RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote otvorilo výstavu venovanú maliarovi a grafikovi Júliusovi Sándymu. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť do 17. februára 2017.
Ako priblížila Angelika Kolár, historička umenia múzea, výstava prezentuje vzácnu kolekciu diel Júliusa Sándyho, ktorá je v takejto podobe vystavená po prvýkrát. "Nájdeme tu unikátne pohľady do interiéru jaskyne Aggtelek, zobrazenia hornouhorskej krajiny, figurálne kompozície s ľudovými krojmi z Pohronia a Zacharoviec, veľké množstvo portrétov, najmä rodinných príslušníkov maliara, ale tiež portrét rómskeho primáša Mártona Dombiho či portrét grófa Ladislava Telekyho," vymenovala kunsthistorička.
Výstava vznikla podľa nej v spolupráci s príbuznými maliara z Budapešti. "Diela na výstavu zapožičali aj Východoslovenské múzeum v Košiciach, Podtatranské múzeum v Poprade a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši," doplnila.
Zo života Júliusa Sándyho
Maliar a grafik Július Sándy (1827 Tállya - 1894 Budapešt) už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847-1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Po porážke revolúcie 1848/49 bol degradovaný z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Neskôr žil prevažne vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku. S regiónom Gemer-Malohont ho spájali okrem iného aj rodinné väzby. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulinou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho. V príbuzenskom vzťahu bol aj s básnikom Mihályom Tompom, ktorý bol krstným otcom jeho manželky. Július Sándy bol tiež otcom známeho uhorského architekta Júliusa Sándyho (1868 - 1953), ktorý bol autorom mnohých stavebných realizácií aj na území dnešného Slovenska a medzi inými navrhol Ferenczyho kryptu na boku reformovaného kostola v Rimavskej Sobote.
Sándyho rodina sa v roku 1863 presťahovala do Košíc, kde sa stal učiteľom kreslenia na gymnáziu. V roku 1866 už učil kreslenie na evanjelickom lýceu v Prešove. Od roku 1870 do 1891 pôsobil ako učiteľ kreslenia na gymnáziu v Budapešti.
Vo svojej tvorbe sa venoval najmä krajinomaľbe a portrétom, v intenciách biedermeieru a dobového romantizmu. Od roku 1859 jeho diela figurovali na výstavách v Műegylet a Műcsarnok v Budapešti. V 60. rokoch 19. storočia sa niekoľko jeho ilustrácií objavilo v periodiku Vasárnapi Újság. Július Sándy bol svojimi dielami početne zastúpený aj na pamätnej Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje vznik dnešného Gemersko-malohontského múzea. Niekoľko diel z tejto výstavy sa neskôr dostalo do zbierkového fondu múzea a vytvorilo tak základ pre budovanie fondu výtvarného umenia. Sándyho meno tiež figuruje v zozname účastníkov XII. Zasadnutia uhorských lekárov a prírodovedcov, ktoré sa uskutočnilo v roku 1867 v Rimavskej Sobote.
Dodnes sa nám zachovalo len torzo Sándyho tvorby. Veľká časť diel bola zničená pri bombardovaní Budapešti počas druhej svetovej vojny, kedy dôsledkom výbuchu zápalnej bomby zanikol jeho ateliér a byt na Ulici Ferenca Toldyho. Jeho pozostalosť dovtedy spravovali manželka Paulina Jánosdeák (zomrela v roku 1945 vo veku 102 rokov), syn architekt Július Sándy a dcéra Eleonóra Sándy, ktorá bola vydatá za uhorského ministra obchodu Lajosa Hegyeshalmiho. Dnes sa zvyšky jeho pozostalosti nachádzajú v rukách ďalších rodinných príslušníkov žijúcich v Budapešti, medzi nimi aj Sándyho pravnuka, známeho výtvarníka a národného umelca Tamása Konoka. Július Sándy ešte počas života daroval niekoľko diel múzeám na území dnešného Slovenska a tak je jeho tvorba zastúpená v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Podtatranského múzea v Poprade, Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Zdroj: Angelika Kolár, historička umenia GMM
