HNÚŠŤA. Kamenný most pri Hnúšti, ktorý miestni poznajú ako turecký most, bude mať konečne majiteľa. Nakoľko doteraz nikomu oficiálne nepatril, samospráva ho plánuje prijať do svojho majetku. Dôvodom je snaha miestnych o jeho záchranu.
Ako priblížil Roman Lebeda, viceprimátor mesta a predseda občianskeho združenia Horná Rimava, myšlienka záchrany mosta pochádza z ich združenia. O jeho záchranu bojujú už druhý rok. „Ide o iniciatívu mladých ľudí z nášho občianskeho združenia. Spoločne sme začali hľadať majiteľa mosta. Do úvahy pripadali Roľnícke družstvo Klenovec, Správa povodia Slanej či Slovenský pozemkový fond,“ priblížil začiatky Lebeda. Majiteľa nenašli. Most a jeho okolie napriek tomu združenie dobrovoľne vyčistilo od náletových drevín. Podľa Lebedu to bola požiadavka statika. „Statik, ktorého nám odporučili koordinátori rekonštrukcie hradu Muráň, prišiel na miesto urobiť koncom roka 2015 dvakrát obhliadku.“ Statický posudok združenie zaplatilo z vlastných zdrojov.
Členovia združenia Horná Rimava. (zdroj: Archív OZ HR)
Podľa Lebedu sa združenie ocitlo v situácii, kedy nevie v záchrane pokračovať. Most totiž oficiálne neexistuje, nikomu nepatrí. „Najprv je potrebné súdnou cestou získať most do majetku, následne urobiť stavebné zameranie, projektovú dokumentáciu a spolufinancovať projekt. Na toto Horná Rimava nemá kapacity ani financie,“ priblížil Lebeda s tým, že kvôli tomu navrhol samospráve Hnúšte, aby sa záchrany mosta ujala. „Som rád, že komisie i poslanci prijali moje argumenty a súhlasili.“
Mesto most plánuje získať do svojho majetku súdnou cestou. „Mestskí úradníci totiž vec už preskúmali a potvrdili naše bádanie, že most na papieri vlastne neexistuje.“ Mesto sa chce po jeho získaní uchádzať o dotáciu na jeho záchranu. „Predtým sa však musí vykonať stavebné zameranie mosta a pripraviť projektová dokumentácia, s ktorou sa následne budeme môcť uchádzať o získanie financií.“ Mesto je pripravené projekt spolufinancovať piatimi percentami. „Združenie však bude mestu dobrovoľne poskytovať akúkoľvek pomoc.“
Turecký most, ktorý nie je turecký. (zdroj: OZ HR)Viceprimátor potvrdil, že kamenný most je najstarším funkčným mostom, po ktorom sa dá prekročiť Klenovská Rimava. „Je starý minimálne 200 rokov. V Hnúšti nemáme veľa takýchto historických objektov a bola by chyba nechať ho spadnúť a nezachovať pre budúce generácie, prípadne ako atrakciu pre turistov,“ konštatoval. Okolo starého mosta kolujú príbehy, že tu stojí ešte dlhšie. „Medzi ľuďmi sa traduje, že ide o most z obdobia tureckého pustošenia zo 16. storočia,“ povedal Lebeda s tým, že žiadne pramene, ktoré by legendu mohli potvrdiť, však neexistujú. Ako ozrejmil, jeho vek odhadli podľa starých vojenských máp. Kým na mape z prvého uhorského vojenského prieskumu ešte zaznačený nie je, pri druhom vymeriavaní ho už zakreslili. „Vymeriavanie prebiehalo v rokoch 1806 až 1869, tu už je most jasne vidieť.“ Podľa jeho odhadov bol postavený koncom 18. storočia, kedy sa v oblasti začalo s banskou činnosťou. „Ťažilo sa na úpätí vrchu Ostrá. Vyťaženú rudu bolo treba prepraviť do hámrov v časti Maša. Boli však na opačnej strane rieky.“ Práve preto museli podľa neho most postaviť.
Ako viceprimátor doplnil, mesto by chcelo most aj s okolím poskytnúť obyvateľom mesta i jeho návštevníkom. „Jeho obnovou by vznikla turistická atrakcia a bol by súčasťou oddychovej zóny.“ V budúcnosti by tu mohla vzniknúť aj cyklotrasa do Klenovca. „Po bezpečnej cyklotrase a trase pre korčuliarov je dopyt a rovnako by to zjednodušilo mnohým ľuďom z Klenovca i Hnúšte presun do zamestnania.“ Hoci je most historickou stavbou, v súčasnosti nie je evidovaný ako pamiatka. „V budúcnosti sa mesto bude musieť rozhodnúť, či bude mať záujem zaregistrovať ho aj ako technickú pamiatku,“ zakončil.
