LUČENEC/ POLTÁR/ VEĽKÝ KRTÍŠ/ RIMAVSKÁ SOBOTA. Mrazy, ktoré nečakane udreli v apríli a máji tohto roka, spôsobili na úrode ovocia obrovské škody. Niektoré podniky a súkromní pestovatelia prišli o polovicu úrody. Odzrkadľuje sa to aj v týchto dňoch, kedy ostávajú pálenice a muštárne poloprázdne.
Ako informoval Ondrej Celleng, výrobný riaditeľ a konateľ spoločnosti Movino, ktorá je najväčším producentom vína v Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti, jarné mrazy u nich spôsobili škody na 105 hektároch viniča.
Vinič pestuje spoločnosť v troch lokalitách na 220 hektároch. Lokality Príbelce - Čebovce a Nenince – Bušince poškodili mrazy najvýraznejšie. „Najmä Bušince, tu registrujeme najväčšie škody. Hovoríme asi o 60 hektároch vinohradov, z ktorých úroda nie je a ďalších 45 hektárov zasiahli mrazy asi na 20 percent,“ priblížil riaditeľ. Oproti minulému roku majú podľa neho o 30 percent menej úrody.
Chýbajúce hrozno budú dokupovať
Hoci s mrazmi počítali, nijaké opatrenia proti nim urobiť nevedeli. „Je nemysliteľné ustrážiť toľko hektárov. Keď má niekto desaťárový vinohrad, tam vie robiť nejaké opatrenia, ale my na 60 hektároch, čo predstavuje iba jednu z našich oblastí, už nie.“ Riaditeľ hovorí o tridsaťročných mrazoch a tak nie je divu, že vinič sa z nich spamätať nevedel. Naposledy úroda podľa neho pomrzla v takomto rozsahu v osemdesiatych rokoch minulého storočia. „Vtedy to boli iba silné mrazy v zime, nie takéto jarné.“ Najväčší problém vidí v tom, že letné teploty prišli príliš skoro. „Keby sme mali plynulý prechod do jari a nebolo by hneď dvadsať stupňov, vinohrad by nebol už v takom vysokom štádiu vývoja a mráz by narobil oveľa menej škody.“
Napriek tomu, že vinohradníci na Slovensku prišli o značné percento úrody, Celleng dramatické zvyšovanie ceny vína nepredpokladá. „Výrobcov vín je na svete veľa. Ak bude menej vína od slovenských producentov, na pultoch ich nahradia zahraniční dodávatelia. Nemôžeme si preto dovoliť výraznejšie zvyšovanie cien.“ Hrozno, ktoré im pomrzlo, plánuje podnik vykompenzovať jeho nákupom od iných producentov. „Hrozno sme zvykli kupovať aj predtým, najmä od producentov zo stredného Slovenska, aby sme vykryli vlastnú potrebu. Teraz však budeme musieť nakúpiť viac ako obvykle.“ Ako riaditeľ dodal na záver, veľké finančné straty nepredpokladajú, nakoľko nákup viniča je niekedy pre podnik lacnejší ako jeho dopestovanie. Ich celková ročná produkcia, ktorá predstavuje 12- až 15-tisíc hektolitrov vína, sa vďaka nákupu hrozna výrazne nezníži.
Ovocinári prišli o polovicu úrody jabĺk
Následky mrazov pocítila aj spoločnosť Gemerprodukt Valice OVD, ktorá sa zaoberá produkciou hrozna a ovocia, výrobou vína a ovocných štiav. Škody im vznikli na všetkých druhoch ovocia. „Najviac sú poškodené jahody, tie nám pomrzli úplne všetky. Jablká pomrzli tiež. Máme asi polovicu z toho, čo bežne zvykneme mať,“ priblížil František Tóth, predseda družstva. Podľa neho bola každá časť sadu zasiahnutá v inej miere. „Tie časti, ktoré sú nižšie položené v kotlinách, zamrzli všetky. Iné zas mráz nepoškodil skoro vôbec.“
Podľa možností sa u nich snažili úrodu pred vyčíňaním počasia ochrániť. „Niektorí kolegovia naháňajú teplý vzduch helikoptérami, ale u nás to kopcovitý terén nedovolí.“ Nakoľko pestujú ovocie na tridsiatich hektároch a vinič na ďalších tridsiatich, veľké sady nevedeli ani prikryť. Rozhodli sa ich preto zadymovať, čo hlboko načrelo do vrecka družstva. „Stálo nás to približne tisíc eur na hektár,“ konkretizoval po mrazoch. Sklady majú však podľa neho plné a nakupovať ovocie nebudú. „Budeme o toľko menej vyvážať. Síce máme o polovicu menej ovocia, ale na maloobchod a zásobovanie školských jedální na okolí nám to bude stačiť,“ doplnil riaditeľ.
Pálenica (zdroj: Archív -turistický sprievodca Slovensko.)V obecnej muštárni majú málo práce
Slabú úrodu pocítili aj výrobcovia ovocných produktov. Muštárne a pálenice sú síce ešte len na začiatku sezóny, rozdiel však pocítili už teraz. Obecná muštáreň v Málinci funguje desať rokov, je jedinou svojho druhu v okrese. „Sezóna nám začala pred dvomi týždňami, ale už teraz vidíme, že je to horšie ako vlani,“ priblížil Igor Čepko, starosta Málinca. Jablká k nim pravidelne nosia na výrobu muštu z obce, ale aj širokého okolia. „Sú odrody, ktoré dobre zarodili aj tento rok, ale väčšina pomrzla.“ Na začiatku sezóny býva podľa starostu v muštárni najväčší nával. „V prvých týždňoch mávame plný kalendár. Teraz bol prvý týždeň plný, v druhom týždni boli dvaja a v treťom už iba jeden záujemca. Môže sa to však ešte rozbehnúť,“ konštatoval starosta. V minulosti v muštárni zriadili aj sušiareň, v ktorej chceli sušiť slivky. „Žiaľ, nie je o to záujem, preto robíme aj tento rok len mušt. Ak sa aj nejaké slivky urodili, skončili väčšinou v kvase,“ zakončil.
Začiatok sezóny býva najsilnejší, dnes to tak nevyzerá
Pálenica v Lučenci neďaleko záhradkárskej oblasti tiež pociťuje slabú úrodu. Ako priblížil prevádzkar Jaroslav Veselka, sezóna je v pálenici na začiatku, no rozdiel je badateľný. „Pocítili sme to. U nás sa ľudia nahlasujú mesiac alebo dva dopredu, takže to vidíme už teraz. V septembri sme mali o polovicu menej ľudí ako minulý rok,“ ozrejmil prevádzkar. Kvalita ovocia je však podľa neho porovnateľná s vlaňajšou. „Ovocie, ktoré sa urodilo, je kvalitou dobré. Rozdiel oproti minulému roku je len v množstve,“ povedal s tým, že sám je záhradkár a následky mrazov pocítil aj na vlastnej koži. „Niečo sa urodilo, ale je to málo.“ Do pálenice chodia záujemcovia najmä z Lučenca, Rimavskej Soboty a Poltára. Väčšinou nosia páliť jablká, tie sú však poškodené najvýraznejšie. „Doteraz nám nosili najmä hrušky, občas slivky. Jablká začnú až teraz, počítame však s tým, že ich bude určite menej ako obvykle,“ doplnil na záver.
Uvažujú o založení garančného fondu
Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny sa dajú podobné výkyvy počasia predpokladať stále častejšie. Preto sa na Slovensku začala skloňovať otázka vytvorenia akéhosi rizikového fondu, z ktorého by sa kompenzovali straty pre poľnohospodárov. Podobné garančné fondy majú aj zahraniční susedia, napríklad Česi. Práve ich systém by sme podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory mali zaviesť i u nás. „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa inšpiruje práve českým Garančným fondom, do ktorého prispieva štát a poľnohospodár približne rovnakým dielom. Z tohto fondu sa hradia škody, ktoré vzniknú v rastlinnej a živočíšnej výrobe,“ ozrejmila po mrazoch stanovisko komory jej hovorkyňa Jana Holéciová. Ako doplnila, zriadenie takéhoto rizikového fondu po vzore Českej republiky je behom na dlhé trate. „Skúsenosti z premenlivého počasia a naposledy najmä z aprílových mrazov však jasne ukazujú, že v budúcnosti sa musí zmeniť systém odškodňovania.“
Riaditelia Ondrej Celleng a Františk Tóth sa zhodujú v tom, že by to bola pre poľnohospodárov výrazná pomoc. „Otázna by ostala transparentnosť využívania peňazí z fondu, ak jeden producent prispeje za jeden hektár a druhý za dvesto. V každom prípade je to dobrý nápad a bola by to akási forma poistenia a zníženie rizika strát,“ zakončil Celleng.
