LUČENEC. Peter Murín sa fotografii venuje päť rokov. Začínal asi ako každý fotograf, snímkami rodiny, detí, portrétov, prírody. Časom zistil, že to nie je cesta, ktorou by sa chcel uberať. Fascinovalo ho tajomné vykreslenie pocitov a túžob, temná stránka života so skrytým významom, ktorých symbolom sa pre neho stala maska. „Fotografiou dávam maske život, dušu, atmosféru a energiu. Maska odhaľuje tajomstvá, strháva strach, hanblivosť, odhaľuje podstatu citov a zmýšľania,“ priblíži dvadsaťdeväťročný Lučenčan.
Manželka jeho bizarnú tvorbu podporuje
V jeho ateliéry má čestné miesto každá vyrobená maska. Ak však niekto očakáva, že v pivničných priestoroch, kde si svoju dielňu zriadil, nájde ponuré prostredie s hákmi visiacimi zo stropu či strašidelné stoly s reťazami a zaschnutými stopami krvi, zostane sklamaný. Umelec, v civilnom živote pracujúci v pitevni, si svoje domáce pracovisko zariadil veľmi vkusne a útulne. Okrem toho je to veľmi príjemný muž, milujúci prírodu a starostlivý otec rodiny, ktorá jeho trochu bizarnú tvorbu podporuje. „Manželka od začiatku vedela o mojich predstavách. Vždy vravela, že si ma nevie predstaviť, ako by som fotil modelky v slnečnicovom poli či zamilované páry v parku. Pozná ma a veľmi si na nej cením, že ma podporuje vo všetkom, čo robím.“ Niekoľkokrát dokonca zastúpila modelku. „Stalo sa, že bolo všetko pripravené a modelka neprišla, tak sa na to podujala. Vedela, že som sa na tom narobil.“ Ľudia si niekedy neuvedomujú, že takéto fotenie si vyžaduje zdĺhavú prípravu. Od výroby masky, postproces, nainštalovanie lán, nití, pavučín, pozadia. Prípravy častokrát zaberú aj niekoľko mesiacov.

Pri práci ho inšpiruje hororová filmová tvorba a hudobná skupina Slipknot. Jeho fotografie poukazujú na vnútorné myšlienkové pochody ľudí, ktorých trápia depresie, zobrazujú problémy či skazenosť dnešnej doby.
Maska odhalí len to, čo fotograf dovolí
Pri nafotení prvej masky sa stretol s pozitívnym ohlasmi. Odvtedy sa jeho fotenie upriamilo výlučne na obrazy s maskami. „Maska odhalí len to, čo jej ja dovolím. Pri pohľade na moje fotografie môže divákovi naplno pracovať fantázia,“ domnieva sa mladý umelec.

V každej žene sa ukrýva maličká túžba byť aspoň na chvíľu modelkou, ukázať sa na fotografii krásna aj prípadným retušovaním či umeleckým dotvorením. Peťo Murín sa nesnaží zachytávať krásu ženy. Na to sú podľa neho iní fotografi. „Pre mňa je každá žena istým spôsobom krásna, ale keď pripravujem nejaký projekt, tak je najlepšie, keď modelka nevyzerá dobre,“ zasmeje sa. „Vždy im vravím, že deň pred fotením sa má ísť zabávať, môže sa dobre opiť, aby jej bolo na druhý deň zle, mala kruhy pod očami a to je pre mňa výhodné,“ dodá.

Fotením si doplňuje portfólio
Vždy sa poteší, keď ho osloví nejaká žena, že by s ním chcela spolupracovať. Vopred jej vylíči, aký obraz má v predstavách a je na nej, či je ochotná sa v danej polohe sa na fotke objaviť. „Už sa mi stalo aj to, že modelka sama navrhla, v akej maske by sa chcela nafotiť,“ pousmeje sa fotograf, ktorý necháva voľný priebeh nielen svojej fantázii. Použité masky nie sú veľmi pohodlné. Fotograf preto necháva na výbere modelky oblečenie, ale napríklad aj hudbu, pri ktorej sa jej bude pohodlnejšie pracovať.

Na Slovensku by sa takouto tvorbou zatiaľ pokúšal uživiť márne. Zo skúseností mladý fotograf vie, že dôležitá je najmä reklama. Na tento účel začal spolupracovať s agentom, ktorý mu zabezpečuje marketing. „Keď je umelec svojim spôsobom výnimočný, keď sa dokáže predať, tak sa posúva k lepšiemu,“ domnieva sa Murín, ktorému fotenie slúži len na doplnenie portfólia. Svoje diela prezentuje na webovej stránke www.c39art.com, no vie si predstaviť aj svoju vlastnú výstavu.

Masky sú jeho podpisom
Ak by sa našli záujemci, ktorí by chceli jeho fotografie, alebo samotné masky kúpiť, tak sa určite poteší. Zatiaľ však stojí nohami pevne na zemi a vo svojich plánoch je skromný. „Možno budem musieť zjemniť štýl,“ prizná s úsmevom. Uvedomuje si, že nie je mnoho ľudí, ktorí si túžia nad krb zavesiť obraz dievčaťa s jahňacou hlavou. Jeho diela ľudia buď obdivujú, alebo považujú za zvrátené. „Jedna pani mi raz napísala, nech s tým prestanem, lebo je to dehonestujúce a nedá sa na to pozerať. Či ma má niekto za umelca, alebo za blázna, to ja neovplyvním a nikomu neberiem jeho názor.“

Masiek sa vzdať nemieni. Považuje ich za svoj rukopis. Dať si na tvár masku môže znamenať úkryt pred realitou. Možnosť byť chvíľu niekým iným. „Každú, ktorú som vyrobil mám rád. Dávam do nej kúsok seba. Veľmi sa mi páči prasa a kovová konštrukcia. S výsledkom práce na nich som bol veľmi spokojný,“ pochváli sa.

Pri keraplastových maskách trvá ich výroba približne štyri dní. Pri výrobe kovových konštrukcií strávi aj viac ako týždeň. Neustále na sebe pracuje. Najnovšie má v hlave projekt, ktorý by chcel zrealizovať budúci rok. „Priťahuje ma tá ľudská tragédia. Čo si ľudia museli prežiť. To prostredie je ideálne pre môj štýl fotenia,“ myslí si o Černobyle. „Chcel by som to zvečniť. Samozrejme, nebudú chýbať masky, ale mám predstavu o peknom umeleckom fotení v tom strašnom prostredí.“ Tentokrát plánuje skĺbiť opačný kontrast krásy masky a hrôzy pozadia. „Možno to bude baletka,“ naznačil svoje plány. Či sa mu podarí splniť si tento sen je ešte otázkou financií.
