MÁLINEC. Na štedrý deň ráno sa celá rodina naraňajkovala, obyčajne halušky a potom až do večere sa dodržiaval prísny pôst. Dôležitá bola príprava kriskindľa - vianočného stromčeka. Mali ho iba v bohatších rodinách. V chudobných domoch stačil konár zelenej vetvičky alebo smreka pripevneného na rám okna alebo dverí. Až neskôr sa prinášal celý, väčšinou menší stromček. Pre nedostatok priestoru ho vešali na hradu nad stôl v rohu miestnosti.
Počas dňa už od včasného rána chodili po domoch vinšovať dedinskí pastieri. Pastier kráv nosil pri vinšovaní so sebou viazanicu brezových prútov. V každom dome vinšoval: Vinšujen ván šťasťej, zdrávä, hojnó bošskó požehnáňa. Zo dvora víchot, do dvora príchot, to ván vinšujen a žádan ot pána Boha.
Pohostili sa klobásou a zapili poldecákovým pohárikom slivovice. „No aľe aj pasťéri ďeďinskí maľi rados na Kračún. Keren gazdon pásľi, tak tajšli vinšovaťi. Dávalo sa jín za táňer múke, páľeno. To si braľi do krčaha a múku do taňistre. Aj dáki peňaz,“ spomínali skôr narodení Málinčania.
Podvečer sa rodina na čele s gazdom domu pobrala do kostola na slávnostné služby Božie. Rodiny boli väčšinou viacpočetné, preto doma zostala len stará mama kvôli dovareniu jedál a vareniu hriatej pálenky. Po dokončení činností zhasla svetlo olejovej lampy a v tichosti svietiacich papršlekov z pece strážila dom a čakala rodinu, vracajúcu sa z kostola. Z kostola odchádzali väčšinou jednotlivo, pretože najskôr vychádzali ženy, potom muži a na záver mládež a deti. Členovia rodiny sa pred domom vzájomne počkali, pretože vstúpiť do sviatočne pripraveného príbytku sa patrilo spolu. Pred vstupom zaspievali niektorú z nábožných piesní. Až potom mohli vstúpiť a pripraviť sa k štedrovečernej večeri.
