LUČENEC. Posledné tri roky strávil študent Súkromného gymnázia Peter Nociar štúdiom lokality mokrade Béter a následne bojom o jej ochranu.
K pozorovaniu vtáctva ho priviedla láska k prírode. Kým jeho kamaráti trávia čas zábavou, Peter hodiny dokáže sledovať život operencov. V lokalite neďaleko priemyselného parku v Lučenci prišiel k mnohým zaujímavým zisteniam.
„Žije tu 151 druhov vtáctva, z toho 41 druhov národného a 34 druhov európskeho významu,“ priblížil výsledky svojho pozorovania šestnásťročný študent. Podľa neho by len pasívny zber údajov nepomohol uchovať toto prírodné bohatstvo a tak sa rozhodol aktívne zapojiť do ochranárskych činností.
Tunajších obyvateľov sa snaží chrániť
Spoločne s ďalšími pomocníkmi zhotovili a umiestnili v tejto oblasti drevené vtáčie búdky. Priviedol sem na exkurzie mladších spolužiakov, ktorým predstavil život v mokradi a vysvetlil, prečo je potrebné chrániť prírodu. Zapojil sa aj do čistenia. „Spolu s ochranármi sme odstránili tŕnisté porasty. Takéto čistenie sme podnikli niekoľkokrát.“
Postaral sa o živočíchy, ktoré tu žijú. „Keď sa znížila hladina močiara, ohrozilo to rozmnožovanie obojživelníkov, tak sme žubrienky premiestnili do oblasti s vyššou hladinou vody,“ ozrejmil zanietený ochranár. „Niekto tu rozložil siete, kde sa za deň chytilo päť vtákov. Dva z nich uhynuli. Nahlásil som to a ešte v ten večer boli siete odstránené a vtáky okrúžkované a vypustené,“ pochválil sa.
Peter Nociar (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Spojil sa s úradmi, ochranármi a ornitológmi, dokonca sa rozhodol aj pre chemický rozbor vody. „Pomohla mi ho urobiť pani profesorka v našom školskom laboratóriu,“ povedal. „Zistili sme, že mokraď je znečistená. Okrem toho život v nej ohrozujú viaceré faktory. Najmä vyhadzovanie odpadkov a nebezpečných látok do močiara,“ upozornil.
Niektoré zistenia ho sklamali
Pri jednom pozorovaní tu dokonca zistil znečistenie pravdepodobne organickou ropou. Toto zistenie ho nenechalo chladným a na problém upozornil kompetentné úrady. „Momentálne to preveruje polícia,“ uviedol.
Ďalším problémom je podľa Petra nadmerné vyrušovanie vtáctva. „Obrábacie stroje, poľnohospodárske lietadlá a hluk z priemyselnej zóny rušia operencov, a to aj napriek upozorneniam a nariadeniam úradu životného prostredia,“ zdôraznil.
Jeho cieľom je vyhlásiť toto územie za chránené. Dokonca má aj niekoľko návrhov na zlepšenie ochrany tunajších zvieracích obyvateľov. „Užitočné by bolo umiestniť zábrany na okrajoch ciest v mieste mokrade v čase migrácie obojživelníkov. Umiestnenie dopravných značení, ktoré by ľudí upozorňovali na žaby na cestách,“ myslí si. Pomoc vidí aj v sprísnení kontroly kvality vypúšťanej vody z priemyselnej zóny.
„Na stĺpy elektrického vedenia by sa mali umiestniť umelé hniezdne podložky a káble elektrického vedenia izolovať. Najúčinnejší spôsob eliminácie spomínaných ohrození je vyhlásenie mokrade Béter za chránenú lokalitu s príslušným ochranným pásmom, s uvedením zákazov aj pokút za ich porušenie,“ odporúča mladý aktivista.
Bez odborníkov by to nešlo
Študent pri svojej aktívnej činnosti musel spolupracovať s množstvom odborníkov, ktorých oslovil. Pomocnú ruku mu podala učiteľka biológie Helena Kovácsová. Svoje aktivity konzultoval aj s pracovníkmi Okresného úradu Lučenec, z odboru životného prostredia, ako aj s ochranármi z CHKO Rimavská Sobota. "Pomohol mi pán Csaba Balázs, ornitológovia pán Mojžiš a Kerestúr a v neposlednom rade aj moja mama, ktorá bola so mnou aj vo Francúzsku," vymenoval Peter.
Všetky zistenia, pozorovania a aktivity súvisiace s močiarom starostlivo evidoval, zapisoval, zdokumentoval. Vznikla z toho rozsiahla práca, ktorú zaslal na súťaž Stredoškolskej odbornej činnosti. „Po úspešnom celoštátnom kole v Bratislave reprezentoval svoj environmentálny projekt vo Francúzsku, kde takúto možnosť dostalo len päť študentov zo Slovenska. Spolu tam bolo tridsať krajín nielen z Európy, ale aj z Afriky, Stredného Východu, Ázie či dokonca Strednej Ameriky,“ vyzdvihla svojho študenta Helena Kovácsová.
Za svoju rozsiahlu a prospešnú činnosť nakoniec získal Médaille Michel Crozon za výnimočnú vedeckú prácu.
(zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Za najväčší prínos Peter považuje zistenia a údaje potrebné pre ďalšie kroky k zachovaniu tejto lokality. „Trojročná práca je príliš krátka na hodnotenia, no obávam sa, že už nie je viac času na zhromažďovanie podkladov, lebo mestské zastupiteľstvo schválilo v tejto lokalite výstavbu ďalšieho závodu. Preto sme sa rozhodli podať žiadosť na prehodnotenie lokality z hľadiska jej významu,“ dodal na záver.
Mladý muž verí, že sa mu podarí dokázať, že močiar pri Béteri nemá len regionálny, ale aj národný význam a kompetentní podniknú potrebné kroky, aby túto vzácnu lokalitu ochránili.
