LUČENEC. Ministerstvo vnútra (MV) SR zostavilo zoznam obcí s problémovými „sociálne vylúčenými skupinami“, kde zaznamenali zvýšenú kriminalitu. V týchto lokalitách plánuje rezort posilniť prítomnosť polície a kamerových systémov. Zámer nedávno oznámil minister Robert Kaliňák na sneme Smeru. V zozname lokalít s „kriminalitou sociálne vylúčených skupín“ sa nachádza aj množstvo obcí a takmer všetky mestá z nášho regiónu. Primátori nechápu, ako sa tam dostali. Upozorňujú tiež, že zoznam môže nahrávať do karát extrémistom.
Viac policajtov
Kaliňákovo ministerstvo chce podľa jeho slov vo vybraných obciach zvýšiť výkon Policajného zboru (PZ) a pomáhať predchádzať kriminalite. Podľa ministerstva ide o približne dvesto „sociálne vylúčených komunít“.
Podľa tlačového odboru MV vo vybraných lokalitách dochádza k častým porušeniam zákona, ako sú krádeže z domov a chát. Drobná kriminalita tu podľa nich stále obťažuje ľudí. „Naším cieľom je posilniť v spolupráci so starostami obcí kamerové systémy v týchto lokalitách, navýšiť v nich počet slúžiacich policajtov alebo otvárať nové vysunuté obvodné oddelenia.“
Záhadná analýza
Minister Kaliňák na sneme Smeru ešte v decembri minulého roka avizoval, že na Slovensku sa nachádza 1992 rómskych osád a lokalít, z ktorých približne polovica je problémových. Podľa akých kritérií vybralo jeho ministerstvo konkrétnych dvesto obcí, ostáva záhadou. O analýzu sa zaujímal aj analytik Martin Dubéci zo združenia Progresívne Slovensko. „Odpovede, ako analýza vznikla a aké dáta v nej použili, sme sa vôbec nedočkali. Vyhýbajú sa tomu zvláštnymi zdôvodneniami,“ povedal pre denník SME.
“Davy túžia po novom nepriateľovi a toto nálepkovanie je nešťastné.
„
Pre našu redakciu sa tlačový odbor ministerstva vyjadril, že zoznam vznikol na základe analýzy „sociálne vylúčených skupín“ z pohľadu bezpečnostnej situácie, ktorú pravidelne vypracúva PZ. Nejde však podľa nich o analýzu na základe etnicity. „V analýze sú zohľadnené ukazovatele ako konflikty medzi sociálne vylúčenými osobami, konflikty medzi sociálne vylúčenými osobami a ostatnými osobami, narušenia verejného poriadku a s tým súvisiaca intenzita služobnej činnosti polície.“ V sledovaných oblastiach malo dôjsť v prvom polroku 2016 k nárastu kriminality.
Podľa ministerstva im však nejde len o represiu. V obvodných oddeleniach krajských riaditeľstiev PZ sú v súčasnosti zriadené funkcie starších referentov pre prácu v komunitách. V Banskobystrickom kraji je ich 61. „Konkrétne opatrenia, ktoré budú prijímané pre ten ktorý región či lokalitu, sú v súčasnosti v riešení.“
Primátori nechápu
Na nelichotivom zozname problémových lokalít sa nachádzajú aj obce a takmer všetky mestá z nášho regiónu. Primátori nechápu, ako sa na takýto zoznam dostali. Nikto ich s tým podľa ich slov neoboznámil až do chvíle, kedy ich skontaktovala naša redakcia. Zvýšenú kriminalitu, rómsku či nerómsku, prípadne „sociálne vylúčených skupín“, neregistrujú.
„O takomto zozname počujem prvýkrát, preto sa mi k tomu ťažko vyjadruje. Môžem však vyhlásiť, že v našom meste nevnímam žiadny zvýšený výskyt kriminality ako takej,“ povedal Jozef Šimko, primátor Rimavskej Soboty. Podľa neho je situácia v meste roky stabilná a okrem drobných krádeží dreva v zimnom období sa s „kriminalitou vylúčených skupín“ vo zvýšenej miere nestretávajú. Dodal, že takýto zoznam je pre mesto zlou reklamou.

Ladislav Nagy, prednosta Mestského úradu v Tornali, uviedol, že s kriminalitou mesto bojuje, ako vie- vybudovaním kamerového systému či obnovou verejného osvetlenia. Mestskú políciu nemajú. Situácia u nich je však podľa jeho slov pokojná. „Všeobecne si myslíme, že aj vzhľadom na oficiálne výsledky kriminality je naše mesto bezpečné a nevyznačuje sa vysokou trestnou činnosťou.“ K tomu, ako je napriek tomu možné, že sa ocitli medzi problematickými lokalitami, sa vyjadriť nevedel.
„Podľa nášho názoru sa Tornaľa špeciálne nevyznačuje „kriminalitou sociálne vylúčených skupín“. Nie je nám však známe, akým rozsahom sa na štatistike takejto kriminality podieľa záškoláctvo a podobné trestné činy, s ktorými sa stretávame častejšie.“ Zvýšenie počtu policajtov by však podľa jeho slov v meste privítali.
V Lučenci o zozname tiež nevedeli. „K vyhláseniu Ministerstva vnútra SR sa nebudeme vyjadrovať vzhľadom na fakt, že na analýzu „kriminality sociálne vylúčených skupín ” sme ako mesto a tiež mestská polícia neposkytli žiadne informácie a podklady,“ povedala Michaela Hrnčiarová, hovorkyňa mesta.
Rovnaký meter
Nad zaradením do zoznamu problémových lokalít krúti hlavou aj primátor Fiľakova Attila Agócs. Kriminalita „sociálne vylúčených skupín“ má byť len zastieracím názvom pre „rómsku kriminalitu“.
„Hovoriť o etnickej skupine a kriminalite tejto skupiny, sa mi v týchto časoch nezdá byť adekvátne. Davy túžia po novom nepriateľovi a toto nálepkovanie je nešťastné, hoci chápem snahu ministerstva,“ vyjadril sa primátor. Uvítal by skôr návrat rómskych občianskych hliadok, ktoré boli podľa neho efektívne. „Je to veľmi potrebné, ale mám pocit, že opozícia aj z tejto témy začína v posledných dňoch vytĺkať politický kapitál, čo nie je dobré,“ skonštatoval primátor. Citeľný nárast akejkoľvek kriminality v meste neregistruje.
Ako dodal, niektorí politici hovoria o tom, že končí éra politickej korektnosti. Podľa primátora by však mal platiť na všetkých rovnaký meter. „Bude môcť človek povedať „rómska kriminalita“, ale to, že je niekto, napríklad z nejakej politickej strany, rasista, už nie? Buď buďme džentlmeni a nepomenúvajme ani jedno, alebo poďme na obe skupiny tvrdo,“ povedal primátor s tým, že kým nebude platiť rovnaký meter pre všetkých, bude to prihrávať do karát len jednej zo skupín. „A Rómovia to nebudú,“ dodal.
Podobný názor zdieľa aj Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Ako uviedla pre denník SME, za nešťastný považuje už samotný vznik zoznamu. „Nezamýšľaným dôsledkom môže byť, že sa stane návodom pre extrémistické skupiny a strany pri zostavovaní ich hliadok či sústreďovaní činnosti,“ dodala.
Zoznam problémových komunít v BBSK:
- Šumiac- osada
- Fiľakovo- rozptýlené komunity
- Lučenec- Rapovská križovatka
- Šíd
- Revúca- Gottwaldka, Ul. SNP, Kordoša
- Kameňany
- Tornaľa- Berek
- Rimavská Sobota- Dúžavská cesta
- Jesenské
- Hodejov
- Uzovská Panica
- Muľa- Muľadská
- Veľký Krtíš- centrum mesta
- Zvolen- Ul. Pustý hrad
- Detva- Štúrová
- Žiar nad Hronom- osada Kortína
V druhom polroku 2016 k nim pribudli:
- Telgárt- Horná osada
- Rapovce
- Divín- Ul. SNP
- Hrnčiarska Ves- Veľká Suchá
- Muránska Dlhá Lúka- Rúbanka
- Hucín
- Gemerská Ves
- Rimavská Sobota- Ul. J. Kráľa
- Hnúšťa- Ul. Clementisa
- Rimavská Baňa
- N. Valice– Kocig
- Rimavská Seč
V týchto lokalitách sa situácia mierne zlepšila:
- Kotmanová
- Lučenec- Lúčna 17
- Trenč
- Ratková
- Veľký Blh- Družstevná ul.
- Chrastince- komunity
- Hrušov- Kopaničky
- Kosihovce- osada Pérov
- Slovenské Ďarmoty- osada Iliašov
- Veľký Krtíš- Hviezdoslavova
- Malý Krtíš
- Zvolen- Zolná
- Očová- Ul. SNP
- Sielnica
- Detva- Orlova
Zdroj: MV SR