LUČENEC. História Domova sociálnych služieb Slatinka sa začala písať v roku 1951. Klientov domova dôchodcov, ktorý v kaštieli na Slatinke dovtedy sídlil, presťahovali kvôli nevyhovujúcim priestorom do Lučenca.
A presne do tých istých nevyhovujúcich priestorov s obrovskými izbami nasťahovali deti s mentálnymi znevýhodnením od troch do dvanásť rokov. Typická inštitúcia umiestnená dostatočne ďaleko od bežného mestského života mala za úlohu izolovať a ukrývať ľudí, ktorí by kazili dokonalý obraz zdravej spoločnosti. „Prvého klienta prijali 30. augusta 1951. Sociálnu starostlivosť poskytovali rehoľné sestry Satmárky z rádu sv. Vincenta,“ priblížila fakty z histórie riaditeľka Denisa Nincová.
O takmer stovku detí sa staralo sedem sestier
Onedlho bolo v ústave 95 detí, o ktoré sa staralo sedem sestier. V budove nebolo ústredné kúrenie ani teplá voda. V jednej izbe bolo umiestnených približne 15 detí. Sestry tu pracovali do roku 1988.
O rok neskôr prestali prekladať deti do iných ústavov a začali poskytovať služby klientom od narodenia bez hornej hranice veku. Zmena nastala aj v zložení klientov. Kým iné zariadenia boli určené výlučne ženám, alebo mužom, Slatinka sa stala jedným z mála zariadení, kde boli klientami rovnako muži, ako aj ženy.
(zdroj: MARCEL JANČOVIČ)„V tom istom roku sa začalo aj so znižovaním kapacity. Do roku 2005 zariadenie fungovalo ako typické veľkokapacitné s mnohými nedostatkami,“ uviedla Nincová. Ako najzávažnejšie uviedla obmedzené súkromie klientov, predimenzované izby, silne preferovaná ošetrovateľská a opatrovateľská starostlivosť.
Klientov v kaštieli ubúdalo
Podľa riaditeľky bol zlomovým rok 2008, kedy sa začal realizovať proces transformácie. V rámci neho sa klienti začali postupne sťahovať do menších rodinných domov v meste. „V nich boli vytvorené podmienky na poskytovanie kvalitných sociálnych služieb na základe individuálnych potrieb klientov,“ vyzdvihla riaditeľka.
Pod správu DSS Slatinka neskôr pričlenili Domov sociálnych služieb Nádej vo Vidinej aj rodinný dom na Hviezdoslavovej ulici, kde žili bývalí klienti ústavu v Haliči. „V zámku v prvopočiatkoch žilo až 210 mužov s mentálnym znevýhodnením,“ konštatovala Nincová.
(zdroj: MARCEL JANČOVIČ)V súčasnosti zariadenie poskytuje sociálne služby v šiestich rodinných domoch, do ktorých sa postupne presťahovali všetci klienti z kaštieľa na Slatinke. Kaštieľ bol v novembri 2012 zatvorený.
„Títo ľudia žili v izolácii a pristupovalo sa k nim ako k odloženým. Nikto neriešil, že by mohli žiť v spoločnosti. Dnes je to iné. Pracujeme najmä na tom, aby sa naučili byť čo najviac sebestační, aby sa dokázali zaradiť do bežného života,“ zdôraznila riaditeľka.
Významné výročie chcú osláviť
Klienti domova dnes žijú samostatne. Niektorí len s minimálnou podporou terénnych sociálnych pracovníkov. Majú svoje záľuby, varia, perú, starajú sa o svoje domácnosti, sami si organizujú voľný čas a mnohí chodia do zamestnania.
65 rokov je v živote inštitúcie veľmi pekný vek. Preto tento významný míľnik v histórii zariadenia plánujú patrične osláviť. „Pripravili sme podujatie určené všetkým, ktorí nás poznajú, alebo by chceli spoznať bližšie,“ ozrejmila Nincová.
(zdroj: MARCEL JANČOVIČ)Oslavy sa uskutočnia 13. októbra v Divadle B. S. Timravy. „V dopoludňajších hodinách sa bude najmä diskutovať. Popoludní v rámci galaprogramu odovzdáme ocenenia Don Quijot bojovníkom s veternými mlynmi v sociálnej sfére,“ vymenovala na záver Nincová.
V rámci galaprogramu sa predstavia domáci umelci a bodku za oslavami dá Divadlo z pasáže s hrou Malý princ.
Žijú bežný život. (zdroj: MARCEL JANČOVIČ)
Žijú bežný život. (zdroj: MARCEL JANČOVIČ)
