MÁLINEC. Už niekoľko dní pred vianočnými sviatkami sa v každej domácnosti usilovne pracovalo. Na gazdovstve boli presne vymedzené všetky práce, ktoré mali byť do sviatkov ukončené, napríklad spracovanie konopí. „V poriadku musel byť dvor aj celý príbytok, lebo sa verilo, že len do čistej domácnosti nemajú prístup choroby a zlí duchovia. Gazdovia pripravovali drevo, krmivo pre zvieratá a vyčistili chlievy,“ priblížil literárny vedec a kulturológ Július Lomenčík. Gazdiné dokončili rozrobené práce, aby kolovraty či krosná už neboli počas Vianoc v izbách.
Pred Kračúnom bývali zakáľačky. Na štedrovečernom stole nemohla chýbať poriadna klobása. Jesť vianočného kapra bolo niečo neznáme. Napokon aj Kubo, čo s Betlehemcami chodil po dedine, vinšoval si „kobáse, čó mňei aspon vo tri raze opáše“.
Takže v tejto oblasti podľa tohto vinša, čo by robil so živým kaprom, ani opásať, ani zjesť. Zakáľačka bola zároveň aj udalosť, na ktorej asistovalo rodinné príbuzenstvo. Po spracovaní ošípanej sa okrem klobásy získali aj ďalšie špeciality na stravovanie, ako napríklad jaternica (húrik), tlačenka (švankes), škvarky (škvarke), ktoré sa získali vytápaním (škvareňím) kúskov slaniny, vyškvarená zo slaniny bola aj bravčová masť (šmalec) a iné pochúťky.
