KLENOVEC. Súbor Vepor začal písať svoju históriu v roku 1971, no korene organizovaného folklóru v Klenovci siahajú až do roku 1921. S divadelnými ochotníkmi tu pôsobila aj folklórna skupina.
Ako dobrovoľné záujmové teleso sa spomína už v roku 1963. Prvým umeleckým vedúcim a choreografom bol Ján Trnavský, ktorý súbor viedol do roku 1982. V roku 1989 umelecké vedenie súboru prevzali manželia Stanislava a Jaroslav Zvarovci, ktorí bremeno starostí o súbor nesú dodnes.
Klenovec sa pýši vynikajúcimi hudobníkmi
V Klenovci boli od nepamäti výborní muzikanti a tak súbor o nich nikdy nemal núdzu, aj keď získať ich nebolo jednoduché.
„Hrával s nami primáš Imrich Oláh Dróto, ktorý sa vďaka svojej jedinečnej variačnej technike dostal do povedomia, nakoľko jeho hru nahral Československý rozhlas,“ vyzdvihol vedúci Jaroslav Zvara.
Známym cimbalistom bol Vojtech Cibuľa - Béluška, ktorého cimbal spracoval Svetozár Stračina. Primášom ľudovej hudby bol aj učiteľ Michal Jakub, ktorý zozbieral piesňový materiál pre spevákov. Od roku 1987 je primášom ľudovej hudby Ján Deme.
Priestor dostávajú aj pokračovatelia rodinnej hudobnej tradície ako mladá zložka ľudovej hudby. Od roku 1971 sa tu vystriedalo 26 muzikantov.
„V súbore pôsobila sólistka speváčka Vierka Kováčová a od roku 1977 Stanislava Zvarová. Ďalšími sólistami sú Ján Vrbinský, Ľubomír Zvara, Lucia Zvarová, Paula Vrbinská,“ vymenoval Zvara.
(zdroj: ARCHÍV FS VEPOR)V súbore sa vystriedalo 187 členov
Neodmysliteľnou súčasťou je mužská a ženská spevácka skupina. V nich striedavo pôsobilo štyridsať spevákov. Obľúbeným nástrojom, ktorý si našiel svoje miesto medzi členmi je heligónka. Heligonkárske duo Ľubomír Zvara a Ján Kožiak dopĺňajú aj tanečníci, z ktorých v súčasnosti hrajú Jozef Bulka, Viktor Brádňanský, Kristian Pockľan a Tomáš Plavucha. So súborom spolupracovali aj fujaristi Milan Katreniak a Peter Chmelko.
Počas dlhoročnej histórie sa v súbore vystriedalo 187 členov, ktorí tu pôsobili viac ako dva roky. Svoju lásku k ľudovému umeniu predviedli takmer vo všetkých obciach okresu a nechýbajú na žiadnom významnom podujatí či festivale. Za 45 rokov sa predstavili divákom v 17 štátoch Európy. „Našu národnú kultúru sme prezentovali na zahraničných festivaloch v Juhoslávii, Francúzsku, Španielsku, Luxembursku, Dánsku, Monaku, Grécku, Nemecku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, Čiernej Hore, Taliansku, Ukrajine, Maďarsku, Čechách, Poľsku. Celkovo sme absolvovali 82 zahraničných zájazdov,“ pochválila úspechy súboru Stanislava Zvarová.
Pýšiť sa môžu aj výsledkami v súťažiach a množstvom ocenení. Za zmienku stojí cena obce Nová Huta v Rumunsku, medaila Daniela Gabriela Licharda od Národného osvetového centra či medaila Matice slovenskej. „Niekoľkokrát sme účinkovali vo folklórnej relácii Kapura, kde v roku 2008 zahrali heligonkári. V roku 2010 sme zatancovali tanec rontouka a o dva roky neskôr zaspievala ženská spevácka skupina,“ vymenovala Zvarová.
(zdroj: ARCHÍV FS VEPOR)V súbore tancujú deti bývalých členov
Úspešný je pre súbor aj rok 2016. Na regionálnej súťaži hudobného folklóru získali šesť zlatých pásiem a postup na krajskú súťaž. „Na krajskej súťaži hudobného folklóru sme získali bronzové a strieborné pásmo. Zlaté pásmo získala mužská spevácka skupina,“ doplnil Zvara.
Môžu sa pochváliť aj účinkovaním v dokumentárnom filme Stratený domov a natočili folklórny film Obrázky z čertovej doliny. „V roku 2012 sme získali Cenu obce Klenovec,“ dodala Zvarová s tým, že na konte majú množstvo magnetofónových kaziet aj CD nosičov.
Spoločné záujmy, cestovanie a dlhé hodiny nácvikov vytvorilo nielen množstvo vzácnych priateľstiev, ale aj vážnych vzťahov. Súbor stál pri zrode 31 manželstiev, z ktorých deti Tomáš Dovala, Denisa Parobeková a Lucia Zvarová dnes v súbore aktívne pôsobia.
„Pokračovateľmi tanečnej tradície svojich rodičov sú aj Zuzana Karabínošová, Michal Jakabšic a Viktor Brádňanský,“ priblížil Zvara.
(zdroj: ARCHÍV FS VEPOR)Spievajú rusínsky aj goralsky
Tvorba súboru je zameraná na spoznávanie tradičnej ľudovej kultúry svojej obce a regiónu Gemer – Malohont. V repertoári majú okrem ľudových tancov, piesní a hudby z Klenovca a širšieho regiónu aj tance z Terchovej. „Na počesť Juraja Jánošíka, ktorý sa spája s Klenovcom. Venujeme sa aj goralskej kultúre, nakoľko pod Veporom žilo sedem goralských rodín. Na spomienku Novoklenovčanov, ktorí žili v Podkartpatskej Rusi, zachovávame aj rusínske ľudové piesne a tance. Z blízkych regiónov máme v repertoári aj tance z Horehronia a Podpoľania,“ vysvetlil umelecký vedúci.
Okrem tancov a piesní sa súbor zameriava aj na spracovania kalendárneho a rodinného obradového folklóru. Je spoluorganizátorom obecných podujatí. Členovia pomáhajú pri realizovaní tvorivých dielní remesiel, tanečných dielní, hudobných dielní a výchovných koncertov pre žiakov ZŠ.
Tento rok súbor oslavuje 45. výročie svojho založenia. Významné jubileum oslávi galaprogramom Koť sa Kľenovšáňe.
