Zavalili ho skaly

Keď jeho manželka začula buchot, začala volať o pomoc. Susedia neváhali a dobehli na pomoc.

„Sused bral traktorom z pajty seno a odrazu som začul veľkú ranu, ako keby vybuchla atómová bomba. V tej chvíli ma zasypala hromada kameňov. Pomyslel som si, že už je so mnou amen. Kričal som o pomoc na manželku: „Zuzka, prosím, pomáhaj mi“. Susedom trvalo takmer trištvrtehodinu, kým sa im podarilo vyslobodiť ma. Na hlave mám veľkú ranu, dodnes mi krváca ucho a veľa odrením mám po celom tele,“ tvrdí doráňaný Pavol.

„Je to hrozné a nedokážem sa s tým zmieriť. Na tú nešťastnú stenu sa nemôžem ani pozrieť. Myslela som si, že manžela tie balvany namieste zabili,“ hovorí uplakaná pani Zuzana. „Keď som prišiel do Šimovho dvora, počul som iba veľký krik. Najviac pomohli Emil Barcík a Ján Kováč. Najskôr Pavlovi vyslobodili hlavu. No stále bol až po plecia zasypaný a zakrvavený. Podľa mňa ho zachránilo to, že mu na telo najskôr spadli drevené dosky, ktoré utlmili nárazy skál. Paľko sa v tej chvíli naozaj druhýkrát narodil. Je však smutné, že sanitka prišla pomerne neskoro,“ povedal starosta Brusníka Jozef Kováčik.

Vinník však nie je známy. Po obci sa šepká, že určitý diel viny vraj nesie majiteľ budovy, ktorej časť Pavla zasypala. Svoje však mohli spôsobiť aj neustále otrasy od prechádzajúcich kamiónov. Podľa starostu obce Jozefa Kováčika cesta nie je stavaná na takúto záťaž.