RIMAVSKÁ SOBOTA. Prezentovať osobnosti z histórie Rimavskej Soboty, ktoré svoj život zasvätili mestu a významne sa podieľali na jeho rozvoji, je cieľom projektu Pamätný park Soboťanov. Jeho vybudovanie schválili mestskí poslanci na svojom ostatnom septembrovom zastupiteľstve, pričom podľa pôvodného návrhu mal byť park vytvorený na Námestí M. Tompu, ktoré mesto aktuálne rekonštruuje. Na základe pripomienok pamiatkárov však poslanci rozhodli o jeho umiestnení neďaleko križovatky ulíc Malohontská a Jánošíkova.
Financovať ho chce občianske združenie
Podľa slov Istvána Kovácsa, historika a člena občianskeho združenia Spoločnosť Rimavská Sobota a okolie, ktoré je predkladateľom návrhu výstavby pamätníka a bude ho aj financovať, je jeho nové miesto pre mesto symbolické. "Nachádza sa totiž na rozhraní dvoch pôvodných častí - Sobotišťa ako najstaršieho sídla tohto mesta a Štefanovej, teda Steffendorfu, ktorú vybudovali nemeckí prisťahovalci na mieste dnešného Hlavného námestia," priblížil historik.
Dodal, že o finálnej podobe diela ešte nie je rozhodnuté. "Naša predstava je taká, že základom bude akýsi centrálny pamätník s reliéfmi a textami, ktoré budú stručne približovať dejiny mesta. Okolo neho by boli zvečnení významní Soboťania," načrtol historik s tým, že hodnotiť národnosť týchto ľudí je veľmi ťažké. "Väčšina osobností na zozname možno mala maďarskú národnosť, ale sú tam aj ľudia, o ktorých to nepredpokladám, napríklad významný staviteľ František Miksch," uviedol Kovács.
Celkový rozpočet na vybudovanie pamätníka ani konkrétny časový rámec zatiaľ podľa vlastných slov nevie odhadnúť. "Nejaké finančné prostriedky a materiál už máme k dispozícii a predpokladám, že za pár rokov by to malo byť hotové," povedal s tým, že pri financovaní stavby by sa mohlo angažovať aj mesto.
Nezhody kvôli národnosti
Schváleniu výstavby pamätníka predchádzala dlhá a búrlivá diskusia, v ktorej sa poslanci nevedeli predovšetkým zhodnúť, ktorým konkrétnym osobnostiam by mal byť venovaný. Viacerí totiž upozorňovali, že v návrhu sú len dejatelia maďarskej národnosti a predovšetkým z obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia. "Z tohto návrhu vyplýva, že Rimavská Sobota žila len od roku 1800 do roku 1912. Musia si aj spoluobčania maďarskej národnosti uvedomiť, že tieto roky sú veľmi ošemetné pre slovenský národ, pretože vtedy na Slovensku nastala najtvrdšia maďarizácia," konštatoval poslanec Jozef Tóth.
Ďalší poslanci však oponovali, že pri výbere dejateľov netreba pozerať na národnosť, ale na to, čo pre mesto urobili. "Sú to osobnosti Rimavskej Soboty, ktoré tu žili a pracovali," podotkol poslanec Viliam Vaš s tým, že v meste je tiež alej slovenských dejateľov, z ktorých však mnohí nežili a nepôsobili priamo v Rimavskej Sobote, ale len v širšom regióne.
Okrem schválenia umiestnenia parku poslanci zároveň zrušili svoje predchádzajúce uznesenie spred troch rokov, v ktorom už odobrili konkrétne osobnosti, ktoré v ňom mali byť zastúpené. "Najprv predložím nový zoznam osobností pred mestských poslancov. Potom požiadame Ministerstvo kultúry SR o preverenie týchto dejateľov a budeme rešpektovať jeho stanovisko. Netreba sa teda obávať, že by sme tam osadili nejakého radikálneho občana," zdôraznil primátor mesta Jozef Šimko.
