov, ktorí našli smrť v štyroch koncentračných táboroch. Keď zistil, koľko obetí mal režim aj v našej krajine, podľa jeho slov ostal zhrozený a inšpirovalo ho to k vytvoreniu tohto diela. „Dvadsať rokov som každý deň venoval malej pietnej slávnosti, pri ktorej som mosadzným drôtom obaľoval kamienky. Neexistujú na svete dva rovnaké kamienky tak, ako neexistujú dva rovnaké ľudské osudy. Drôt pre mňa znamená, že tá obeť, ktorá bola brutálnym spôsobom zavraždená, bola previazaná so svojimi príbuznými či priateľmi,“ povedal o diele autor. Neskôr počas vernisáže vyzval návštevníkov, aby si obete všetkých totalitných režimov uctili minútu ticha.
Peter Kalmus s moderátorom Lukášom Pelčom. (zdroj: Klaudia Kovácsová)„Treba si ceniť, že medzi nami sú ľudia, ktorí nám nedovolia zabudnúť. Toto dielo je výsledkom dvadsaťročného rozjímania o tom, čoho sme my, ľudia, schopní. Práve dnes je toto posolstvo aktuálnejšie, ako kedykoľvek predtým. Stará múdrosť hovorí, že na to, aby zvíťazilo zlo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič. Ale my nezabúdame, nezabudneme a naše krásne Slovensko si nedáme,“ zakončil prezident.
V rámci vernisáže v synagóge uložili aj časovú schránku pre ďalšie generácie. Pôvodnú schránku našli ešte počas minulého roka pri rekonštrukcii budovy. Boli v nej zakladacie listiny synagógy, či mince rôznej nominálnej hodnoty z 19. storočia. To inšpirovalo vedenie mesta na uloženie podobnej schránky. Do sklenenej nádoby, ktorú rovnako, ako pôvodnú, vyrobili v sklárňach v Katarínskej Hute, uložili CD, knihu, noviny, pamätnú listinu či mince. „Dúfam, že ju naozaj o sto či dvesto rokov niekto nájde a bude ju vedieť aj prečítať,“ povedala primátorka.
Časová schránku uložili prezident a primátorka spoločne. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Viac fotografií nájdete vo fotogalérii.
