Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana

Vzácne kultúrne pamiatky sa ukrývajú aj v malých dedinkách

Zvláštnu kategóriu tvorí ľudová architektúra.

(Zdroj: ARCHÍV OBCE)

SUCHÁŇ. Kultúrne pamiatky, to nie sú len vzácne kostoly, kaštiele či hrady. Zvláštnu kategóriu tvorí ľudová architektúra. Stavby, ktoré charakterizuje tento pojem, sa nenachádzajú len v skanzenoch. Sú to domy, ktoré si vlastnými rukami stavali ľudia pre svoje bývanie. Stavali ich tak, ako sa to naučili od svojich otcov.

V niektorých prípadoch sú to takmer celé obce, kde sa dodnes zachovali pôvodné domy, ako ich ešte užívali naši predkovia. Niekde ich majitelia využívajú ako chalupy alebo v nich stále bývajú. Iné odkúpili samosprávy, aby v nich mohli zriadiť malé expozície. Aj v našom regióne je niekoľko obcí, ktorých ľudová architektúra sa nachádza na zozname pamiatok.

V domoch zriadili epozície

Obec Sucháň patrí k tým menším vo Veľkokrtíšskom okrese. Má len 270 obyvateľov. Zachovali sa tu dve vzácne stavby, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Ľudový dom č. 7 a Ľudový dom č. 93 sú v súčasnosti majetkom obce. V obidvoch samospráva zriadila historické expozície.

Ľudový dom č. 93 je starší. Bol postavený v roku 1830 z kameňa spájaného hlinou. Pozostáva z izby (preňej) so vstupným priestorom (pitvorom), dymovej kuchyne so šporákom, komory alebo izby (zaňej) a pivnice. V izbe preňej sú umiestnené krosná. Tie boli v minulosti súčasťou takmer každej domácnosti.

Dom je vlastníctvom obce od roku 2002. V rokoch 2004 až 2006 prešiel generálnou opravou. Pri rekonštrukcii demontovali staré hlinené omietky, zaviedli elektroinštaláciu, vymenili strop nad pivnicou, naniesli nové vápenno-cementové omietky so zachovaním ornamentov na čelnej a južnej stene, opravili podlahy aj komín. „Verejnosti sme ho sprístupnili v júli 2006,“ uviedla starostka obce Anna Triznová.

Zámerom obce bolo vyučovať v tomto objekte ľudové remeslá a ručné textilné techniky. Projekt však bol neúspešný. „Preto slúži ako expozícia, kde interiérové vybavenie je situované do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia,“ dodala starostka.

Prostredníctvom dobového nábytku, krojov a rôznych predmetov prezentujú život a bývanie svojich predkov. Návštevníci môžu vidieť, ako sa kedysi poprávali postele a aké predmety kedysi používali ľudia pri každodennom živote.

Strecha bola pokrytá slamou

O štyridsať rokov neskôr bol vybudovaný Ľudový dom č. 7. Pri jeho stavbe bola použitá rovnaká technika. Dom má trojpriestorové dispozičné riešenie s podpivničenou izbou. Vstupným priestorom je pitvor, cez ktorý sa vchádza do izby (chyže). V zadnej časti je dymová (čierna) kuchyňa. Súčasťou je aj komora na uskladnenie obilia, zeleniny, pracovného náradia, časť bola obývaná mladomanželmi, za ňou je stajňa (staja).

Strecha sa pokrývala hladkou slamenou krytinou z troch druhov slamených dielcov (šúbikou) – ústrech, babka, kosák. Hrebeň strechy sa pokrýval vrstvou pazderia a slamy pritlačenej prekríženými drúčikmi (koňami). Odkvap prečnieva do dvora a čelnej strany tak, aby prekryl podstenu vymurovanú z kameňa a hliny.

„V rokoch 1992 až 1993 sme zrekonštruovali strechu. V roku 1995 dom prešiel komplexnou generálnou obnovou,“ povedala Triznová s tým, že v prvej etape sa im podarilo vymeniť slamené dielce, hrady aj dosky na strope celého objektu.

V druhej etape sa venovali najmä oprave vonkajších a vnútorných hlinených omietok a vybieleniu vápnom. Povalu zasypali zeminou, opravili podstenu, vymenili dvere, zhotovili oplotenie. Dbali pritom na použitie pôvodných materiálov a tradičných technológií. Omietka bola hlinená (mazanina zmiešaná s plevami alebo nasekanou slamou). Na opravu strechy bola použitá ručne mlátená a viazaná ražná slama. „Dom bol verejnosti sprístupnený v júli 1996. Zbierka, ktorá je v ňom vystavená, dokumentuje život a bývanie v prvej polovici 20. storočia, napríklad aj z obdobia zakladania družstiev,“ doplnila starostka.

Nakoľko prívalové dažde a silné vetry postupne narúšali slamenú strechu a voda presakovala do objektu, obec musela pristúpiť k celkovej výmene strechy. Podľa starostky mali v pláne uchovať strechu zo slamy, no nepodarilo sa im získať dostatok finančných prostriedkov. „Po konzultácii s Krajským pamiatkovým úradom nám povolili pokryť strechu pevnou krytinou,“ konštatovala.

V obci by radi privítali viac turistov

Opravu zrealizovali v roku 2012. Dokončovacie práce zvládli prostredníctvom nezamestnaných občanov, ktorí sa podieľali na vysprávkach vnútorných a vonkajších omietok hlinou, podláh, podsteny, kompletnom vybielení stien vápnom a ďalších prácach.

Zrenovované kultúrne pamiatky občas navštívia aj turisti. V obci by ich radi privítali vo väčšom množstve. Keďže ide o koncovú obec, mnoho ľudí tadiaľto neprechádza. „Prídu takí, čo si nás nájdu na webe. Bolo by prínosom, keby sme mohli zriadiť malú informačnú kanceláriu. To, že za našou obcou už nič nie je, vnímame ako slabinu,“ hovorí sklamane starostka.

Expozície v zime neprevádzkujú. V teplejšom období otvoria domy na požiadanie. „Alebo ak susedia zavolajú, že niekto prišiel. Máme jednu dievčinu, ktorá pracuje na aktivačných prácach. Je ochotná ich otvoriť, keď treba. Na zaplatenie stáleho zamestnanca, ktorý by sa o to staral, nemáme prostriedky,“ sťažuje sa hlava obce.

S rovnakým problémom sa stretávajú aj ďalšie samosprávy. Objekty pre nedostatok finančných prostriedkov nielen chátrajú, ale trpia aj nedostatkom záujmu zo strany návštevníkov.

Zaujímavosti

 


  1. V meste chcú postaviť novú autobusovú stanicu 1 180
  2. Zberatelia vystavili na námestí desiatky veteránov Foto 417
  3. Soboťania iba remizovali, Kalinovo rozbilo Žarnovicu 385
  4. Cenu mesta získala spisovateľka Hana Košková Foto 332
  5. Hontianska paráda bola aj tento rok parádna Foto 238
  6. Ocenili športovcov i športový kolektív roka Foto 198
  7. Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla 146
  8. Tisovec ešte nezakopol, Poltár z Tornale odviezol bod 113
  9. Starosta potvrdil, že situácia je katastrofálna. Číslo ukázal diaľničiarom 86
  10. Slávne Labutie jazero aj v našom regióne 69

Najčítanejšie správy

Novohrad

V meste chcú postaviť novú autobusovú stanicu

Samospráva plánuje po presťahovaní stanice zrekonštruovať námestie.

Zberatelia vystavili na námestí desiatky veteránov

Počas výstavy si ľudia mohli prehliadnuť exteriér i interiér vozidiel a dozvedieť sa od ich majiteľov rôzne technické detaily.

Soboťania iba remizovali, Kalinovo rozbilo Žarnovicu

Výsledkový sumár víkendových zápasov III. ligy SsFZ.

Cenu mesta získala spisovateľka Hana Košková

Na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva ocenili aj najúspešnejších žiakov a študentov v meste.

Hontianska paráda bola aj tento rok parádna

Dedina Hrušov ležiaca vo Veľkokrtíšskom okrese bola centrom ľudovej kultúry, remesiel a tradícií.

Blízke regióny

Kotlebovu jazdu vyprevadili z Bystrice transparentmi ( +FOTO a VIDEO)

Súčasne vyzvali občanov Slovenska, aby neignorovali vzniknutú situáciu a pri najbližšej príležitosti ukázali neonacistickej strane Mariána Kotlebu, že nie je hlasom slušných ľudí, ktorých predkovia položili životy v boji za demokraciu.

Mestskí poslanci schválili budúcu kúpu bytového domu Predné Halny 10

Jedna z najviac neslávne známych stavieb v Brezne by sa už čoskoro mohla stať minulosťou. Významný krok k tomu minulý týždeň urobilo svojím rozhodnutím breznianske mestské zastupiteľstvo.

Stal sa nohami svojho syna

Vojtech Benko: Keď sme s Lukim spolu, nepoznáme bariéry.

Testy ukázali, čo zabilo ryby v tajchu. Mesto po udalosti oprášilo tému vodovodu

Mesto sa pre situáciu so znečistením Bančianskeho tajchu vrátilo k téme zdroja pitnej vody pre miestnych ľudí.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Všetky správy

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.

Kam vyraziť