HNÚŠŤA. Je členkou generácie, ktorá zviditeľnila hnúšťanský volejbal. Zahrala si na majstrovstvách Slovenska kadetiek a rovnako tiež junioriek. Aktuálne zažíva premiérovú sezónu v ženskej kategórii. „Ten rozdiel je viditeľný. Doteraz som nehrávala so staršími spoluhráčkami, v mládežníckych kategóriách sme boli vekovo približne rovnaké. Aj vtedy sa mi však hralo super a v súčasnosti je to asi ešte o niečo lepšie. Staršie spoluhráčky nás viac povzbudia a lepšie čítajú hru, takže som z tohto pohľadu spokojná,“ vyjadrila sa osemnásťročná Ivana Belicová. Tá je dôležitou súčasťou prvoligového tímu žien VK Iskra Hnúšťa. Patrí k vďačným typom hráčok. Šikovná smečiarka cíti, že sa môže naďalej výkonnostne zlepšovať. Sníva o tom, že si niekedy zahrá aj extraligu? „Vôbec som nad tým nerozmýšľala. Nesnívala som ani o tom, že budem hrať niekedy v ženskej kategórii. Ale stalo sa to realitou, takže čo nie je, môže byť. Nechám sa prekvapiť,“ odvetila obetavá a emotívna hráčka. „Najprv som bola nahrávačkou. Keď som prešla k juniorkám, tréner Igor Pasiar ma presunul na „účko“ a neskôr na smeč. Nastúpila som raz aj na pozícii blokárky, ale už by som na tomto poste nechcela nikdy hrať,“ hovorí Belicová. Za najväčší doterajší úspech považuje, že sa predstavila na národných šampionátoch junioriek (v Považskej Bystrici) i kadetiek (v Prešove) pred dva a pol rokom. „S odstupom času tomu prikladám väčší význam. Na niečo také sa nedá len tak zabudnúť. Veľmi si vážim, že som sa zúčastnila M – SR junioriek a aj kadetiek. Nepodarí sa každému postúpiť a zahrať si na nich. Aj keď sme v jednom prípade skončili na poslednom a v druhom na predposlednom mieste, stálo to za to. Atmosféra a to súperenie s oveľa lepšími družstvami boli super,“ povedala študentka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Rimavskej Sobote – odboru hotelová akadémia. „Sú tam aj predmety, ktoré ma bavia, ako napríklad ekonomika a účtovníctvo. Ale celkovo tá škola nie je pre mňa to pravé orechové. Viem si však zobrať zo štúdia aj praktické veci, či už ide o varenie, alebo techniky obsluhy. Všetko sa v živote zíde.“

Keď v Rimavskej Sobote zasadala v júni tohto roka vláda, Ivana bola pri tom. Obsluhovala jej členov. „Vybrala ma majsterka odborného výcviku. Bola to pre mňa pocta. Nedostal sa tam totiž každý, kto mal o to záujem. Malo to naozaj úroveň,“ spomína na netradičný zážitok. „Zo začiatku som mala trochu trému, ale potom pri hlavnom jedle to všetko zo mňa opadlo.“ V budúcnosti by chcela byť policajtkou. „Nejako ma to chytilo ešte v detstve, keď som sa hrávala s bratom na policajtov a zlodejov,“ poznamenala s úsmevom. „Myslím si, že je to zaujímavá práca,“ doplnila vážnejšie.
Predtým, než začala s volejbalom, sa venovala modernému tancu. Krátko hrala tiež bedminton. „Keby som nehrala volejbal, zrejme by som sa venovala ľudovému tancu. Mám veľmi rada ľudovú hudbu, zaujímajú ma naše tradície a zvyky.“
