LUČENEC/ FIĽAKOVO/ RIMAVSKÁ SOBOTA/ VEĽKÝ KRTÍŠ. Mestá a obce od nového roka môžu spoplatniť výstavbu na svojom území. V novembri totiž nadobudol účinnosť zákon o poplatkoch za rozvoj miest a obcí. Mestá regiónu zaujali k novému zákonu rozdielny postoj. Kým Lučenec už pripravuje príslušné všeobecne záväzné nariadenie na zavedenie poplatku, Fiľakovo, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš zatiaľ o podobnom kroku neuvažujú.
Fiľakovo nechce zaťažiť mladých
Ako priblížil Attila Agócs, primátor Fiľakova, zo zákona má samospráva obavy. Hoci by mala mestská kasa nové príjmy, obávajú sa reakcie staviteľov a investorov. „Ako primátor malého mesta, ležiaceho na území jedného z najmenej rozvinutých okresov, mám z tejto možnosti zmiešané pocity,“ konštatoval primátor. Zákon podľa neho dáva samospráve isté nástroje na to, aby si riešila neustále problémy, najmä s infraštruktúrou. „Na druhej strane by však tento poplatok opäť zaťažoval investorov. Rovnako aj mladých ľudí, ktorí sa rozhodli založiť si v meste rodinu a sú takí odvážni, že sa púšťajú do výstavby rodinného domu z úverov," podotkol.
Mestské zastupiteľstvo je podľa neho o možnosti zaviesť poplatok informované. Zvolili však vyčkávaciu taktiku. „Zatiaľ sme sa s poslancami dohodli, že počkáme na prvé skúsenosti ostatných miest a obcí. Uvidíme, ako poplatok ľudia prijmú, ako ovplyvní náladu potenciálnych investorov a do akej miery vie fungovať ako reálny nástroj riešenia načrtnutej problematiky," ozrejmil.
Podľa neho je v regióne už teraz málo investorov a súkromných stavebníkov, ktorých by zavedením poplatku mohli ešte viac odradiť. „Veľkou chybou zákona a komunikácie o ňom je, že sa tento poplatok vykresľuje ako všeliek.“ Mestskí poslanci položili otázku, či mesto bude vedieť po zavedení poplatku zagarantovať výstavbu kompletnej infraštruktúry k novostavbám na svojom území. „Osobne to považujem za ilúziu, ktorá sa za daných okolností nemôže naplniť.“ Doplnil však, že prijatie zákona mesto podľa neho neminie. „Myslím si, že nás potreby ďalšieho rozvoja mesta dotlačia v nasledujúcich rokoch k tomu, aby sme využili všetky dostupné zákonné možnosti na získavanie zdrojov, teda aj túto,“ zakončil.
Rimavská Sobota poplatok rázne odmieta
O zavedení poplatku zatiaľ neuvažujú ani v Rimavskej Sobote. Podľa primátora Jozefa Šimka by bolo zavedenie poplatku v meste kontraproduktívne. „Naše jednoznačné stanovisko k tejto veci je, že v meste takýto poplatok nezavedieme. Zbytočne by sme zaťažili podnikateľov, ktorí by tu chceli stavať,“ povedal primátor. Podľa neho by investori napríklad pri výstavbe výrobných hál museli mestu zaplatiť desaťtisíce eur navyše. „To sú obrovské peniaze. Ide nám predsa o to, aby sa nám sem podnikatelia hrnuli a nie aby sme ich ešte viac odrádzali,“ konštatoval primátor.
Veľký Krtíš odrádza chaos okolo zákona
Samosprávu Veľkého Krtíša od zavedenia poplatku najviac odrádza rozruch, ktorý je okolo neho v parlamente. Odporcovia zákona poukazujú na jeho nedostatočné prepracovanie a skloňuje sa otázka jeho dopĺňania a novelizácie. „Zákon je nejednoznačný a stále sa o ňom v parlamente rokuje. Nebudeme schvaľovať niečo, čo je ešte stále v procese,“ povedal primátor Dalibor Surkoš s tým, že najbližšie zastupiteľstvo sa u nich bude konať až v decembri. „Dovtedy by mala byť situácia okolo zákona jasnejšia. Vtedy už o tom budeme s poslancami hovoriť,“ doplnil.
V Lučenci sa od januára stane realitou
Na rozdiel od uvedených samospráv mesto Lučenec už pripravuje všeobecne záväzné nariadenie o zavedení poplatku za rozvoj. Platnosť nadobudne 1. januára 2017. Podľa Michaely Hrnčiarovej, hovorkyne mesta, sadzby poplatkov sa budú pohybovať okolo minimálnej zákonom stanovenej hranice. Rozhodnutie zdôvodňuje záujmom o podporu výstavby nových domov, bytov, ako aj podnikateľských stavieb. „Zavedenie poplatku za rozvoj vnímame ako pozitívny krok pre vytvorenie finančných zdrojov potrebných na vybudovanie infraštruktúry súvisiacej s rozširovaním individuálnej bytovej výstavby, ako aj výstavby v priemyselných častiach mesta. Očakávame priaznivý dosah na finančné zdroje samosprávy,“ povedala hovorkyňa. Podľa samosprávy tento krok umožní budovanie novej infraštruktúry, komunikácií a verejných priestorov pre obyvateľov mesta a užívateľov mestských služieb.
Zákon bol šitý horúcou ihlou
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj pochádza z dielne poslancov Národnej rady SR Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Schválili ho ešte v minulom roku a účinnosť nadobudol 1. novembra. Predkladatelia mu pripisujú príjmovú, rozvojovú a protikorupčnú funkciu. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry či rozširovanie a údržbu verejnej zelene. Poplatok sa bude platiť jednorazovo, sadzbu si určia jednotlivé obce k 1. januáru. Zákon stanovuje minimálnu sadzbu 10 eur a maximálnu 35 eur za každý, aj začatý, m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Poplatok sa nebude vzťahovať na stavby sociálnej a technickej infraštruktúry, drobné stavby či stavebné práce v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov. Okruh stavieb, ktoré nie sú predmetom poplatku, sa rozšíril o stavby slúžiace na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu či stavby slúžiace na obranu štátu. Zákon nepočíta ani so spoplatnením stavby rodinného domu s podlahovou plochou do 150 m2.
Hoci je účelom poplatku financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, týkať sa mal aj obnovy budov vrátane zatepľovania. V parlamente je však v druhom čítaní novela zákona poslancov za Most-Híd. V prípade jej schválenia sa poplatok za zateplenie bytového domu či údržbu stavby uhrádzať nebude.
