SUCHÁŇ. Kultúrne pamiatky, to nie sú len vzácne kostoly, kaštiele či hrady. Zvláštnu kategóriu tvorí ľudová architektúra. Stavby, ktoré charakterizuje tento pojem, sa nenachádzajú len v skanzenoch. Sú to domy, ktoré si vlastnými rukami stavali ľudia pre svoje bývanie. Stavali ich tak, ako sa to naučili od svojich otcov.
V niektorých prípadoch sú to takmer celé obce, kde sa dodnes zachovali pôvodné domy, ako ich ešte užívali naši predkovia. Niekde ich majitelia využívajú ako chalupy alebo v nich stále bývajú. Iné odkúpili samosprávy, aby v nich mohli zriadiť malé expozície. Aj v našom regióne je niekoľko obcí, ktorých ľudová architektúra sa nachádza na zozname pamiatok.
V domoch zriadili epozície
Obec Sucháň patrí k tým menším vo Veľkokrtíšskom okrese. Má len 270 obyvateľov. Zachovali sa tu dve vzácne stavby, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Ľudový dom č. 7 a Ľudový dom č. 93 sú v súčasnosti majetkom obce. V obidvoch samospráva zriadila historické expozície.
Ľudový dom č. 93 je starší. Bol postavený v roku 1830 z kameňa spájaného hlinou. Pozostáva z izby (preňej) so vstupným priestorom (pitvorom), dymovej kuchyne so šporákom, komory alebo izby (zaňej) a pivnice. V izbe preňej sú umiestnené krosná. Tie boli v minulosti súčasťou takmer každej domácnosti.
Dom je vlastníctvom obce od roku 2002. V rokoch 2004 až 2006 prešiel generálnou opravou. Pri rekonštrukcii demontovali staré hlinené omietky, zaviedli elektroinštaláciu, vymenili strop nad pivnicou, naniesli nové vápenno-cementové omietky so zachovaním ornamentov na čelnej a južnej stene, opravili podlahy aj komín. „Verejnosti sme ho sprístupnili v júli 2006,“ uviedla starostka obce Anna Triznová.
Zámerom obce bolo vyučovať v tomto objekte ľudové remeslá a ručné textilné techniky. Projekt však bol neúspešný. „Preto slúži ako expozícia, kde interiérové vybavenie je situované do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia,“ dodala starostka.
Prostredníctvom dobového nábytku, krojov a rôznych predmetov prezentujú život a bývanie svojich predkov. Návštevníci môžu vidieť, ako sa kedysi poprávali postele a aké predmety kedysi používali ľudia pri každodennom živote.
Strecha bola pokrytá slamou
O štyridsať rokov neskôr bol vybudovaný Ľudový dom č. 7. Pri jeho stavbe bola použitá rovnaká technika. Dom má trojpriestorové dispozičné riešenie s podpivničenou izbou. Vstupným priestorom je pitvor, cez ktorý sa vchádza do izby (chyže). V zadnej časti je dymová (čierna) kuchyňa. Súčasťou je aj komora na uskladnenie obilia, zeleniny, pracovného náradia, časť bola obývaná mladomanželmi, za ňou je stajňa (staja).
Strecha sa pokrývala hladkou slamenou krytinou z troch druhov slamených dielcov (šúbikou) – ústrech, babka, kosák. Hrebeň strechy sa pokrýval vrstvou pazderia a slamy pritlačenej prekríženými drúčikmi (koňami). Odkvap prečnieva do dvora a čelnej strany tak, aby prekryl podstenu vymurovanú z kameňa a hliny.
„V rokoch 1992 až 1993 sme zrekonštruovali strechu. V roku 1995 dom prešiel komplexnou generálnou obnovou,“ povedala Triznová s tým, že v prvej etape sa im podarilo vymeniť slamené dielce, hrady aj dosky na strope celého objektu.
V druhej etape sa venovali najmä oprave vonkajších a vnútorných hlinených omietok a vybieleniu vápnom. Povalu zasypali zeminou, opravili podstenu, vymenili dvere, zhotovili oplotenie. Dbali pritom na použitie pôvodných materiálov a tradičných technológií. Omietka bola hlinená (mazanina zmiešaná s plevami alebo nasekanou slamou). Na opravu strechy bola použitá ručne mlátená a viazaná ražná slama. „Dom bol verejnosti sprístupnený v júli 1996. Zbierka, ktorá je v ňom vystavená, dokumentuje život a bývanie v prvej polovici 20. storočia, napríklad aj z obdobia zakladania družstiev,“ doplnila starostka.
Nakoľko prívalové dažde a silné vetry postupne narúšali slamenú strechu a voda presakovala do objektu, obec musela pristúpiť k celkovej výmene strechy. Podľa starostky mali v pláne uchovať strechu zo slamy, no nepodarilo sa im získať dostatok finančných prostriedkov. „Po konzultácii s Krajským pamiatkovým úradom nám povolili pokryť strechu pevnou krytinou,“ konštatovala.
V obci by radi privítali viac turistov
Opravu zrealizovali v roku 2012. Dokončovacie práce zvládli prostredníctvom nezamestnaných občanov, ktorí sa podieľali na vysprávkach vnútorných a vonkajších omietok hlinou, podláh, podsteny, kompletnom vybielení stien vápnom a ďalších prácach.
Zrenovované kultúrne pamiatky občas navštívia aj turisti. V obci by ich radi privítali vo väčšom množstve. Keďže ide o koncovú obec, mnoho ľudí tadiaľto neprechádza. „Prídu takí, čo si nás nájdu na webe. Bolo by prínosom, keby sme mohli zriadiť malú informačnú kanceláriu. To, že za našou obcou už nič nie je, vnímame ako slabinu,“ hovorí sklamane starostka.
Expozície v zime neprevádzkujú. V teplejšom období otvoria domy na požiadanie. „Alebo ak susedia zavolajú, že niekto prišiel. Máme jednu dievčinu, ktorá pracuje na aktivačných prácach. Je ochotná ich otvoriť, keď treba. Na zaplatenie stáleho zamestnanca, ktorý by sa o to staral, nemáme prostriedky,“ sťažuje sa hlava obce.
S rovnakým problémom sa stretávajú aj ďalšie samosprávy. Objekty pre nedostatok finančných prostriedkov nielen chátrajú, ale trpia aj nedostatkom záujmu zo strany návštevníkov.
