Život bez práce si nevie ani predstaviť. Obrába viac ako 50 hektárov pôdy a stará sa o vyše dvesto zvierat. Teodor Šóš z Veľkej nad Ipľom je poľnohospodárom telom aj dušou.
„Roky som robil na Štátnom majetku v Lučenci. Keď sa pred dvanástimi rokmi rozpadol, začal som farmárčiť. Práca s pôdou a zvieratami je pre mňa viac ako koníček. Začínal som na dvojhektárovej parcele a postupne som si zobral do dlhodobého prenájmu na dvadsať rokov ďalších 53 hektárov pôdy. Všetky staré budovy pri rodnom dome, ktoré už boli na zrúcanie, som prerobil na maštale. Aj techniku som si zmajstroval sám. Niektoré stroje som našiel na šrotoviskách a opravil ich. Neprivatizoval som, nikomu nič nezobral, ale začínal som úplne z ničoho na vlastnom - s jednou kravou a prasaťom,“ hovorí Teodor. Napriek množstvu techniky a zvierat má na farme Teodora všetko svoje miesto. Má rád poriadok a čistotu. Malé teliatka a ošípané majú pod sebou seno, slamu a žije sa im naozaj ako v bavlnke.
Farmárstvo má v génoch aj 17-ročná dcéra Réka a o štyri roky mladší syn Róbert, ktorý otcovi denne pomáha. „V sezóne robíme aj 18 hodín denne. Keď mal Robko osem rokov, nepohol sa odo mňa ani na krok. Jeho miláčikmi sú zajace - belgické obry, o ktoré sa sám stará. V chove vôbec nepoužívam kŕmne zmesi a neuznávam „chémiu“. Zvieratá kŕmim vlastnoručne dopestovaným krmivom a senom z pokosených lúk. Trvá dlhšie, kým zvieratá dorastú, ale za čistotu mäsa garantujem. Postupne chcem prejsť na biopodnikanie, no v našich podmienkach je to ťažké. Celý život prežívam v monterkách. Nerád chodím na výlety. Ja mám výlet na farme pri práci,“ dodal s úsmevom Teodor Šóš.