LUČENEC. Vianočné obdobie malo v ľudovej tradícii oddávna magickú moc. Sviatky sa niesli v duchu povier, magických rituálov, veštenia i pôstu. Miešala sa v nich ľudová tradícia s kresťanskou vierou. Naši predkovia si pripomínali narodenie Krista, zároveň si privolávali požehnanie na ďalší rok.
O tradičných Vianociach sme sa porozprávali s Michaelou Škodovou, etnologičkou Novohradského múzea a galérie.
III. časť
Komu sa kýchne nalačno, dožije sa ďalšieho roka
Po stridžích dňoch prichádzal vytúžený Štedrý deň. Na Slovensku ho volali aj Dohviezdny deň, Kračun, Hody či Postny deň. „Štedrý deň mal zvláštne postavenie. Chápal sa ako deň osudový. Veštilo sa zdravie rodiny, svadba, smrť v rodine, prírastok dobytka, úroda či znáška vajec.“
Vplyvom cirkvi sa v tento deň prísne dodržiaval pôst. Za jeho porušenie hrozili rôzne tresty. „Deťom sľubovali, že ak vydržia bez jedla, uvidia zlatú podkovu alebo zlaté prasiatko. Každý sa usiloval vyhnúť zlej nálade, zvade, kriku, plaču, bitke, pretože ak by sa vyskytli v domácnosti v tento deň, opakovali by sa aj ďalší rok.“
Ani Štedrý deň neobišli rôzne povery, ktoré často súviseli s hospodárstvom. Podľa etnologičky v tento deň pastieri roznášali brezové prúty a gazdiná si z nich sama vytiahla rukou zabalenou v zástere dva- tri kusy. „Najprv vyšibala pastiera, ktorý musel vyskakovať, aby bolo jeho stádo čulé, potom deti. Potom prúty schovala na prvé jarné vyháňanie dobytka.“ V zaniknutej obci Lešť zas ľudia čakali, či sa im nalačno kýchne. „Ak sa niekomu kýchlo, mal sa dožiť ďalšieho roka.“
Ženy v tento deň skoro ráno miesili cesto na vianočné pečivo. „Keď mala gazdiná chleby naukladané v peci, podskočila, aby boli chleby pekne vysoké.“ Než sa celá rodina zhromaždila okolo stola, gazda opatril dobytok a urobil nad vchodom do maštale cesnakom krížik a nad dvere zavesil zelenú halúzku, aby sa dnu nedostali strigy. „Gazdovia v Boľkovciach pred Štedrou večerou uväzovali povriesla zo slamy okolo kmeňov ovocných stromov v záhradách, aby dobre rodili.“ V Lešti zas podľa nej počas zvonenia gazda búchal palicou po ovocných stromoch a hovoril pritom: „Ak nebudeš rodiťi, buďem ťa biťi!“
Štedrovečerné menu sa v minulosti výrazne líšilo od súčasnej večere. „Častokrát sa na stole objavovali jedlá z plodín, ktorých bolo mnoho kusov- napríklad mak. Symbolizovalo to bohatstvo.“ V katolíckych obciach dodržiavali pôst aj pri večeri, pochutnávali si iba na jedlách rastlinného pôvodu, ktoré sa pripravili na masle. Mäsové jedlá mohli jesť až po polnoci. V evanjelických rodinách varili kapustnicu s klobásou, pripravili tiež jedlá z bravčového mäsa.
Omrvinky boli liečivé
„Gazdiná si prichystala všetko k stolu, aby od neho nemusela vstávať. Ak by vstala, kvočky by jej nechceli sedieť na hniezdach. Gazda sa posadil do zadného kúta, ostatní k nemu podľa veku.“ Pri svieci sa rodina spolu postojačky pomodlila. „Keď si sadli, vyložili si nohy na kovovú reťaz omotanú okolo nôh stola, aby bola rodina celý rok pohromade. Nezabúdali ani na svojich zomrelých blízkych, na prázdny tanier na stole pre nich odložili z každého jedla.“ Každý dostal od gazdinej oblátku s medom a cesnakom, gazda urobil každému pri stole medom krížik na čelo na ochranu pred zlom.
„Jedlá sa po večeri väčšinou neodkladali, ostávali na ňom najmenej do ďalšieho dňa. Omrvinky zo štedrovečerného stola sa nevyhadzovali, ale pozbierali a odložili. Používali sa na liečenie a miešali sa so zrnom pri siatí. Dievky si vzali pár omrviniek a dali si ich pod vankúš. Cez noc sa im snívalo, za koho sa vydajú.“ Vianočný stromček je výdobytkom neskoršej doby. Predtým sa podľa etnologičky ozdobila vetvička či špeciálny slamený veniec. Na ozdobu použili vzácnosti ako orechy či jabĺčka. Deti dostali drobné darčeky, napríklad drevené hračky.
Po večeri nasledovala návšteva kostola, ktorej predchádzali ďalšie obyčaje. „Keď v Málinci o sedemnástej hodine začali vyzváňať zvony, ľudia vybehli zo svojich obydlí k tečúcej vode, buď k potôčiku, ktorý tiekol stredom obce, alebo k rieke Ipeľ, tečúcej východným okrajom obce. V tečúcej vode sa umývali do pol pása. Po umývaní sa všetci slávnostne vyobliekali a na čele s gazdom domu sa pobrali do kostola na slávnostné Služby Božie,“ doplnila.
*Nové časti série článkov o Vianociach budeme vydávať každé ráno o 8:30 až do 26. decembra. (pozn. red.)
