HNÚŠŤA. Petrivaldského vila v Hnúšti je národná kultúrna pamiatka, ktorá svojím netypickým vzhľadom dotvára kolorit mesta a ako jedna z mála zachovaných historických budov pripomína pozostatky meštianskej architektúry. Desiatky rokov je však nevyužívaná a čaká na svoju rekonštrukciu. Vile v súčasnosti svitá na lepšie časy, samospráva plánuje zabojovať o jej záchranu. Spoluautorom projektu bude aj verejnosť.
Ako informovala Miroslava Vargová, členka komisie podnikateľskej činnosti, správy majetku mesta, obchodu a služieb a regionálnej politiky mesta, prvé kroky k obnove budovy už samospráva podnikla. „Po viacerých neúspešných pokusoch o rekonštrukciu, prenájom či predaj Petrivaldského vily schválili poslanci mestského zastupiteľstva v Hnúšti v rozpočte mesta na rok 2016 aj finančné prostriedky na spracovanie projektovej dokumentácie potrebnej k rekonštrukcii vily,“ ozrejmila Vargová.
Interiér vily. (zdroj: Miroslava Vargová)Iniciátormi projektu boli podľa nej práve členovia komisie, ktorej je členkou.„Snahou komisie je ponechať vilu v majetku mesta a opätovne sa pokúsiť o jej rekonštrukciu, aby sa stala pýchou mesta a prezentovala ho v pozitívnom svetle.“
Mesto však zatiaľ nevie, ako by mohlo v budúcnosti zrekonštruovanú vilu využiť. Do projektu preto zapojilo aj širokú verejnosť. „Je potrebné dospieť k dohode o jej využití, aby po rekonštrukcii neostala zívať prázdnotou. Vyjadriť sa k tomu môžu obyvatelia, rodáci i priaznivci mesta Hnúšťa.“ Podnety a názory na to, ako by mala byť Petrivaldského vila využitá, môžu záujemcovia posielať prostredníctvom elektronického formulára. „Možno práve váš nápad sa stane námetom na projekt, ktorým sa bude mesto Hnúšťa v najbližších rokoch uchádzať o finančnú podporu na obnovu vily,“ vyzvala Vargová. Elektronický formulár s podnetmi môžu záujemcovia vyplniť do 10. októbra.
Vila zachytená na historickej pohľadnici. (zdroj: GMM)Dvojpodlažná vilka bola postavená v neoklasicistickom slohupribližne v roku 1830. Už v roku 1867 bola podľa Vargovej dokázateľne majetkom rodiny Petrivaldských. Navrhli ju stavitelia z Rožňavy s nepravidelným pôdorysom a typickou vežičkou. Priečelie vily je obložené kvalitnou piešťanskou pálenou signovanou tehlou. „Podarilo sa mi nájsť na rube dvoch rôznych rozpolených tehál značku – v ľavej časti elipsy písmeno U a v pravej časti uzatvárajúcej elipsu písmeno T. Podľa katalógu signovaných tehál na Slovensku by to malo udávať výrobcu, v tomto prípade Uzsicskay Téglagyár pri Piešťanoch,“ priblížil milovník histórie Martin Pliešovský z Hnúšte, ktorý o vilke zisťoval podrobnosti.
V pristavenom zadnom trakte bolo podľa neho v minulosti zariadenie na výrobu a plnenie sódovky do uzatvárateľných 3 a 5-litrových fliaš.
Pliešovský priblížil aj genézu pôvodných majiteľov vilky. „Pankrác Petrivaldský, prezývaný Dundy, bol povolaním lekárnik. Nie je známe, odkiaľ pochádzali jeho starí rodičia Ján a Mária, rodená Likovecová, isté však je, že jeho otec sa narodil v Rimavských Zalužanoch 13. novembra 1870 a umrel v Hnúšti v roku 1954. Povolaním bol zámočník.“ Ako ďalej informoval, matka Pankráca Petrivaldského, Mária, rodená Kolesárová, sa narodila 16. septembra 1885 a umrela v Hnúšti 17. decembra 1967.
„Hoci toto priezvisko nemá na Slovensku početné zastúpenie, vyskytuje sa. Mnohokrát sa mýlime v jeho písaní a uvádzame ho ako Petrivalský- bez písmena „d“. Tento problém opravil v matričnej knihe v roku 1931 matrikár Duda, ale znovu sa objavil v roku 1976, kedy 30. augusta bolo v knihe úmrtí zapísané meno Pankráca. Ten už nemal žiadnych pokračovateľov,“ doplnil na záver.
ELEKTRONICKÝ FORMULÁR: https://goo.gl/forms/TDmq6sEy8Yy7UOu43
