LUČENEC. Vianočné obdobie malo v ľudovej tradícii oddávna magickú moc. Sviatky sa niesli v duchu povier, magických rituálov, veštenia i pôstu. Miešala sa v nich ľudová tradícia s kresťanskou vierou. Naši predkovia si pripomínali narodenie Krista, zároveň si privolávali požehnanie na ďalší rok.
O tradičných Vianociach sme sa porozprávali s Michaelou Škodovou, etnologičkou Novohradského múzea a galérie.
IV. časť
Prvý sviatok vianočný, 25. december, považovali ľudia za najväčší vianočný sviatok. Ľudia ostávali doma a sviatok prežívali v kruhu rodiny. Výnimku mali len koledníci. „Skôr, ako sa začali koledníkom otvárať dvere, zavčas rána šiel niekto po čistú vodu na potok. V nádobe s čerstvou potočnou vodou zvykli namočiť vetvičku čečiny a pokropiť ňou všetkých členov rodiny aj dobytok. Do nádoby s vodou vhodili jabĺčko a peniaz a všetci sa v nej poumývali, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny.“ Deti narodené v tento deň boli považované za najšťastnejšie a najpožehnanejšie.
Na Štefana ľudia začali navštevovať príbuzných a známych. „Ešte pred východom slnka sa umývali studenou vodou a brodili snehom, aby boli zdraví. Večer si mládež a dospelí dopriali prvú zábavu od Kataríny.“ Vianočné obdobie uzatváral sviatok Troch kráľov. „Na Tri krále chodili chlapci po domoch a hrávali ľudové hry. V predvečer sviatku prišiel vysvätiť dom farár. Ľudia si nechávali posvätiť v kostole vodu, sviečku, kriedu, soľ a cesnak. Slúžili im počas celého roka na ochranu pred zlými silami,“ zakončila etnologička.
