Nedeľa, 24. jún, 2018 | Meniny má Ján

Vojna ľudí oberá o cit a zabíja v nich dušu

Vojtech Javorský bol tvrdý chlap. O svojich traumách nehovoril. Z vojny sa vrátil dvakrát ako víťaz.

Vojtech Javorský narukoval ako osemnásťročný. (Zdroj: ARCHÍV L. G. )

VIDINÁ. Vojnových pamätníkov pomaly ubúda. Stále sú tu ich deti, ktoré počúvali príbehy z obdobia premárnených životov. Muži, ktorí sa ocitli priamo na fronte, len ťažko rozprávali o prežitých hrôzach. Zostali hlboko poznačení a takých si ich pamätajú ich najbližší. „Moja mamka často v noci musela otcovi zakryť ústa, čo tak hrozne kričal zo sna. Zostala mu obrovská trauma,“ spomína Mária z Cinobane.

Mnohé zážitky zostali zabudnuté. Vojaci si priniesli spomienky, o ktorých nedokázali nikdy prehovoriť. Každý deň prežili zoči-voči smrti. Pozerali sa na mŕtve telá svojich priateľov, sami mali na rukách krv. Vojna oberá ľudí o cit, zabíja v nich dušu. „Náš otec bol veľmi tvrdý človek. Nevedel prejaviť svoje city. Myslím, že za to môže vojna,“ myslí si Lýdia Garajová z Vidinej.

Článok pokračuje pod video reklamou

Cvičili v neľudských podmienkach

Jej otec Vojtech Javorský nerozprával často o svojich zážitkoch. „Väčšinou len povedal, že sa nemal narodiť,“ povzdychne si pri spomienke na neho. Narukoval ako osemnásťročný na povinnú vojenskú službu. Výcvik bol nesmierne tvrdý. Často ich v noci budili, cvičili v neľudských podmienkach. „Vravieval, že sa čudoval, ako takéto podmienky môžu vydržať chlapci z mesta, o ktorých si dovtedy myslel, že sú rozmaznaní.“ Z vojenskej drezúry ho dostala náhoda. „Na buzerpľaci sa pýtali, kto vie opravovať obuv. Môj otec mal suseda šustera. Často k nemu chodieval a pozoroval ho pri práci, tak mnohé odkukal. Prihlásil sa. Vtedy mu začalo ľahšie obdobie. Kým sa ostatní trápili na výcviku, on v dielni opravoval topánky.“

Z vojenčiny sa domov nevrátil. Začala vojna. Slovensko v nej zohralo rozpornú rolu. V roku 1940 sa pripojilo k Nemecku, Taliansku a Japonsku. V júni 1941 Nemecko vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. Na rusko-nemeckom fronte bojovalo asi sedemdesiattisíc slovenských vojakov. Bojovali na Done, na Kryme, Ukrajine, v Bielorusku. Spočiatku oddane plnili úlohy stanovené Nemcami, spoluútočili na Poľsko, úporne bránili dobyté pozície počas zimnej ofenzívy Stalinových vojsk. Ako prví vstúpili do dobytého Rostova na Done v júli 1942, podnikali trestné výpravy. Od roku 1943 každý z nemeckých spojencov hľadal cestu z nacistického chomúta. Mnohí sa nechali zajať ruskými vojskami, pripájali sa k odboju.

Na front išiel pešo cez Karpaty

„Keď sa otec mal vrátiť, Hitler napadol Sovietsky zväz. Z vojenskej služby išiel rovno na front. Pešo cez Karpaty, s plnou poľnou. Na striedačku niesli ľahký guľomet. Až keď prešli Karpaty, prišli pre nich autá. Jedno sa cestou pokazilo. Viac ako týždeň čakali na náhradné. Ubytovala ich jednoduchá Ruska. „Chovala ich kartoškami a hovorila im, že Hitler Rusko nikdy neporazí,“ reprodukuje spomienky svojho otca.

Prišlo náhradné auto a odviezlo ich až po Azovské more. „Bola taká hmla, že nevideli ani na krok. Vždy spomínal na to, že raz v živote mohol vidieť more, no aj tak ho nevidel,“ pousmeje sa. Cestou nenarazili na žiadny odpor. Rusi boli zo začiatku prekvapení útokom, nakoľko Hitler so Stalinom mali dohodu, že k napadnutiu Ruska nedôjde. Svoje sily zmobilizovali až neskôr. Rusi vraj k Slovákom boli veľmi tolerantní, milí a často ich aj nachovali. Napriek tomu, že bojovali na opačných stranách.

Vítali ich ako víťazov

Keď sa jeho jednotka vrátila na Slovensko, vítali ich ako víťazov. „Na stanici hrala hudba, všetci ich objímali. Od Nemcov dostali vyznamenanie. Zobrazovalo päťcípu hviezdu s kosákom a kladivom, rozdrvenú dýkou s nemeckým znakom.“ Neskôr opäť narukoval. Tentokrát do oslobodzovacej armády L. Svobodu. Prvá noc bola veľmi ťažká. Bolo to v Žiari. Ešte nemali zimné oblečenie a mrazy už klesali hlboko pod nulu. Mysleli si, že tam zmrznú. Kabáty dostali až na druhý deň.

Prišli aj chvíle, keď sa pozrel smrti priamo do očí. „Bol v zákopoch a oproti išli tri nemecké tanky. Vtedy si pomyslel, že je koniec. Zrazu sa spoza ich chrbta ozvala paľba. Protitanková strela zasiahla jeden z nich. Zvyšné dva sa otočili na ústup.“

Namále mal aj druhýkrát. Veliteľ ho poslal so správou, ktorú nemohol mať z bezpečnostných dôvodov napísanú. Musel si ju zapamätať. Odkaz sa mu podarilo úspešne odovzdať. Vracal sa cez lúku obkolesenú lesmi. Na otvorenom priestranstve pred ním zrazu vybuchol granát. Chcel sa vrátiť, ale druhý granát dopadol len kúsok od neho. Rozmýšľal, či sa vráti, alebo sa pokúsi dobehnúť k lesu na opačnej strane. Rozhodol sa bežať vpred. Bežal o dušu, aby si zachránil život.

Po vojne chcel ísť k železnici

Na fronte prežil štyri strašné roky. Koniec vojny ho zastihol na Morave. „Pešo išli až do Prahy. Tam sa zúčastnili víťazného defilé. Ako pochodovali ulicami, všetci mávali. Mladé Češky sa vytrhli z davu a bozkávali vojakov.“

Po vojne dostal 255-ku. Bola to odmena za odboj. Vojenskí hrdinovia mali privilégium vybrať si svoje budúce povolanie. Vojtech túžil ísť k železnici. Opýtali sa ho, či by išiel na územie, ktoré museli Maďari vrátiť Slovákom. Súhlasil. „Prišiel zo Spiša vlakom do lučenskej stanice. Bolo neskoro v noci, spoj do Rapoviec už nešiel. Počkal do rána. Na svitaní sa vybral pešo do Rapoviec.“

Spával na písacom stole

Začiatky v tomto kraji boli neľahké. Jeho domovom bola kancelária. „Spával na písacom stole, až po nejakom čase mu jedna slovenská rodina poskytla podnájom.“ Slovákov tu nebolo veľa. Poprosil pána Červenáka, či by k nim občas nemohol prísť na posiedky. „Som Slovák a nemám sa tu s kým ani porozprávať,“ povedal svojmu budúcemu svokrovi. Tak sa zoznámil so svojou manželkou. Založil si rodinu. Snažil sa žiť obyčajný život. Zostalo mu však vnútro rozdrásané granátmi, mínami, mŕtvolami a potokmi krvi. Vojna mu vzala city. Nedokázal ich oživiť ani voči vlastným deťom. Miloval ich po svojom. Iba niekde hlboko vnútri, kde sa nedostali ani tie najostrejšie črepiny.

Pamätníkov ubúda, no ich spomienky nesmú zostať zabudnuté. Musia slúžiť ako memento pre všetky ďalšie generácie, aby sa už nikdy nezopakovali hrôzy minulosti.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 27 375
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 9 302
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 241
  4. Kreditná karta – áno alebo nie 7 911
  5. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 708
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 5 453
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 5 392
  8. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 5 137
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 670
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 979

Hlavné správy z MY Novohrad

Tri kovy Václavíkovej

Hráčka BK Rimavská Sobota potvrdila pozíciu nasadenej jednotky.

Strieborná priečka pre lučeneckú U10

Malé talenty z Novohradu sa predstavili v početnej konkurencii 32 tímov.

V Klenovci tkali deň aj noc, urobili rekord

Slovensko má nový rekord. Postaralo sa oň sedemdesiaťšesť ľudí, ktorí utkali takmer desaťmetrový pokrovec.

Deti na novom ihrisku privítali Trpaslíci a včielka Maja (+FOTO)

Oáza zábavy pre najmenších návštevníkov otvorila svoje brány.

V dedine sú majoritou Rómovia, hlavným problémom je nezamestnanosť

Chceli by postaviť tridsať bytových jednotiek. Pestovaním zeleniny sa bude zaoberať pripravovaný sociálny podnik.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Ako sme sa v martinskom amfiku bavili na koncerte IMT Smile

Zaplnený amfiteárer tancoval, spieval, jednoducho, skvele sa bavil. Ivan Tásler to so svojou kapelou riadne rozbalil, ľudia sa rýchlo dostali do varu. Koncert bol veľým zážitkom.

Zachránila topiace sa dievča, no ona šťastie nemala

Saška Nociarová, nositeľka zlatého záchranárskeho kríža, je už päť rokov v bdelej kóme.

V Čadci súťažili vo varení kotlíkového guláša

Čadčiansky kotlík zapísal už svoje siedme pokračovanie. Ponúkame vám fotogalériu z už tradičnej súťaže.

Cez obec Strečno presmerujú dopravu z hlavného ťahu

Samospráva obce žiada, aby investor stavby zabezpečil pre obyvateľov bezpečnosť.

Vybrali SME



Už ste čítali?