Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Lučenčana v Kirgizsku prekvapil drastický šport aj hlavne pištolí

Cestovateľ Ľubo Činčura si z nehostinnej krajiny priniesol nezabudnuteľné zážitky.

(Zdroj: ĽUBOMÍR ČINČURA)

LUČENEC. Ľubo Činčura už roky brázdi svet s fotoaparátom v ruke. Potulky po exotických krajinách, ktoré nie sú katalógovým lákadlom pre turistov, mu priniesli mnoho ponaučenia, fotografií, oslovujúcich ľudskú dušu, ale najmä neopakovateľných zážitkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeho posledná cesta smerovala do Kirgizska. Išlo o oficiálnu medzištátnu fotoexpedíciu, na ktorej doplnil štyroch českých fotografov. Pred rozporuplným cieľom výpravy varovalo aj ministerstvo zahraničných vecí ČR, pretože v krajine je údajne vojnový stav. To sa našťastie nepotvrdilo, no cesta napriek pokojnej situácii priniesla aj niekoľko negatívnych zážitkov.

SkryťVypnúť reklamu

„Chceli sme zdokumentovať nedotknutú prírodu strednej Ázie, najmä v okolí jazera Ysyk-Kul, kde turistov takmer nestretnete. Toto jazero je najväčšou dominantou strednej Ázie a jeho voda spolu s čiernym uhlím predstavuje najväčšie bohatstvo Kirgizska. Výzvou bolo aj zhotovenie fotografií určených na výstavu v Biškeku, hlavnom meste Kirgizska,“ priblížil cestovateľ.

Na výpravu sa psychicky pripravoval

Na výpravu sa dôsledne, najmä fyzicky, pripravoval. Dva týždne v krajine, rozprestierajúcej sa prevažne na náhornej plošine v nadmorskej výške okolo 2500 metrov, sú pre človeka z nížiny náročné. Pociťuje deficit kyslíka, ktorý sa ešte prehlbuje výstupom do kopcov.

„Nebola to taká typická himalájska príprava, ako keď som išiel do Nepálu. Pripravoval som sa fyzicky, ale tiež psychicky.“ Ľubo tušil, že v tejto moslimskej krajine nájde niečo, čo ho natrvalo ovplyvní. Nakoniec to objavil v podobe prírody nedotknutej ľudskou stopou a v divokých stádach majestátnych koní.

SkryťVypnúť reklamu

„Ľudia sú tam tak nesmierne dobrí, že tu si to človek ani nedokáže predstaviť,“ tvrdí s presvedčením, že objavil ďalší zázrak ukrytý pred konzumnou spoločnosťou vyspelej civilizácie. Svoje tvrdenie doložil príhodou so starou pani, ktorá sa snažila rozmnožiť nejakú rastlinku a tak sa cestovateľ pri nej zastavil a prehodil pár slov.

Čaj začal trojchodovým obedom

„Hovorili sme o živote, Československu a o všetkom možnom. Na záver nás všetkých pozvala na čaj.“ V krajine hraničiacej s Čínou je neslušné odmietnuť pozvanie na čaj a tak sa výprava zrazu ocitla v skromnom príbytku.

Vynikajúcemu kirgizskému čaju predchádzal trojchodový obed, ktorým chudobní hostitelia častovali vzácnu návštevu. „Pri odchode sme deťom nechali rôzne drobnosti, čo sme so sebou mali. Na naše prekvapenie pri bráničke nás už čakali ďalšie dve rodiny, pretože ako by to bolo, keby jedna rodina urobila dobrý skutok a ďalšia nie,“ vysvetľuje zmýšľanie tunajších obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu

„V inom prípade sme stúpali k svätyni v meste Osh. Cestou sme stretávali množstvo pútnikov a šťastných ľudí, ktorí ctia sviatok tým, že sa stretne celá rodina. Keď sme ich poprosili, či si ich môžeme odfotiť, reagovali pozvaním k spoločnému stolu.“ Keďže pri tunajšej pohostinnosti by cestovatelia viac jedli, ako cestovali, naučili sa pozvania taktne odmietnuť. Domáci im pribalili na cestu melóny, hrozno, broskyne či chlieb.

Čajové plantáže rozorali

Vzrastom nižší, tmaví, šikmookí potomkovia Mongolov a Uzbekov sú podľa Ľuba šťastný národ. Neženú sa za materiálnymi statkami, vážia si najprirodzenejšie veci okolitého sveta, ako napríklad to, že svieti slnko, alebo že rodina je zdravá a veľká. „Iní sú aj v tom, že nepijú alkohol, kávu a nefajčia. Pijú veľmi dobrý čaj, ktorý nazývajú kirgizský, i keď bol  dovezený z Indie,“ pousmeje sa skúsený svetobežník. „Kedysi bolo Kirgizsko významným producentom čaju, vína a koňaku, ale režim pod tvrdou rukou Stalina zariadil, že všetky vinice a čajové plantáže dali rozorať a vysypať kamennou soľou, aby tam už nikdy nič podobné nemohlo vyrásť,“ rozpráva o desivej histórii krajiny.

Na desaťnásobne väčšej ploche ako je Slovensko žije v tejto vyprahnutej krajine približne rovnaký počet ľudí ako u nás. Nie je problém sa na rozľahlých pláňach stratiť. Ľubovi sa to podarilo dvakrát. „Išli sme fotiť výjavy na petroglyfoch v Saymalu-Taš, čiže obrazy z lovu vytesané v balvanoch staré vyše päťtisíc rokov. Keď som bol s prácou hotový, rozhodol som sa preskúmať aj blízke okolie,“ začne rozprávať o svojom dramatickom zážitku.

Mierili na neho hlavne ruských zbraní

Pri svojom túlaní sa oddelil od skupiny. V tom priletelo osem ruských vojenských vrtuľníkov. Po zuby ozbrojeným vojakom sa podozrivý turista s batohom na chrbte a fotoaparátom v rukách nepáčil a nedovolili mu vrátiť sa cestou, ktorou prišiel.  „Prvú výzvu som neakceptoval, ale po zasunutí nábojov do kalašnikova som pochopil, že situácia je vážna a radšej som odpochodoval iným smerom. Tak ma to vyviedlo z miery, že som asi hodinku tápal, kým som našiel inú cestu späť.“ Kým Ľubo veril, že svojich druhov každú chvíľu nájde, českí fotografi sa už začali obávať, že sa stratil definitívne.

Druhýkrát sa stratil prakticky zámerne. Výprave sa nechcelo šliapať, ale Ľubo, ostrieľaný z Himalájí, si výlet do kopcov po vlastných nenechal ujsť. Chodníčky a potôčiky ho trochu zviedli z trasy, no pomocou slnka a kmeňov stromov sa po takmer dvoch hodinách opäť zorientoval a vrátil na pôvodnú cestu.

Drsná hra obyvateľov ho šokovala

Prekvapivo v negatívnom zmysle slova na cestovateľov zapôsobila aj hra domácich obyvateľov. „Je to podobné ako konské pólo či rugby, ale miesto lopty používajú kozu. Pre nás až nechutný pohľad. Ale vysvetlili mi, že raz do roka je to tradícia, pri ktorej ide o obetovanie toho úbohého zvieraťa.“

Nepríjemné zážitky vyvážili tie, ktoré nie je ľahké ani opísať. Vryli sa hlboko do spomienok na nehostinnú krajinu, plnú kontrastov. „Zaskočili ma neskutočné stáda koní. Snažil som sa s nimi komunikovať, zaujala ma ich majestátnosť. Keď sa mi podarilo  dostať sa do bežiaceho stáda a kone fotiť, zaujal ma postoj alfa samca, ktorý si stádo strážil. Dovolil mi vyhnúť sa mu. Vtedy som pochopil, že musíme žiť viac spätí s prírodou.“

Vrcholom jeho kontaktu s koňmi bola návšteva náhornej plošiny Tulpar-taš, kde sa objavil obrovský kameň, ktorý môže mať zhruba sto ton. Sú na ňom rôzne priehlbinky, ktoré by sa pri troche fantázie dali stotožniť s konskými kopytami. „Pri tej skale sa zo stáda neustále zdržiava päť až desať koní, akoby ju strážili. Bolo to impozantné.“

Kúpeľ v ľadovej vode zaskočil aj domácich

Pobyt v Kirgizsku dal Ľubovi vyššiu úroveň sebapoznania. „Musel som sa prispôsobiť okolitému svetu, ktorý je síce krásny, ale nesmierne drsný. Cez deň sme mali tridsať stupňov. O pár metrov vyššie sme spali v jurtách pri teplote mínus desať stupňov,“ opísal nástrahy tunajšieho podnebia.

Musel sa vysporiadať so zimou, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny s pohodlnou posteľou, tečúcou vodou a ďalšími vymoženosťami. „Nakoniec som sa okúpal v jazere, ktoré je vo výške približne nášho Kriváňa s ľadovou vodou. Dokonca aj miestni obyvatelia sa prišli pozrieť, čo je tam za šialenca,“ pousmeje sa nad svojim ľadovým zážitkom.

Naučil sa pokorne čakať

Ako vegetarián sa obával, čo bude v krajine, kde je hlavným zdrojom obživy mäso, jesť. Najviac mu chutilo obyčajné rizoto s mrkvou, ktoré si nevedel vynachváliť. Chutil mu aj chlieb pripomínajúci náš langoš. Ľubovej pozornosti neuniklo, že na stole nikdy nechýbal med a malinový džem. Chlieb s džemom jedli dokonca ako prílohu k mäsu.

„Táto krajina ma naučila väčšej primknutosti k prírode, rodine a blízkym. Naučila ma pokorne čakať. Pred pár rokmi som nedokázal čakať ani dve minúty. Tu som na svoju príležitosť mohol čakať aj tri dni, kým koník uznal za vhodné, že ma k sebe pustí.“

Nehostinná rovina v kontraste s pohostinnými obyvateľmi, obedňajšia páľava so zasneženými končiarmi v diaľke, stáda divokých koní, preháňajúcich sa po rozľahlých pláňach, zanechali v Lučenčanovi nezabudnuteľný dojem. „O rok sa sem plánujem vrátiť. Ďalšia výprava bude ešte náročnejšia ako táto,“ dodá na záver s odhodlaním preskúmať kirgizské hory až do výšky 6000 metrov.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 2 287
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 098
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 524
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 423
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 168

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  2. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  3. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  4. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  5. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  6. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  7. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  8. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 071
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 151
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 696
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 4 198
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 401
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 308
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 290
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 185
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Zástupkyne i zástupcovia Nordic walkingu završujú sezónu na Vianočnom behu.

Darilo sa mu nielen v rodnom regióne ale aj v iných kútoch Slovenska.


2 h
Ilustračné foto.

Akciovka ponúka samosprávam náhradné riešenia.


3 h
Vodná stavba Ružiná prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Na sklonku roka 2020 ju museli úplne vypustiť.

K napúšťaniu Ružinej prispela aj nádrž, ktorá je s ňou spojená podzemným potrubím.


8 h
V Banskobystrickom kraji chcú vedieť, aká zdravotná starostlivosť bude dostupná v nemocniciach na jeho území.

V jednom prípade nespokojnosť vyústila do petície.


15 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  2. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  3. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  4. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  5. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  6. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  7. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  8. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 071
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 151
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 696
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 4 198
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 401
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 308
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 290
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 185
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu