LUČENEC. Lučenčan Roland Dandó je dôkazom toho, že keď niečo človek veľmi chce a ide si za svojím cieľom, tak to dokáže. Ako tínedžer sa túžil stať tanečníkom. Dnes už 23-ročný mladý muž študuje na prestížnej medzinárodnej tanečnej akadémii v Linczi.
„Keď som mal štrnásť rokov, kamarátka ma priviedla do Cespomu. V tom čase som sa venoval gymnastike a ona potrebovala do tanečných choreografií zakomponovať nejaké akrobatické prvky,“ začne svoje rozprávanie o prvom kontakte s tancom. „Tam som sa naučil prvé kroky. Keď vedúca skupiny odišla, tak som to po nej prevzal,“ zaspomínal na tanečnícke začiatky.
Opantala ho láska k tancu
Začal pripravovať choreografie, učil sa z internetu, zúčastňoval sa workshopov. Venoval sa rôznym štýlom. Tanec ho tak opantal, že sa rozhodol ho študovať. Kvôli základom klasického tanca sa prihlásil na základnú umeleckú školu a neskôr jeho kroky smerovali na strednú umeleckú školu v Banskej Bystrici.
(zdroj: ARCHÍV R. DANDÓ)Dokončil ju maturitnou skúškou so samými jednotkami a prišlo rozhodnutie, čo ďalej. „Chcel som študovať pedagogiku moderného tanca na VŠMU v Bratislave,“ hovorí talentovaný tanečník. Na školu ho prijali a tak sa začal pripravovať na odchod do hlavného mesta.
Na skúšky išiel zo srandy
Medzitým ho spolužiak nahovoril, aby mu robil spoločnosť na prijímacích skúškach na tanečnú akadémiu v Linczi. Roland si to zo srandy vyskúšal tiež. Náročná medzinárodná škola bola pre skromného študenta zo slabších sociálnych pomerov veľkým sústom. Ani nepomýšľal na to, že by sa tam mohol dostať.
(zdroj: ARCHÍV R. DANDÓ)Keď už bol takmer zbalený na odchod do Bratislavy, prišlo mu oznámenie, že je prijatý aj do Linczi. Nedosiahnuteľná škola bola zrazu na dosah a štúdium na poprednej akadémii veľmi lákavé, no problémom boli peniaze. „Išiel som za pani Demeovou do Centra sociálnej pomoci mladým. Ona vždy bola tým človekom, ktorý mi za každých okolností pomohol. Vždy, keď som mal nejaký problém, išiel som za ňou.“
Na školu sa mu vyzbierali na webe
Keďže Eva Demeová pozná správnych ľudí, opäť bola tou, ktorá podala pomocnú ruku. „Spravili pre mňa zbierku na stránke Kamoši z webu. Tam vyzbierali dosť na to, aby som si mohol zaplatiť prvý semester a mesiac ubytovania,“ hovorí s nadšením spokojný študent.
(zdroj: ARCHÍV R. DANDÓ)V týchto dňoch začal druhý ročník štúdia. V jeho financovaní mu pomáhajú rodičia, časť si dokáže zaplatiť sám. „Účinkujem v divadle, chodím na rôzne konkurzy alebo do komerčných skupín, ktoré potrebujú akrobatov a podobne.“ Pracovať popri škole, v ktorej je zvyčajne od ôsmej rána do ôsmej večer, je veľmi náročné.
„Čas mám len cez víkendy. Alebo v škole poviem, že musím ísť vystupovať, lebo nebudem vedieť zaplatiť školné,“ smeje sa.
Náročné štúdium ho nezlomilo
Prvý rok štúdia bol podľa Rolanda najťažší v jeho živote. „Zo začiatku som mal veľké problémy s jazykom. Každý týždeň mám iných učiteľov z rôznych krajín. Každý z nich hovorí v inom dialekte. Trvalo mi asi tri mesiace, kým som sa trochu zorientoval,“ prizná talentovaný tanečník.
Keď večer prišiel po náročnom dni unavený domov, do noci sa ešte zdokonaľoval v angličtine. Rečovú bariéru pociťuje aj pri vybavovaní bežných úradných záležitostí, keďže nemčinu sa nikdy neučil.
Tanečníci to na Slovensku nemajú ľahké
Podľa Rolanda je situácia pre umelcov na Slovensku oveľa horšia ako v zahraničí. Tanečníci tu nemajú veľké šance. „Na umelecké školy je prijatých mnoho študentov, ale v divadlách nie sú miesta. Tanečníci tu nemajú príležitosti a majú problém sa uživiť,“ myslí si.
Aj to bolo dôvodom, prečo finančne náročnú medzinárodnú akadémiu uprednostnil pred slovenskou školou, kde mohol študovať zadarmo.
(zdroj: ARCHÍV R. DANDÓ)„V staršom veku, keď už nebudem vládať toľko tancovať, môžem s touto školou učiť kdekoľvek v Európe. Papier z VŠMU mi to neumožní. Keď som dostal túto možnosť, musím ju využiť. Aj keď je to veľmi ťažká cesta,“ dodáva.
Chce byť choreograf
Svoju budúcnosť vidí na svetových pódiách. Viac ako interpret túži byť choreografom. „V tejto úlohe sa cítim najlepšie. Pri tancovaní mi neraz napadne, že ja by som to urobil inak.“
(zdroj: ARCHÍV R. DANDÓ)Veľmi rád by založil vlastnú skupinu. Aj keď tanečníci to na Slovensku nemajú jednoduché, nevidí dôvod nepôsobiť aj vo svojej rodnej krajine. „Myslím, že by to nebol zlý nápad niečo tu zmeniť. Podľa mňa sa to dá,“ dodal na záver s odhodlaním.
