Tréner Peter Sitor je na svojich zverencov právom hrdý. Na svetovom šampionáte obsadila Adriána Kuzmániová peknú 4. priečku a Erik Gajdoš skončil v silnej konkurencii piaty.
Pred pár dňami sa vaši zverenci predstavili na svetovom šampionáte v naturálnej kulturistike v Belgicku. Je to historická premiéra Poltárčanov na takomto významnom podujatí. No a vieme, že Adriána Kuzmániová a Erik Gajdoš tam neobišli naprázdno. Aké boli vaše pocity bezprostredne po návrate?
Absolútne skvelé. Už do Belgicka sme vycestovali spokojní, no a späť sme sa vracali šťastní. Pre mňa bolo obrovským úspechom už len to, že sme sa mohli predstaviť na takomto podujatí. Mne sa splnil trénerský sen a mojim zverencom sen každého športovca. Som hrdý na to, že práve z nášho Siťák Gymu a nášho malého mesta, hájili dvaja športovci farby Slovenska na svetovom šampionáte. Emócie umocňuje aj fakt, že do Belgicka vycestovali len štyria Slováci. Vedomie, že prispievame k pozitívnej reprezentácii našej krajiny v štáte, kde o Slovensku možnože niečo tušia len v rámci politickej scény, je skutočným zážitkom. Aktuálne som hrdý Poltárčan, veď športovci z nášho mestečka obstáli vo svete.
Akú mal šampionát úroveň?
Dobrú, akurát podľa mňa celú súťaž zbytočne časovo naťahovali. Trvala nekonečných trinásť hodín, kým vyhlásili výsledky. Bolo to náročné, pretože súťažiaci sú po celý čas v režime prísnej diéty. Tiež ma zarazil fakt, že na svetovom šampionáte málokto konverzoval po anglicky. Dokonca sa vyhýbali komunikácii v inom, než francúzskom jazyku. Takže bolo obtiažne zistiť, aký harmonogram nás v konkrétny deň čaká. Aj povinné pózy prebehli vo francúzštine. Vznikol aj závažnejší problém, keď Adku zapísali do ženskej kategórie aj napriek tou, že sa kvalifikovala ako juniorka. Pre prezidenta a delegáciu z Južnej Afriky to však zjavne problém nebol. Skôr ich zarazilo, prečo to chceme meniť, keď je už zapísaná medzi ženami, aj keď chyba bola na ich strane. Po dlhšej komunikácii som si uvedomil, že je to naša jedinečná šanca a že pri akomkoľvek umiestnení budeme ešte hrdší. Veď ju čakal štart medzi skúsenejšími súperkami. Napokon si vybojovala krásne štvrté miesto.
Mali naši krajania silnú konkurenciu?
V Belgicku sa zišlo cez sto pretekárov. Zastúpenie mali aj silné krajiny, akými sú Španielsko, Južná Afrika, Francúzsko, Belgicko, Katalánsko či Nemecko. V našich kategóriách bola kvalitná konkurencia i keď o niektorých umiestneniach a verdiktoch arbitrov by sa toho dalo veľa porozprávať. Niektoré bolo skutočne treba brať s nadhľadom. Pre nás sú však dôležité naše pocity a fakt, že sme spomínaným silným krajinám boli rovnocennými protivníkmi.
Ako hodnotíte vystúpenie svojich zverencov? Naplnili vaše očakávania?
Predstavenie oboch hodnotím veľmi pozitívne. Moje očakávania každopádne naplnili.

Na majstrovstvách Slovenska ste už boli. Na majstrovstvách sveta ste si odkrútili premiéru. V čom vidíš rozdiel medzi národným a svetovým šampionátom, napr. čo sa týka rozhodcov, resp. konkurencie alebo celkovej organizácie?
Priepastný rozdiel v týchto súťažiach nie je. Samozrejme, že pretekárov je na svetovom šampionáte oveľa viac a komunikácia prebieha v cudzom jazyku. Tiež je tu viac rozhodcov, no systém je dosť podobný tomu nášmu. Akurát povinné pózy a všetko, čo k nim patrí, sa tu robilo dvakrát. Málokto chápal, aký to má zmysel. Ale vždy udáva podmienky daná federácia. Treba ich akceptovať.
Je pre vás umiestnenie vašich zverencov motiváciou do ďalšej trénerskej práce?
Seba a aj svojich zverencov som sa snažil vždy niečím motivovať. Keď sa pre niečo rozhodnem, tak si za tým idem aj keď viem, že to bude beh na dlhú trať, no výsledok bude stáť za to. Nepreferujem materiálnu motiváciu a vyhýbam sa jej. Pre mňa má vyššiu hodnotu tá duchovná. Sú to chvíle, ktoré sa nedajú kúpiť ani zaplatiť. Skladajú sa z momentov, ktoré nám na celý život zostanú hlboko vryté v srdci. Je to niečo výnimočné a raz si uvedomíme, že život stál za to. Je krásne pozorovať, keď sa doslova z ničoho niečo zrodí. No a to vám nikto nevezme. Takže tento úspech by som nenazval motiváciou, ale tým, čo ma utvrdzuje v tom, že sa skutočne neoplatí cúvnuť, keď človek stojí za to. Vždy sa dá nájsť spôsob, ako sa znovu pohnúť vpred.

S akými ohlasmi ste sa stretli po návrate z Belgicka?
Myslím si, že rovnako ako ja, tak aj Adka s Erikom zaznamenali len pozitívne ohlasy. Sme vďační všetkým, ktorí nám držia palce. Je skvelé vedieť, že ľudia z mesta sledujú vašu prácu a zdieľajú s vami svoje pocity. Stále je to väčšina, ktorá sa teší.
Aké máte športové plány do budúcej sezóny?
Plány mám, no nerád ho veciam hovorím dopredu. Keď to bude aktuálne, tak sa verejnosť včas o nich dozvie. Na záver by som chcel popriať Adke a Erikovi veľa dobrých chvíľ v živote, nech im slúži zdravie, pretože to je skutočne najdôležitejšie. Som na nich hrdý.
