Koledy a trojkráľové hry dnes udržiavajú pri živote predovšetkým folklórne súbory, ktoré ich často spájajú do programov na celé sviatočné obdobie.
Najznámejším zvykom bola obchôdzka chlapcov oblečených v dlhých bielych košeliach s korunkami na hlave a predvádzanie trojkráľovej hry. Išlo o voľné prerozprávanie novozákonného príbehu opisujúceho troch mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť narodenému Ježiškovi.
Archívne foto TASR:
Traja králi 6. januára 1948. (zdroj: Archív TASR/L. Roller)
Traja králi počas návštev v chalupách 7. januára 1990 (zdroj: Archív TASR/S. Písecký)
Trojkráľový vinš u 90-ročnej Júlie Chabanovej v obci Priechod pri Banskej Bystrici 6. januára 1995. (zdroj: Archív TASR/J. Ďurník)
Traja králi 6. januára 1948. (zdroj: Archív TASR/L. Roller)
Jednou z obcí, v ktorej pretrvali náboženské tradície a obrady, je podtatranská obec Lendak. K tradične uctievaným sviatkom tu patria aj Traja králi - Gašpar, Melichar a Baltazár. (zdroj: Archív TASR, autor S. Písecký, 7. januára 1990)
Trojkráľové hry na Kysuciach sú súčasťou pôsobivého ľudového divadla na oslavu narodenia a príchodu Krista-kráľa a predstavujú aj akúsi bodku za obdobím Vianoc. Troch kráľov často sprevádzajú aj valasi. (zdroj: Foto: Archív TASR, autor F. Dejčík, 2. januára 1997)
