PANICKÉ DRAVCE. Mladí Slováci si často zaumienia ísť sa zdokonaliť v jazykoch do zahraničia, aby si tak zlepšili svoje možnosti na trhu práce. Aj Erika Molnárová sa rozhodla zlepšiť v angličtine. Na svoj pobyt si ale nevybrala Anglicko. Nelákala ju dokonca ani Amerika. Zamierila si to rovno na opačný koniec sveta.
„Bolo to osudové. Kamošku napadlo, aby sme išli do Austrálie. Tak sme išli,“ zasmiala sa dvadsaťšesťročná dievčina z Panických Draviec. Do sveta sa chystala ešte počas štúdia na univerzite. Obchodná akadémia v Lučenci jej poskytla vynikajúce jazykové aj odborné znalosti. Pred získaním inžinierskeho titulu absolvovala trojtýždňový výmenný pobyt na Malte. Po ukončení štúdia sa na niekoľko mesiacov zamestnala, kým si vybavila všetky potrebné formality na vycestovanie.
Šestnásťtisíc kilometrov od domova
Záujemca o víza u protinožcov potrebuje poriadnu dávku trpezlivosti. Musí splniť množstvo podmienok. Erike sa podarilo získať študentské víza. Podmienkou bolo, že počas celého pobytu bude študovať. Keďže jej uznali jazykový certifikát úrovne B2 z Malty, nemusela študovať jazyk a tak sa rovno rozhodla pre štúdium biznisu.
Odvážne dievča z malej dedinky v Novohrade sa tak zrazu ocitlo šestnásťtisíc kilometrov od domova. Počasie, mentalita ľudí a tamojší životný štýl jej lahodil natoľko, že po skončení víz sa rozhodla pre ich predĺženie. Na sklamanie rodičov sa rozhodla ešte rok študovať účtovníctvo.
Erika si užíva pohodový život s priateľmi. (zdroj: ARCHÍV E. MOLNÁROVEJ)Prvýkrát po dvoch rokoch pricestovala domov na tohtoročné vianočné sviatky. „Prvé Vianoce mimo domova boli pre mňa hrozné. Vtedy som povedala, že ich už nikdy nebudem tráviť bez rodiny.“ Napiekla si koláče, pripravila s kamarátkou zemiakový šalát, pozrela si rozprávku Kráľ drozdia brada, no čaro najkrajších sviatkov v roku si neužila. „Chýbala mi rodina, vôňa domova a všetko to, čo na Slovensku robí Vianoce. My sme viac tradiční. Pre Austrálčanov sú Vianoce o tom, že idú na pláž a dajú si barbecue a pivo.“
Zákazník jej pripravil dojímavý okamih
Mesiac na Slovensku si naplno užila, no návratu do krajiny, ktorá sa na nejaký čas stala jej domovom sa už nevie dočkať. „V prvom rade pôjdem na pláž. Na to sa teším asi najviac,“ prezradila sympatická ekonómka.
V Austrálii jej učarovali najmä ľudia. Ich otvorenosť, priateľskosť, ústretovosť. „Po minuloročných Vianociach som sa v práci rozprávala s jedným z našich stálych zákazníkov. O tom, aké boli pre mňa sviatky ďaleko od domova. Zdôverila som sa mu, že som ich prežívala veľmi ťažko a cítila som samotu v cudzine viac ako obvykle.“ Zdvorilostný rozhovor ukončili a zákazník odišiel. O dve hodiny na Eriku čakalo veľké prekvapenie. „Ten zákazník sa vrátil s vianočným darčekom. Pre mňa,“ spomenula na dojímavý okamih.
(zdroj: ARCHÍV E. MOLNÁROVEJ)Dostal ju aj tamojší životný štýl, horúce počasie a možnosti. „Keď tam niekto pracuje, tak si môže dovoliť cestovať.“ Erika pracuje ako manažérka v coffeeshope. Aj keď sa to nemusí javiť ako lukratívne miesto, za dva roky sa jej podarilo precestovať množstvo zaujímavých miest a atraktívnych oblastí v Austrálii. Dokázala si našetriť aj na dovolenku na Bali. Život si naplno užíva presne tak, ako sú zvyknutí domáci obyvatelia. Do práce chodí na šiestu. Niektoré dni pracuje do štvrtej popoludní, inokedy do jedenástej dopoludnia. Po práci si to zamieri na pláž, alebo do gymu. „Našla som si svoj obľúbený. Úplnou náhodou sú tam z troch trénerov dvaja Slováci,“ zasmiala sa. Večeria v reštauráciách.
Život si užívajú viac ako Slováci
Podľa Eriky sa Austrálčania snažia čo najviac času tráviť s rodinou a priateľmi. Popoludní a cez víkendy chodia na pláž, veľa športujú. Napriek tomu, že dlho pracujú, vždy si nájdu čas na záľuby a relax. „Myslím, že je to aj počasím. Všetci sú pozitívne naladení,“ priblížila životný štýl, ktorý jej učaroval. „Ľudia sú tam nastavení inak ako my. Nás zväzujú hypotéky, pretože sme nastavení tak, že skončíme školu, nájdeme si robotu, kúpime si byt. Oni uvažujú tak, že skončia školu, nájdu si prácu, budú bývať v podnájme s ďalšími rovesníkmi. Večer si urobia house party, alebo si vyjdú na barbecue. Keď sa im prestane páčiť v meste, tak sa presťahujú na pláž. Ľudia si život viac užívajú. Až tak nešetria a nemajú pocit, že potrebujú rezervu do budúcnosti,“ vysvetlila sympatická plavovláska. Zatiaľ sa tam nestretla s človekom, ktorý by nemal prácu.
(zdroj: ARCHÍV E. MOLNÁROVEJ)Na vzdialenom kontinente ju niektoré veci fascinujú, iné ju prekvapili. „Napríklad nepoznajú kúrenie. Keď je chladno, tak zvyčajne využívajú vyhrievacie podložky do postele. Ale v bytoch je dosť zima. Po ulici chodia v pohode bosí. Vianoce oslavujú v decembri a v júli, kedy je tam vlastne zima. Vtedy sa mnohí vyberú do Snowy Mountains aby si užili sneh a zimnú atmosféru,“ vymenovala. Zatiaľ sa nestretla so žiadnym nebezpečným pavúkom, alebo hadom, pred ktorými ju varovali. Šváby v domácnostiach berú ako bežný jav a chladničky si zdobia obrázkami jedovatých pavúkov. „Keď vás nejaký uhryzne, je dobré, aby ste vedeli ktorý. Odporúčajú to kvôli poskytnutiu pomoci,“ zdôvodnila.
Obľúbila si prestrú kuchyňu
V ďalekom svete si obľúbila rôznorodosť jedla. „Človek si môže vybrať čokoľvek. Dostupné sú takmer všetky svetové kuchyne, vďaka diverzite národov, ktoré tam žijú.“ Núdza tam nie je ani o bryndzové halušky, keďže k dispozícii je aj slovenská reštaurácia. „Zvyknem si ich dať, ale najlepšie sú aj tak od maminky. Tie nemajú konkurenciu.“ Najradšej má libanonskú kuchyňu. Pochutí si aj na veľmi slanej drožďovej nátierke s cibuľou a zelerom, ktorá je najlepšia v tenučkej vrstve na toaste s maslom. Nesmie chýbať Chai latte, teda čierny čaj s mixom indického korenia, ktorý sa podáva s teplým mliekom a škoricou.
(zdroj: ARCHÍV E. MOLNÁROVEJ)„Typické raňajky sú Weetabix - cereálie s mliekom. Veľmi populárne sú raňajky v miestnych coffeeshopoch, pozostávajúce z toastu, slaniny, vajíčok na rôzne spôsoby, avokáda, haloumi syru. K tomu neodmysliteľne patrí šálka kávy, alebo čierny čaj s mliekom.“ Tunajší obyvatelia si potrpia na svoju kávu, preto tu nájdete coffeeshop na každom rohu. Obed je väčšinou rýchly. Obvykle sendvič. Hlavným jedlom dňa je večera. Obľúbené sú steaky. Najmä hovädzie, ale v ponukách reštaurácií sa nájdu aj z klokana. Klokanie mäso kúpite bežne v potravinách.
Prechodnej Austrálčanke z Novohradu v auguste končia víza. Je možné, že sa vráti domov. Pravdepodobnejšia je však verzia, že si ich opäť predĺži o ďalší rok, možno dva. Má aj záložný plán. Tým je štúdium na univerzite. Slovenský titul inžiniera jej neuznajú, no uznali by jej bakalára. To znamená, že na získanie diplomu by jej stačili dva roky. Následne by mohla získať pracovné víza na ďalšie dva roky. „Toto je možnosť, ktorú moji rodičia nechcú počuť,“ dodala na záver. Austrália sa stala krajinou, ktorá jej zatiaľ dokáže poskytnúť všetko, čo si v živote chce splniť a tak je možné, že najbližšia rodina ju zase dlhší čas uvidí len prostredníctvom skype-u.
Práca v coffeeshope ju baví. (zdroj: ARCHÍV E. MOLNÁROVEJ)
