LUČENEC. Džudistka Viktória Majorošová sa presadila na turnaji Európskeho pohára v Belehrade. Rodáčka z Lučenca, ktorá je členkou Slávie STU Bratislava, obsadila vo váhe do 57 kg tretie miesto. „Získala som druhú medailu na podujatiach Európskeho pohára v seniorskej kategórii. Prvýkrát sa mi to podarilo v roku 2013, a to rovnako v Belehrade. Mala tiež bronzový lesk. Bol už však najvyšší čas vybojovať si cenný kov. Išlo pritom len o otázku času, kedy to prelomím. Trikrát som totiž v tomto roku prehrala súboje o bronz, a to v Zürichu, Sarajeve i v Bratislave. Znamenalo to pre mňa umiestnenia na piatej priečke,“ hovorí dvadsaťštyriročná Majorošová. Ako dodala, v Srbsku zaznamenala bilanciu štyri výhry a jedna prehra. „Dosiahla som presvedčivé víťazstvá, zamakala som na tatami.“ Tú prehru pripisuje na vrub vlastnej chyby. „Pripravovala som sa na súperku zo Slovinska. Vedela som, čo robí na žinenke, lenže vkradla sa mi do toho chybička, zle som sa chytila. Žiaľ, doplatila som na to.“ Jej premožiteľka skončila piata. „Nakoniec to dobre dopadlo,“ poznamenala.
V dueli o bronz urobila Majorošová krátky proces s talianskou súperkou. „Zvíťazila som suverénne za štyri sekundy. Dvakrát som sa s ňou už v minulosti stretla, takže som vedela, kde sa mi postaví a aký postoj zaujme.“ Viktória si uvedomuje, že mohla dosiahnuť na Balkáne viac. „Ale ako sa hovorí, učíme sa na vlastných chybách.“
„Úspech v Belehrade znamená pre mňa veľa, pretože som dlho drela. Popri pracovných povinnostiach v nemocnici zaberám v tréningovom procese a trénujem tiež deti. Som v neustálom kolotoči. Prechádzala som si ťažkým psychickým obdobím, trikrát som skončila na spomínaných turnajoch Európskeho pohára na piatom mieste. Začínala som podliehať sklamaniu a smútku, zaoberala som sa aj myšlienkami, že to už viac nepôjde. No vydržala som a ľady sa prelomili. Som šťastná, že som si zo Srbska priniesla cenný kov, vydrela som si to. Myslím si, že som si medailu konečne zaslúžila,“ vyjadrila sa Viktória Majorošová.
