LUČENEC. Literárny klub V.L.A.S. bol založený pri Novohradskom osvetovom stredisku v novembri 1991. Jeho poslaním bolo vytvorenie podmienok na stretávanie sa začínajúcich autorov a záujemcov o literatúru a možnosť prezentácie ich tvorby na verejnosti. Názov znamená Vreckové letisko autorských snov. „Založeniu predchádzalo vyhlásenie celoslovenskej literárnej súťaže Literárny Zvolen. Propozície sme rozoslali na školy, do regionálnych novín a kultúrnych inštitúcií a na prekvapenie nám prišlo mnoho prác rôznej kvality,“ priblížila zakladateľka Jarmila Siváková.
Literáti sú ovenčení množstvom ocenení
V súťaži získali niekoľko ocenení. Úspech ich povzbudil a to bol ten najlepší impulz na založenie klubu. Na prvé stretnutia chodilo pár autorov, no neskôr sa ukázalo, že o literatúru má záujem čoraz viac milovníkov umeleckého slova. „Prichýlili sme ich pod svoje krídla, snažiac sa vytvoriť čo najoptimálnejšie prostredie pre tvorbu. Už od začiatku to bola možnosť vzájomnej tvorivej konfrontácie a začali sme vydávať prvé zborníky,“ povedala riaditeľka Novohradského osvetového strediska Mária Ambrušová.
Schádzali sa raz, niekedy aj viackrát do mesiaca. Navzájom hodnotili vlastnú tvorbu a viedli diskusie o literatúre, ale aj o umení a živote vôbec. „Literárnych súťaží na regionálnej i celoštátnej úrovni sa vyhlasovalo čoraz viac. Ak sme chceli naďalej získavať ocenenia, potrebovali sme odbornú pomoc,“ vysvetlila Siváková. Oslovili preto spisovateľku Hanu Koškovú, ktorá sa stala odborným garantom. Vedela pochváliť, poradiť, povzbudiť aj kritizovať. Naučila autorov klásť väčšie nároky na svoju tvorbu a pri dosiahnutom úspechu sa držať pri zemi. Autorom sa venuje aj v súčasnosti a možno povedať, že stojí za každým ich úspechom. „Niektorí z členov sa stali renomovanými tvorcami preto, že si zvolili povedať určité pohľady na život a veci vlastným spôsobom a originálne. Niektorým sa sen o úspechu v literatúre nevydaril podľa predstáv. No každý z nich aspoň na chvíľu podľahol očareniu z harmónie slov. Z krásy a vyváženosti viet v próze či vo verši,“ myslí si Košková.
Majú na konte aj manželstvo a klubové dieťa
Členovia klubu získali mnohé ocenenia a uznania na literárnych súťažiach. Ich tvorba bola uverejnená v tlači aj v rozhlase. Dvadsaťpäť rokov, to sú nielen úspechy, ale aj množstvo spoločných spomienok, nezabudnuteľných zážitkov a pevných priateľstiev. Zakladateľka klubu si dodnes pamätá mená aj tváre všetkých nádejných literátov, hoci sa ich v klube vystriedalo veľa. „Z rôznych dôvodov klub opúšťali a ich cesty sa uberali rôznymi smermi. Niektorí ostali písaniu verní, publikujú v časopisoch, vydávajú zbierky poézie, píšu scenáre, poviedky, divadelné hry, osvedčili sa ako moderátori a herci. Iní sa pod vplyvom životných okolností vlastnej tvorbe už nevenujú, ale na roky strávené v klube nezabúdajú.“
Hana Košková sa pri spomienkach rozpamätala aj na členku, ktorá sa stala súčasťou klubu ako šestnásťročná. Dnes je z nej zrelá žena a mama. Popri práci a starostlivosti o rodinu si stále nájde čas na tvorbu a chvíle strávené v kruhu literátov. „Keď sme raz cestovali na súťaž, zahľadela sa do nášho šoféra. Je z toho manželstvo a ich ratolesť je také naše klubové dieťa,“ prezradila s úsmevom.
Štvrťstoročnicu oslávili zborníkom
Pod odborným vedením výbornej spisovateľky sa podarilo vydať niekoľko zborníkov. Prvý Neškriabte si to vydali v roku 2000. Nasledovali ďalšie - Zabudnem si tu kúsok duše (2007) a Drevená lastovička (2009). Od roku 2011 každé dva roky realizovali literárne projekty spojené s vydaním publikácie - Mladí s mladým (2015), Vlak literatúry (2013), Slovom k slovu (2011). Celkom vydali 6 zborníkov, pričom viacerí členovia vydali aj vlastnú tvorbu.
Svoju štvrťstoročnicu oslávili vydaním ďalšieho zborníka. Pokrstili ho Hana Košková a Jarka Siváková batôžkom. Symbolom, ktorý sprevádzal projekt Putovanie s batôžkom slov. „Bol to cyklus čítačiek na netradičných miestach nášho regiónu,“ ozrejmil autor projektu Michal Abelovský. „Chceli sme nadviazať na Mateja Hrebendu, ktorý nosil chýr o knihe v rimavskom kroji a kraji. Putoval len s batôžkom a často hovorieval: Nemám nič, nežiadam nič. Týmto spôsobom sme chceli prezentovať tvorbu regionálnych autorov,“ dodal.
Krstili batôžkom slov
„Dá sa putovať s batôžkom slov? Myslím si, že áno. Slová zviazané v batôžku, v pomyselnej knihe, prinesené medzi ľudí, sa stávajú svetlom, ktoré osvecuje dušu i srdce. Tak ako v rozprávke otvárajú slová trinástu komnatu a hľadajú odozvu,“ vyjadrila sa Košková.
Posledné tohtoročné stretnutie sa nieslo v nostalgickej atmosfére spomienok. Dvadsaťpäť rokov v živote človeka je krásny vek, no dvadsaťpäť rokov v histórii záujmového združenia je naozaj úctyhodný čas. „Keď vznikol náš klub, javil sa síce ako životaschopný, ale, že si budeme raz pripomínať jeho štvrťstoročie, v to som vôbec nedúfala,“ dodala na záver Siváková.
