I. ČASŤ: Požehnaným sviatkom predchádzali stridžie dni

LUČENEC. Vianočné obdobie malo v ľudovej tradícii oddávna magickú moc. Sviatky sa niesli v duchu povier, magických rituálov, veštenia i pôstu. Miešala sa v nich ľudová tradícia s kresťanskou vierou. Naši predkovia si pripomínali narodenie Krista, zároveň si privolávali požehnanie na ďalší rok.

I. časť

„Sviatočné obdobie môžeme deliť podľa kresťanskej viery i ľudových tradícii. Z hľadiska viery Vianociam predchádza advent, podľa tradície stridžie dni,“ povedala Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci.

Koniec jesene a začiatok zimy naši predkovia považovali za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. „Slnku, symbolu života a tvorivej sily, ubúda síl a nad dňom začína prevládať noc- čas zlých síl a démonov. V ľuďoch to vyvolávalo úzkosť a strach,“ vysvetlila etnologička. Toto obdobie v minulosti nazývali stridžími dňami. Začínali na Katarínu, pokračovali Ondrejom, Barborou, Mikulášom a Luciou. Ľudia sa v týchto dňoch snažili ochrániť pred vplyvom zlých síl rôznymi rituálmi.

„Na dvere natierali kríže kolomažou, neskôr cesnakom, ktorý je známy ako už od staroveku ako ochranný prostriedok proti démonickým silám. Pastieri a mládenci chodili po dedine a na krížne cesty, kde práskali bičmi, pískali na píšťalky, hrali na gajdách, rohoch a cengali zvoncami.“ V tieto dni nesmela do domu vstúpiť žiadna cudzia žena. Považovali by ju za strigu, ktorá by mohla uškodiť ľuďom a kravám odobrať mlieko. „Zakázané bolo tiež vykonávanie určitých činností, napríklad pečenie chleba a ženské práce. V tieto dni nikto nič z domu nepožičal, nedal ani nepredal.“ Na Katarínu sa konali posledné zábavy, až do Štefana musel v dedine vládnuť pokoj. „Katarína viaže zvony a husle, hovorievalo sa.“

*Nové časti série článkov o Vianociach budeme vydávať každé ráno o 8:30 až do 26. decembra. (pozn. red.)