POLTÁR. Rodine Krupovej z Poltára učaroval westernový život. Keďže na cestu do Ameriky sa zatiaľ neodhodlali, divoký západ si vykúzlili priamo na svojom dvore. Láska ku koňom a záľuba v jazdectve sa zmenila na rodinný životný štýl. Majú tu kone, saloon a chýbať nemôže ani pravé rodeo.
„Od detstva som mal sen, vlastniť koňa. Túto moju vášeň zdedili aj deti. Obidvaja synovia jazdia, no a samozrejme aj dcéra,“ priblížil majiteľ ranča Megi Jozef Krupa.
Ranč nesie meno po dcére, ktorá je zanietenou jazdkyňou rodea. Podľa spomienok jej otca, v sedle sedela po prvý krát, keď mala šesť mesiacov. Od vtedy bez koní nevie žiť. „Mám k nim ten najväčší vzťah, je to najkrajší pocit, keď pozeráte na svet pomedzi konské uši,“ tvrdí mladá pretekárka.
Túži jazdiť za veľkou mlákou
Seriózne jazdiť začala, keď mala štyri roky, zatiaľ sa westernu venuje len amatérsky, no ambície dvanásťročnej dievčiny siahajú až za hranice. „Chcela by som sa tomu venovať profesionálne. Existuje taký šampionát, kde sa získavajú body na postup. Víťaz národného kola postupuje na majstrovstvá Európy. Ak dosiahne európsky rekord, môže sa dostať do Ameriky,“ vysvetlila s tým, že za veľkou mlákou sa dá rodeom aj živiť.
Megi so svojim najlepším priateľom Erdegom (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Láka ju život v karavane s prepravníkom a kočovaním po súťažiach. „V Amerike sú ľudia, ktorí žijú tak, že len jazdia po súťažiach. Vyhrať sa dajú peniaze, takže tí úspešní si takto zarábajú na živobytie,“ povedala. „V podstate s tým počítame, že bude pôsobiť v Amerike a snažíme sa ju v tom podporovať. Chcel by som, aby sa tam uplatnila. Je to samozrejme aj otázka času a koňa, lebo ten musí byť maximálne pripravený, aby s ním mohla uspieť aj medzi špičkovými jazdcami,“ doplnil veľký rodinný sen otec.
Podľa Jozefa majú pred sebou ešte dlhú cestu. Len kôň, akého by Megi potrebovala na prestížne súťaže, stojí niekoľko tisíc. „Sú to drahé kone. Musia mať divokú krv, aby sa ľahko viedli k tomuto športu.“
Parkúr je nuda
Na ranči sa momentálne starajú o šesť koní. Megi má už vyhliadnutého siedmeho. Klasický anglický štýl, ktorý poznáme ako parkúr je podľa nej nuda. Krehká dievčina miluje adrenalín, rýchlosť, učí sa lasovať, aj zaháňať dobytok.
Pretekári vo westerne môžu súťažiť už od šiestich rokov. Začína sa na amatérskych súťažiach. Presne také organizujú na svojom ranči aj Krupovci. „Zatiaľ robíme len amatérske súťaže, ale pohrávame sa s myšlienkou, že od budúceho roka zorganizujeme aj oficiálne preteky,“ načrtol svoje plány hrdý otec, ktorý svoju dcéru podporuje asi najviac z celej rodiny. „Mamina nemá vzťah ku koňom, k zvieratám áno, ale čo sa koní týka, tak sa bojí, že sa mi niečo stane,“ vysvetlila Megi.
Megi miluje rodeo (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Napriek tomu, že westernové jazdenie evokuje skôr mužskú záležitosť, dominujú v ňom ženy. „Aj v Amerike je na súťažiach viac žien,“ tvrdí Jozef. Je to, vraj, tým, že dievčatá majú väčší vzťah ku koňom.
Jozef uprednostňuje dobytkárske disciplíny
Krupovci sa na Prievranu presťahovali z Kokavy nad Rimavicou, kde vlastnili reštauráciu. Vybudované zázemie v malebnej obci narúšala zlá prístupová cesta, ktorá bola nevýhodou pri ďalších myšlienkach a projektoch. Rodina preto zmenila bydlisko a neďaleko okresného mesta vybudovala ranč, kde si na svoje príde aj široká verejnosť a to nielen na súťažiach.
„Robíme tu westernovú show, detské tábory, ja vediem jazdeckú školu, manželka pracuje v našom saloone. Okrem toho vozíme za deťmi Mikuláša, keď im nesie balíčky, ponúkame jazdu na koni, alebo v koči a pripravujeme mnoho ďalších aktivít,“ vymenoval Jozef, ktorý tiež neodmietne poriadnu adrenalínovú jazdu. „Jazdci vo vyššom veku sa orientujú skôr na dobytkárske disciplíny ako na rýchlostné, lebo tam sa už treba obracať,“ odôvodní na záver milovník koní.
Jozef Krupa (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)
