LUČENEC. Tvorbu a život umelca Júliusa Szabóa v Lučenci pripomína jeho pamätný dom. V roku 2008 ho zriadila jeho manželka a majiteľka pamätného domu, Kinga Szabóová. Pre verejnosť sú odvtedy sprístupnené tri obytné miestnosti, v ktorých umelec žil a tvoril a jedna výstavná miestnosť, ktorú k pôvodnej časti domu dala pristaviť jeho manželka.
Pamätný dom Júliusa Szabóa, ktorý sa nachádza pri mestskom parku v Lučenci, dýcha históriou a umelcovou tvorbou. S manželkou tu prežil posledné roky svojho života. „Keď som išla do dôchodku, premýšľala som nad tým, čo bude s domom. Nevedela som si predstaviť, že by tu žil niekto cudzí. Preto som sa rozhodla zriadiť tento pamätný dom a ja som sa presťahovala do podkrovia,“ priblížila Szabóová.
Izba mapujúca začiatky jeho tvorby. (zdroj: Klaudia Kovácsová)V dome sú sprístupnené v rámci stálej expozície tri miestnosti, ktoré chronologicky sledujú umelcovu tvorbu. Galéria vyzerá tak, akoby v nej umelec stále žil. Nie je strohá a ustrojená, nábytok i predmety sú umiestnené na prvý pohľad ledabolo, ako v každej bežnej domácnosti. Človek má preto pocit, že sa ocitol u umelca na návšteve.
Prvá miestnosť mapuje začiatky Szabóovej tvorby z 30. a 40. rokov minulého storočia. Na obrazoch sa objavujú osoby a prostredie, ktoré boli súčasťou jeho života. Návštevníci môžu obdivovať portréty jeho sestry s bábikou či matky. „Vystavené sú tu tiež diela, ktoré sú ovplyvnené svetovou tvorbou, najmä jeho obľúbencov Gauguina a Van Gogha. Visí tu aj obraz Jesenné hmly, za ktorý získal čestné uznanie v roku 1940 v Budapešti,“ povedala Szabóová. V tomto období navštevoval akadémiu v Paríži, svetová tvorba ho ovplyvnila najmä počas tohto pobytu. Atmosféru vojnového obdobia dopĺňa dobový nábytok, ktorý majiteľka dokúpila dodatočne.
Kinga Szabóová ukazuje umelcove africké sošky z Paríža. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Druhá miestnosť je venovaná 50. rokom a umelcovej tvorbe z tohto obdobia, na ktorej už badať ovplyvnenie politickým režimom. V tomto období bol založený Zväz výtvarných umelcov, jedným z prvých jeho členov sa stal aj Szabó. „Žil tu osamotene v Lučenci a tento moment preňho znamenal, že konečne niekam patril. V týchto rokoch však prišli požiadavky, aby maľoval robotníkov,“ priblížila s tým, že Szabó začal chodiť do okolitých tovární a zobrazovať aj túto oblasť života. „Hoci preňho táto tematika nebola cudzia, prekážalo mu, že sa od umelcov očakáva zobrazovanie takéhoto umelého pátosu.“
Na stenách miestnosti visí výber jeho krajinomalieb a obrazov pracujúceho ľudu. Návštevníci tu môžu vidieť aj sošky s africkým námetom, ktoré kúpil v Paríži a často ich zobrazoval aj vo svojej tvorbe. Zároveň sú tu vystavené ocenenia, ktoré získal ako bežec. „Pravidelne chodil behávať do parku čo bolo v tom období ešte považované za čudné,“ povedala jeho manželka s úsmevom. Pri knihách, ktoré Szabó s obľubou čítal, sú umiestnené rôzne ocenenia a diplomy, ktoré počas svojho života získal. Hoci maľoval celý život, od roku 1949 sa začal venovať aj grafike. „Vytvoril obrovské grafické dielo- spravil 360 vyrytých štočkov, o výtlačkoch ani nehovoriac.“
Posledná z miestností zachytáva jeho pozdnú tvorbu zo 60. rokov. Umelec prechádza zo zobrazovania reality do viac abstraktnej a symbolickej tvorby. „Akoby sa mu už prejedla realita, nestačilo mu to. Potreboval zobraziť svoje úvahy,“ ozrejmila Szabóová. Upustil tiež od používania oleja, nakoľko svoje pocity potreboval na plátno dostať rýchlejšou technikou. „Vypracoval si vlastnú techniku- voskotemperu. Maľoval temperou, no aby mali obrazy trvácnosť ako olejomaľby, dotváral ich technikou, ktorá ostáva jeho tajomstvom dodnes.“ Obrazy odzrkadľujú jeho vnútorný svet, pocity a úvahy o živote i smrti.
Významné ocenenie. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Július Szabó bol dlho starým mládencom. Nechcel, aby vzťahy ovplyvňovali jeho tvorbu alebo mu brali čas, ktorý mohol venovať maľbe. Bol slobodnou dušou. V 62 rokoch však zvíťazila láska a oženil sa s Kingou Szabóovou. Život im však doprial iba tri spoločne strávené roky, umelec v roku 1972 umrel. Zanechal však veľkolepé dielo, o ktoré sa jeho manželka dodnes s láskou stará. V roku 2007, na sté výročie umelcovho narodenia, vydali jeho životopisné dielo.
Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci môžete navštíviť každý piatok poobede, na inom termíne sa môžete dohodnúť s majiteľkou telefonicky.
“Nebojím sa, že zomriem hladom, ale že nebudem mať na čo maľovať.
„
