STARÁ HALIČ. Obec Stará Halič nepatrí počtom obyvateľov k tým najväčším, no môže sa pochváliť najväčším počtom dobrovoľných hasičov v územnom celku Lučenec a Poltár. Tunajší dobrovoľný hasičský zbor má 87 členov od pätnástich rokov.
História dobrovoľného hasičstva sa tu začala písať už v roku 1877. Starohaličania najskôr pôsobili v dobrovoľnom hasičskom spolku Halič. Až po dvadsiatich rokoch vzniklo povinné obecné hasičstvo v Starej Haliči. Členmi mohli byť len muži od 18 do 40 rokov.
Medzi hasičmi majú svoje miesto aj ženy
V súčasnosti majú členov už od 15 rokov bez hornej hranice. Medzi mužmi si svoje pevné miesto získali zástupkyne nežného pohlavia. Úspešné sú aj v hasičskom športe. „Majú väčšiu šancu, pretože majú slabšiu konkurenciu. V tomto športe je málo dievčat,“ vysvetlila predsedníčka Jozefína Beľová.
Z členov a najmä športových hasičov, ktorí reprezentujú zbor na súťažiach vyberajú aktívny tím. Je to zhruba desať členov, ktorí potom zasahujú pri udalostiach. „To sú takí, na ktorých máme čísla a sú pripravení kedykoľvek v prípade potreby zasiahnuť,“ vyzdvihne veliteľ Marcel Maljarčik.
Majú najlepšie vybavenie v histórii
Zároveň upozorní na zásadný problém v legislatíve. „Nie je to úplne doriešené. Všetci naši šoféri majú zamestnanie a v prípade, že je potrebné ísť na zásah, nie je isté, či by ich z práce pustili,“ priblížil. „Problém je aj v tom, že kým príde z práce, uplynie dlhý čas a na zásah by mohol prísť neskoro,“ dodal starosta obce Jozef Gembec.
Vďaka dobrej spolupráci vedenia obce s vedením zboru sa im podarilo v poslednom období výrazne zlepšiť technické zázemie. „S technikou, ktorú aktuálne zbor vlastní dokážeme v prípade potreby zasiahnuť súčasne na štyroch rôznych miestach. Momentálne máme najlepšie vybavenie v našej histórii,“ pochválil sa veliteľ.

K starému vozidlu z roku 1979 pribudlo nové auto, aj protipovodňový vozík. „Staré nám ešte stále dobre slúži,“ uviedol starosta. „Keď ideme trénovať, zoberieme si do neho vodu. Keď treba vyčistiť studne, na dodávku vody na súťaže, ihrisko polievame. Kde treba, tam poslúži,“ dodala predsedníčka.
Zbrojnicu vlastnoručne opravili
Svojpomocne sa im podarilo zrekonštruovať hasičskú zbrojnicu. Práca im trvala tri mesiace, počas ktorých odrobili 240 hodín. Stavebných prác sa nezľakli ani členky hasičského zboru a ruku k dielu priložili aj obyvatelia. „Robotníci, ktorí robili na zámku, keď išli domov z práce, zastavili sa tu a pomáhali,“ vyzdvihla Beľová.

Opravili strechu, vybúrali priečky. „Potrebovali sme vytvoriť dve parkovacie miesta. Ale staré auto aj tak parkuje vonku, pretože chvíľu na to, ako sme rekonštrukciu dokončili, sme dostali protipovodňový vozík,“ povedal Maljarčik. Na dokončenie ešte čaká fasáda. „Uvidíme ako budú finančné prostriedky. Ešte by sme chceli pristaviť jedno parkovacie miesto, minimálne prístrešok,“ predstavil plány do budúcnosti starosta.
Do zboru pribúdajú aj mladí
Kvalitné vybavenie, technika a možnosti zúčastňovať sa na súťažiach lákajú do radov hasičov aj nových členov. „Je to určite najmä vďaka ľudom, ktorí sa snažia vzbudiť záujem o dobrovoľné hasičstvo. Ale povzbudzujúco pôsobí aj kvalitné zázemie,“ podotkol Gembec.

“Sme veľmi radi, že sa nám darí stále získavať medzi seba aj mladých, aj keď to už nie je také ako kedysi. Ľudia teraz nemajú toľko času,“ myslí si Beľová. Aktívni hasiči pôsobiaci v zbore sa svojej záľube venujú od základnej školy. Vyrastali na hre Plameň. S dievčatami je to náročnejšie. „Tie sú len na dobu určitú,“ konštatoval s úsmevom Maljarčik. „Aj teraz nám už niektoré členky odišli kvôli tehotenstvu,“ upresnila predsedkyňa.
Najmladšou je strojníčka Katka
Najmladšou hasičkou je strojníčka Katka. „Je to náročná pozícia. Katka s nami trénuje už od 13 rokov. Veľmi dobre sa so svojou úlohou zžila,“ pochválila ju predsedníčka.
Podľa tunajších hasičov je najlepšia na ich zbore súdržnosť. Práve tá ich láka na tréningy aj pravidelné stretnutia. „Po každej súťaži si navaríme guľáš, alebo kapustnicu, oslávime úspechy. Po tréningoch ideme na kofolu. Držíme spolu,“ konštatovala Beľová.

„Sme veľmi dobrý kolektív. To je najdôležitejšie a samozrejme aj to, že ak sa niečo v dedine stane, dokážeme si sami pomôcť,“ zdôraznil na záver veliteľ.