LUČENEC. Predstavitelia samospráv regiónu a podnikatelia z oblasti cestovného ruchu absolvovali v septembri poznávaciu cestu do Maďarska a Chorvátska. Jej cieľom malo byť získanie skúseností vo využívaní prírodného bohatstva krajiny, ktoré by mohli aplikovať aj u nás. Rozdiel medzi susedmi a našou krajinou je však zásadný- rozvoj geoturizmu je u nich finančne podporovaný štátom, kým u nás funguje len na báze dobrovoľníctva.
Poznávaciu cestu organizovali Oblastná organizácia cestovného ruchu Turistický Novohrad a Podpoľanie a Združenie miest a obcí Novohradu. Hradená bola z rozpočtu oboch organizácií a všetci 30 zúčastnení zaplatili 50-eurový poplatok navyše.
Ako informoval Pavol Rapco, výkonný riaditeľ oblastnej organizácie, po minuloročnej ceste do poľského Krakova sa tentokrát zamerali na prírodné dedičstvo pri Balatone a v Slavónii. „Pravidelne organizujeme podobné pracovné cesty, aby sme vedeli porovnať podmienky, ktoré vytvárame my pre rozvoj turizmu a ktoré vytvárajú v iných krajinách či regiónoch,“ priblížil Rapco. V susedných krajinách sa zamerali na cestovný ruch založený na využívaní geoparkov. „Nakoľko takmer tretinu územia Novohradu zaberá UNESCO Geopark Novohrad- Nógrád, je tu potenciál pre geoturizmus. Preto sme chceli vidieť, ako to funguje u nich.“
Šomoška, kamenný vodopád. (zdroj: Archív geoparku)Oba geoparky sú podľa Rapca rozvinuté a majú vybudovanú kvalitnú infraštruktúru pre cestovný ruch. Základným rozdielom je podľa neho fakt, že v zahraničí sú geoparky pod správou organizácií podobných našim „chráneným krajinným oblastiam (CHKO)“ alebo národným parkom, preto sú finančne podporované štátom a ich rozvoj napreduje rýchlejšie. V Maďarsku podľa neho videli, ako z grantov vybudovali či skvalitnili staršie zariadenia, napríklad kvalitne vybavený informačný dom na Balatone. „Boli tam možnosti vidieť expozície z geologicky a paleontologicky zaujímavých oblastí geoparku, alebo aj premietacia miestnosť pre konferencie.“ U susedov videla delegácia aj možnosť efektívnejšieho využívania jaskynných oblastí. „Jaskyne v Tapolci sú starou turistickou destináciou. Je však úplne vynovená, dá sa tam člnkovať a sú tam rovnako skvelé prednáškové miestnosti či expozície,“ povedal Rapco s tým, že kvalita poskytovaných služieb sa u nich odráža aj na vysokej návštevnosti. Geopark dokonca vlastní aj penzión, v ktorom boli ubytovaní.
Ako ďalej pokračoval, veľký pokrok v cestovnom ruchu a poskytovaní služieb videli aj v severnej časti Chorvátska. „Tradičné poľnohospodárske činnosti už nevynášali toľko, aby to stačilo ľuďom na obživu. Zamerali sa preto na rozvoj turizmu,“ vysvetlil. Hoci je u nich najviac rozvinutý v prímorských oblastiach, zapracovali aj na geoturizme. Na rozdiel od Maďarov však neinvestujú do budovaní turistických zariadení, ale do atraktivít priamo v prírode. „Navštívili sme napríklad kameňolom, akých je u nás, v Cerovej vrchovine, mnoho. Tam však vytvorili kvalitné náučné chodníky s informáciami o kameňolome i o ostatných zaujímavých miestach v okolí.“
Rapco zdôraznil, že v oboch krajinách k rozvoju dopomohol štát. „Majú dotácie a regulérnych zamestnancov, ktorí sa o tieto oblasti starajú. U nás všetko funguje len na báze dobrovoľníctva, či už je to správa geoparku alebo naša oblastná organizácia.“ Aby prírodné bohatstvo našej krajiny neostávalo iba ozdobou, ale bolo aj ekonomickým prínosom, mali by podľa Rapca prejsť úplne pod právu CHKO. Boli by lepšie financované a vytvoril by sa efektívnejší systém ich spravovania. „Ak aj podobné organizácie, ako sme my, získali dotácie z eurofondov na vybudovanie niečoho nového, veľmi ťažko sa získavajú peniaze na ich sústavné udržiavanie,“ ozrejmil Rapco. Výsledok bol podľa neho viditeľný najmä v Chorvátsku, kde boli náučné chodníky a iné atraktivity udržiavané a spravované systematicky.
Hrad Šomoška, v pozadí hrad Salgó. (zdroj: Archív geoparku)Cesty sa zúčastnil aj Attila Agócs, primátor Fiľakova, ktoré poznávaciu cestu iniciovalo. Podľa neho problém v napredovaní geoparku spôsobuje aj fakt, že funguje ako združenie právnických osôb, ktoré tvoria obce. „Fungujeme z platenia členského, neustále sa skladáme na nejaké projekty,“ povedal primátor s tým, že financovanie od štátu by zásadne pomohlo. „Treba ale povedať, že za tými oblasťami nie sme príliš pozadu, čo je povzbudzujúce a som z toho väčší optimista.“ Ako doplnil, vďaka ceste sa im potvrdilo, že cestovný ruch nemôže dlhodobo fungovať bez vzájomnej spolupráce miestnych organizácií a zariadení. „Musí existovať súčinnosť jednotlivých lokalít a poskytovateľov služieb. Keď ste izolovaní, jednoducho to nefunguje.“
Podľa Alexandry Pivkovej, primátorky Lučenca, bola cesta potrebná a poučná. „Geoparky, ktoré sme navštívili, majú za sebou úspešné roky prezentácie prírodného bohatstva krajiny. Ak chceme posunúť vnímanie prírodných a historických krás nášho regiónu do úspešného a zaujímavého prezentovania Novohradu a pritiahnuť turistov, učíme sa z príkladov dobrej praxe,“ povedala primátorka. Ako dodala, vďaka ceste už začala pracovať aj na nových projektoch. „Mám mnoho nápadov a inšpirácií, ako priblížiť, hlavne deťom, naše prírodné bohatstvo- či už faunu alebo flóru. Na základe inšpirácie z geoparkov som začala s tímom ľudí pracovať na projektoch,“ zakončila.
