LUČENEC. V Pamätnom dome Júliusa Szabóa v Lučenci prebieha výstava, ktorá odhaľuje doposiaľ málo známu tvár umelcovej tvorby. Návštevníci tu môžu vidieť drevené hračky, ktoré Szabó navrhoval v Šahách počas II. svetovej vojny.
Ako priblížila Kinga Szabóová, umelcova manželka a majiteľka pamätného domu, Szabó hračky vytváral v drevospracujúcej firme v Šahách v rokoch 1942 až 1944. „Aby mal v ťažkých časoch z čoho žiť, prijal pracovnú ponuku,“ ozrejmila Szabóová.
Výstava obsahuje niekoľko drevených hračiek, ktoré autor navrhol, množstvo fotografií už neexistujúcich hračiek a tiež niekoľko obrazov, na ktorých autor zobrazil seba a ním navrhnuté hračky. Na jednom z vystavených autoportrétov je zreteľný nápis: Hráme sa na život a číha na nás smrť. Podľa nápisu dostala výstava svoj názov „Hráme sa na život...“. „Je to irónia osudu, že v časoch vojny a tragédií, ktoré sa odohrávali vo svete, on, bojovník za mier, navrhoval hračky.“

Výstavou podľa nej chceli poukázať práve na túto dualitu života i všestrannosť samotného umelca. „Hračky dokumentujú, ako sa tento vážny umelec, ktorý sa vo svojej tvorbe venoval hlbokým filozofickým otázkam, bol schopný preladiť na dušu detí.“ Autor si na hračkách podľa manželky dal záležať, čo vidieť najmä v prepracovaných detailoch, ktoré umožňovali ich autentickejší pohyb. „Okrem toho, že boli na kolieskach, mnohé zvieratá mali aj kĺby, aby ich deti vedeli ohýbať.“

Drevených hračiek z tohto obdobia sa zachovalo už len niekoľko kusov. „Prešlo 70 rokov a málokto si ich vážil. Skončili väčšinou na smetiskách.“ Ako priblížila, na sté výročie narodenia umelca zorganizovali v Šahách výstavu diel, ktoré v meste vytvoril. Väčšina hračiek sa našla práve tam. „Pomohli mi z miestneho múzea a ešte pred výstavou vyzvali v novinách obyvateľov, aby priniesli drevené hračky, ktoré im doma ostali. Tak sme objavili niekoľko pekných kusov.“ Dva ďalšie mala manželka umelca doma, tie neskôr venovala Múzeu bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni. „Na vernisáž aktuálnej výstavy nám ich prepožičali. Teraz sú tu už len ich fotografie.“
Výstavu otvorili začiatkom leta, no potrvá ešte týždeň. „Naschvál sme ju predĺžili do septembra, aby si ju mohli prísť pozrieť aj žiaci zo škôl.“ Výstava je pre návštevníkov prístupná počas piatkových popoludní, s majiteľkou sa však záujemcovia môžu telefonicky dohodnúť aj na inom termíne.
