Ako sochárka pracuje s hlinou a kameňom. Ako arteterapeutka s ľudskou dušou. Je prekopníčkou tejto disciplíny na pomedzí vedy a umenia na Slovensku. O svojich skúsenostiach prednášala na rôznych kontinentoch sveta. V rámci výstavy sochárskych diel, ktoré nedávno prezentovala Galéria J. Szabóa v Lučenci, prebehol pod jej vedením arteterapeutický workshop s keramickou hlinou. K metropole Novohradu viaže sochárku a arteterapeutku Jaroslavu Šickovú-Fabrici pozitívny vzťah a to nielen v súvislosti s materiálom, s ktorým pracuje.
1. V Lučenci ste nevystavovali prvýkrát, čo vás viaže k tomu, aby ste predstavili svoje diela v centre Novohradu?
- K Lučencu mám vrelý vzťah, pretože som tu od svojich piatich mesiacov až do siedmich rokov vyrastala u starých rodičov. Ako školáčka som tu trávila každé letné prázdniny. Ten rodinný dom so záhradou, ktorý kedysi postavil môj starý otec, tu stále stojí. Bol pre mňa oázou pokoja, lásky ale aj prvých detských dobrodružstiev a objavovaní sveta a jeho krás. Moje spomienky na detstvo v Novohrade sú krásne a stále živé a preto sa sem vždy rada vraciam. Sú tu pochovaní moji drahí starká a starký, aj moja teta a ujo. Som im vďačná za vela. Lučenec a jeho príjemné, pokojné prostredie i podnebie na mňa pôsobí dodnes ako balzam na dušu i telo. Azda trochu mi tu chýba ešte donedávna pre Lučenec charakteristická vôňa zaváraných uhoriek. Novohrad milujem aj preto, že v tomto regióne Slovenska sa nachádza v zemi veľké bohatsvo keramických ílov a hlín rôznej farby od bielej cez žltú až po červeno – hnedú. Z tejto novohradskej hliny najradšej vytvaráram svoje sochy.
2. Ste sochárka a arteterapeutka, znamená to, že vaša práca je zároveň aj vašou terapiou?
- Umenie chápam ako duchovný fenomén, v tomto kontexte teda moja odpoveď znie áno.
3. Čo arteterapia vlastne je?
- Arteterapia je pomerne mladá hraničná disciplína medzi vedou a umením. Jej cieľom je znovuvybudovanie prirozdených daností človeka, ktoré boli z akýchkoľvek dôvodov narušené, Ďalej snaha byť dôstojnou, duchovnou a kreatívnou bytosťou, dokázať komunikovať- reflektovať svoje emócie, smútok i radosť. Byť empatickým, dokázať chápať zmysel a kontext svojho bytia.
4. V čom vidíte jej prínos?
- Prínos arteterapie je v obohatení osobnosti človeka alebo kompezovaní akéhokoľvek jeho mentálneho, psychického, zmyslového alebo sociálneho deficitu pomocou umenia a z neho odvodenými technikami a postupmi.
5. Pre koho je arteterapia vhodná?
- Je vhodná pre všetky vekové i problémové skupiny populácie.
6. Ako ste sa k nej dostali?
- Okrem umenia som študovala aj psychológiu a liečebnú a špeciálnu podagogiku a neskôr v zahraničí aj arteterapiu. Myslím si, že som k tejto discipline dospela akosi prirodzene a logicky, pretože som v umení vždy hľadala aj iný, nielen estetický potenciál. V rodinnom prostredí som bola vychovávaná v kresťanskej viere, k sociálnemu cíteniu a zodpovednosti nielen za seba, ale aj za druhých ľudí. To je nevyhnutnou podmienkou ľudí pôsobiacich v takzvaných pomáhajúcich profesiách, ktorou nesporne arteterapia je.
7. Keď sa venujete tomuto oboru, asi si myslíte, že ľudia takúto terapiu potrebujú. Prečo? Nie sme zdravá spoločnosť?
- Nedávno som dala študentom zadanie napisať na papier slovo, ktoré reprezentuje negatívny alebo problematický fenomén, ktorý by chceli zmeniť na pozitívny. Niektorí z nich napisali: smútok, smrť, samota, ale jedna študentka napisala: spoločnosť. Ak to vidia takto mladí ľudia, nielen my, starší, tak to asi bude pravda, že naša spoločnosť nie je zdravá, ale chorá a teda potrebuje liečbu. Pozrite si len každodené televízne noviny…
8. Robíte rôzne prednášky. Ich návštevníci tvrdia, že sú veľmi inšpiratívne. Čím inšpirujete ľudí?
- Snažím sa byť autentická, nerada moralizujem a posudzujem, snažím sa otvárať ľuďom nové obzory, pohľady na nich samých, rozprávam im svoj príbeh s umením, lebo som presvedčená, že osobný príbeh a príklad je najúčinnejší výchovný i liečebný prostriedok.
Veľmi rada cestujem a mám preto bohatý repertoár stutočných zážitkov s umením v rôznych kútoch sveta aj s ľuďmi, ktorí tam žijú a tvoria.
9. Čo je inšpiráciou pre vás?
- Moje cesty do vzdialených i blízkych krajín, vlastná tvorba, stretnutia s ľudmi, rozhovory so študentami, čítanie odbornej aj krásnej literatúry, hudba, film, rodina, príroda, samota, rozjímanie, modlitba.
10. Ste aj profesorkou na vysokej škole, čo chcete svojim študentom odovzdať?
- Odborné informácie i osobné skúsenosti, pocit zodpovednosti za beh sveta, odvahu ísť za svojimi snami. Prekračovanie hraníc možného, počúvanie svojich emócií i intuície, rešpektovanie autorít. Učenie sa empatii, zdieľanie svojej radosti i problémov s druhými ľuďmi.
11. Keď robíte terapiu, musíte ovládať aj diagnostiku? Čo všetko dokážete z vytvoreného diela človeka, ktorý príde na arteterapiu vyčítať?
- O autorovi diela a jeho problémoch hovoria línie, tvary, farby i kompozícia diela , ale aj jeho vlastné asociácie a interpretácie. Priblíženie sa k pravde hľadáme spolu s autorom, nie je to žiadne veštenie z karát. Naopak, sú to úplne rukolapné záznamy jeho psychomotorických možností v čiare, jeho emočného nastavenia vo farbe, ako aj jeho vedomé či nevedomé reflektovanie osobnej symboliky, ktorá často nie je univerzálna, ale individuálna. Všetky spomínané čiastkové informácie a javy nás nakoniec privedú k odhaleniam správ a posolstiev, ktoré nám pomôžu lepšie sa vyznať v sebe samom, ale aj v druhých ľuďoch a tým žiť plnší život. Dlhé roky sa učím takto čitať vizuálnu správu svojich klientov, odšifrovávať zašifrované, odomykať zamknuté a je to naozaj vzrušujúca a zároveň náročná práca.
12. Dá sa špecifikovať, akí ľudia najčastejšie prichádzajú na vaše workshopy?
- Sú to vždy ľudia hľadajúci, ktorí sa túžia dostať ďalej, ako sú vychodené cestičky väčšiny populácie.
13. Nie každý má vzťah k umeniu a už vôbec nie k tvorbe. Mnohí tvrdia, že nevedia kresliť, alebo majú obe ruky ľavé. Je arteterapia aj pre takýchto ľudí?
- Arteterapia pomáha práve takýmto ľuďom objaviť v sebe tvorivý a duchovný potenciál. V arteterapii nie je dôležitý produkt, ale proces.
