MALÉ STRACINY. S myšlienkou na otvorenie baníckeho múzea sa v Malých Stracinách začali pohrávať už v roku 2015, kedy svoju činnosť ukončila baňa Dolina. Málokto vie, že prvé uhlie vyťažili práve v tunajších baniach. Keď baníci minulý rok v máji sfárali posledný krát, prišiel nápad založiť múzeum.
Starostka Tatiana Kassayová bola myšlienke naklonená a začala hľadať možnosti, ako nápad zrealizovať. Obec odkúpila starší gazdovský dom a rozhodla sa v ňom zriadiť banské a gazdovské múzeum.
(zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)„Naši obyvatelia stále majú doma množstvo náradia, ktoré pri gazdovaní používali ešte ich prastarí rodičia. Ale pomaly sa to všetko vyhadzuje, ničí a bola by škoda, keby sme to nezachovali aj pre budúce generácie,“ myslí si starostka.
Prvé exponáty sú pripravené
Aj keď budova zatiaľ viac pripomína objekt na zbúranie ako budúce múzeum, v obci už zozbierali niekoľko exponátov. Gazdovských, ale najmä baníckych. Jedným z nich je vozík poslednej vyťaženej tony uhlia, ktorý zatiaľ v neďalekom dvore rodinného domu mlčky uchováva svoje svedectvo o niekdajšej baníckej sláve. „Pred autobusovou čakárňou máme zatiaľ vystavený banský kombajn,“ dodala Kassayová.
(zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Z fondov sa im podarilo získať finančné prostriedky na rekonštrukciu časti strechy budúceho múzea. „Z tých financií, ktoré sme dostali, sa to nedalo celé poriešiť. Keď sa už strecha rozoberie, chceli sme ju zrekonštruovať celú, takže zatiaľ sme sa do toho nepustili, aby sme to urobili naraz,“ vysvetlila Kassayová.
Čaká sa na financie
Tento rok začiatkom apríla podali ďalší projekt. Ten zatiaľ nebol vyhodnotený. „Projekt zahŕňal náklady na rekonštrukciu zvyšnej časti strechy a aj ďalšie rekonštrukčné práce, ktoré bude potrebné na starej rozpadávajúcej sa stavbe vykonať,“ ozrejmila starostka s tým, že v prvom projekte žiadali 13 500 eur, no podarilo sa im získať len 6 900.
Obec na projekte spolupracuje s Banským cechom. Ten prisľúbil dodať exponáty. „Máme s nimi veľmi dobrú spoluprácu. Zatiaľ majú pripravené vozíky aj koľajničky. Tie by sme chceli inštalovať pred múzeom, kde plánujeme vytvoriť niečo ako imitáciu vchodu do štôlne,“ priblížila starostka.
„Ešte je potrebné zabezpečiť tabule, vitríny na drobné exponáty a ďalšie potrebné detaily. Na to žiadal financie vo výške 8000 eur práve Banícky cech,“ dodala.
Prvé bane v regióne
Podľa jej slov v neďalekom okolí obce objavili miesta, kde boli prvé bane. Stracinčania sú na svoju históriu patrične hrdí. „Každý hovorí o prvých modrokamenských či pôtorských baniach, ale my dobre vieme, že ťažba v tomto regióne začala práve v našej obci,“ zdôraznila starostka.
Vždy jej stúpne tlak, keď počuje iné teórie. Ťažba podľa nej začala hrabacími prácami na povrchu. „Objavili, že tu niečo je a začali po tom pátrať,“ povedala.
(zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Podľa historických prameňov tu prvá baňa bola už v roku 1857.„Volala sa Svätoštefánska, neskôr ju premenovali na Novohradskú,“ konkretizoval Július Oláh, ktorý sa aktívne zaoberá históriou Malých Stracín. „Nebola to klasická baňa, ale takzvané kutby,“ doplnila ho starostka.
Zároveň vysvetlila, že v tom čase sa ťažilo kutacími prácami, teda kúsok pod povrchom. „Tak vznikli prvé dve bane majiteľov Bakossa a Rácza,“ priblížila informácie z histórie.
Neporušená štôlňa je raritou
Štôlne spomínaných baní sa údajne zachovali ukryté v okolitých lesoch. „Bol tu aj jeden odborník, ktorý sa tejto téme venuje. Keďže je z tohto regiónu, vedel, kde sa vchody do baní nachádzajú. Keď mi tie miesta ukázal, ako laik som tam nevidela nič,“ priznala aktívna hlava obce. „Keď mi však priblížil znaky, ktoré videl on ako odborník, zrazu som to videla aj ja. Iná tráva v mieste, kade išli koľajnice, bola taká úplne jemnulinká. Alebo zarastený a zapadnutý vchod do štôlne,“ dodáva s nadšením.
Podľa starostky Pavel Hronček, ktorý pôsobí na univerzite v Banskej Bystrici, uviedol, že jedna zo štôlní môže slúžiť ako učebnicový príklad, pretože je takmer neporušená. „Údajne tak zachovanú štôlňu objavil len v Maďarsku a bol prekvapený z toho, aký poklad tu máme,“ pochválila sa na záver Kassayová.
