Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Do tkáčskeho stavu a ľanu sa zamilovala ešte ako dieťa

V ich rodine sa remeslo detí po praslici z pokolenia na pokolenie.

Ľubomíra Žilková má tkáčstvo v krvi. Ľubomíra Žilková má tkáčstvo v krvi. (Zdroj: ARCHÍV Ľ. ŽILKOVEJ)

KOKAVA NAD RIMAVICOU. Ľubomíra Žilková žije život spätý so železnicou. Vyštudovala dopravnú školu a dodnes je výpravkyňou na železničnej stanici v Kokave nad Rimavicou. Už v detstve jej však učarovali krosná a ľan. Mama ju už ako dieťa zaúčala do tajov tkáčskeho remesla.

V ich rodine je tkanie tradíciou. „Jedna z mojich prvých spomienok na detstvo zachytáva veľké krosná. Stáli v izbe u mojej starkej na lazoch na svahu kopca Javorina nad obcou Utekáč,“ zaspomínala rodáčka z Kokavy nad Rimavicou. Už vtedy ju veľmi priťahovali. Možno aj preto, že stará mama ju k nim nerada púšťala, aby jej nepokazila rozrobenú prácu, alebo dokonca tkáčsky stav.

SkryťVypnúť reklamu

Tkáčske remeslo je rodinnou tradíciou

Aj jej mama vyrastala s plátnom. Pomáhala nielen tkať, ale aj pri práci s ľanom na poli. Po rokoch, keď sa vydala do Kokavy nad Rimavicou a prišli deti, rozložila v letnej kuchynke krosná. „Pripomenula si mladosť a my deti starkú a návštevy u nej na Javorine.“ Postupne sa učili rodinnej tradícii. Pomáhali mame navíjať nite na krosná, snovať.

Ako Ľubomíra hovorí, čím bola staršia, tým viac ju mama zapájala do tkania. Postupne jej povinnosť pomáhať prerástla v lásku k tomuto dnes už takmer zabudnutému remeslu. Aktívne sa mu začala venovať až keď si založila vlastnú rodinu a jej deti odrástli. „Hoci je to remeslo staré, technika je stále tá istá. Dá sa tu pekne využiť vlastná tvorivosť a je to pre mňa hlavne veľký relax.“

SkryťVypnúť reklamu

Svoju záľubu zdieľa aj so sestrou. „Naše spoločné stretnutia sú aj rozhovormi o tom, čo sme utkali a čo sa nám sem tam nepodarilo. Svoje milované krosná, ktoré som zdedila po starkej, som preniesla do rodnej Kotošky a tam si, tak ako moja mama a kedysi aj starká, po večeroch tkám a mám z toho radosť.“

Skúšala tkať aj z chemlonu

Premena ľanu na látku je hotová veda. Treba si zabezpečiť materiál, nasnovať nite, preniesť osnovu na krosná. „Tento proces je najdôležitejší a asi aj najťažší,“ vysvetlila skúsená odborníčka.

Spočiatku vystriedala rôzne druhy materiálov, či už v osnove, alebo v útku. Skúšala, ako sa osvedčí konope, ktoré mala ešte po starej mame. Pracovala aj s vlnou, ľanom, bavlnou a dokonca aj chemlonom. „Zo všetkých materiálov mi najviac učaroval ľan. Síce sa s ním pracuje ťažšie. Je tvrdší a drsnejší. No námaha pri práci sa vracia v kráse a v kvalite výrobkov,“ myslí si. Ručne vytvorená niť nemá úhľadný, rovnomerný povrch. Občas sa objavia aj kúsky pazderia, vrchné časti stebielka, no nesie v sebe kúsok človeka, ktorý ju vytvoril. Odráža sa v nej jeho práca, jeho srdce. „Noseniu oblečenia z ľanového plátna sa máločo vyrovná. Tento materiál v zime hreje a v lete chladí. Navyše čím dlhšie sa používa, tým je mäkší a čím viac sa perie, tým je belší. Teda opačne, ako u väčšiny iného textilu,“ vyzdvihla výhody materiálu.

SkryťVypnúť reklamu

Používa ručne spriadaný ľan od starkej a od mamy, ktorá má 74 rokov a ešte stále jej pomáha. „Hoci sa považujem za zručnú, nedokážem ľan spriasť tak, ako moja mama, ktorá má za sebou celoživotné skúsenosti. Hodiny a hodiny pradenia,“ priznala skromne.

Ľan jej učaroval natoľko, že si ho po čase chcela sama vypestovať. Po roku 2000 však bol dlhodobo problém zohnať semiačka. „Napokon mi ho zohnala kamarátka v Anglicku a v mojej rodnej Kotoške mi pred piatimi rokmi vyrástlo krásne políčko,“ pochválila sa svojim pestovateľským úspechom. Odvtedy seje každý rok.

Ľan si pestuje na vlastnom políčku

Lámačku, ježka či snovadlá na spracovanie ľanu zdedila po starej mame. Pri práci jej pomáha partner. „Som mu vďačná za jeho pomoc a trpezlivosť.“ Spoločne skúšali rôzne mentódy. Mysleli si, že si zdĺhavú a namáhavú ručnú prácu budú vedieť uľahčiť a urýchliť. „Prax nám ukázala, že to jednoducho nejde. Ľan sa dá ručne spracovať len tak, ako nás to učila mama a ako to robila aj naša stará mama. Je to rokmi a skúsenosťami overené.“

Postup tradičného spôsobu spracovania ľanu je súčasťou jej autorskej výstavy Od ľanu po plátno. Túto výstavu mali možnosť návštevníci vidieť ako súčasť rôznych kultúrnych podujatí. „Neprezentujem na nej len svoje výrobky, ale snažím sa názorne ukázať celú postupnosť, ako sa malé ľanové semiačko dostane po zasiatí, cez zberanie a rosenie, spracovanie na kúdeľ, prenesenie na krosná až do hotového výrobku.“

Výstavu mohli vidieť návštevníci folklórnych festivalov a kultúrnych podujatí v Klenovci, v Brezne, v Tisovci, v Kokave nad Rimavicou, v Žiari nad Hronom a v Bratislave v Primaciálnom paláci na Dňoch majstrov UĽUV.

„Na základe mojich osobných skúsenosti, ako remeselníčky aj ako autorky výstavy, vnímam záujem verejnosti o tradičné remeslá a teší ma návrat ľanu ako prírodného materiálu do súčasnosti.“

Vyhrala súťaž, výrobky získali certifikát

O jej skúsenosti prejavili záujem aj školy. “Často ma pozývajú urobiť ukážku a prezentáciu. Niekoľkokrát sme s priateľom pre školy renovovali krosná, natiahli im osnovu, aby si deti mohli skúšať tkať. Robíme aj kurzy. Rada poradím každému záujemcovi.“

Ľubomíra využíva tradičné vzory. Má ich najmä zo starých krojov, obrusov a utierok. Snaží sa ich preniesť do prestieraní a rôznych bytových doplnkov. Tie nachádzajú svoje miesto aj v dnešnom modernom interiéry.

„Moja spolupráca s Jankou Menkynovou, kedysi hlavnou výtvarníčkou ÚĽUV-u, ma posunula po výtvarnej stránke k modernejšiemu dizajnu. Podľa jej usmernení som utkala niekoľko ľanových šiat.“ Jej kolekcia výrobkov na celoslovenskej súťaži textilnej tvorby v kategórii amatérov získala prvú cenu v kategórii bytových doplnkov.

Dielo Ľubky Žilkovej sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou. Svedčí o tom aj certifikácia regionálnou značkou Gemer-Malohont, ktorá je ocenením práce každého remeselníka z regiónu.

Napriek tomu, že v poslednej dobe sa dostáva stále väčšej pozornosti starým remeslám, ešte stále u nás neplatí, že remeslo má zlaté dno. A tak sa ľudoví umelci venujú svojej záľube len popri práci, ktorá ich musí živiť. „Keby si remeselníci mali preniesť všetku námahu pri práci a kvalitu materiálu do ceny výrobku, tieto by boli u nás nepredajné,“ domnieva sa šikovná remeselníčka. Popri všetkých svojich povinnostiach a tkáčskych aktivitách sa ešte dokáže venovať projektu, ktorý sama vymyslela a pomenovala Remeselná ulička a v rámci festivalu Koliesko ho prevažne aj sama zabezpečuje.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  3. Shell myslí na slovenské komunity
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  6. Agrokomplex 2022
  7. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  8. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 38 360
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 909
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 122
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 745
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 500
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 204
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 627
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 491

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (19. - 25.8.1922)
  2. Štefan Vidlár: Zasek zle
  3. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  4. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  5. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  6. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  7. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  8. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 687
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 635
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 544
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 147
  5. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 961
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 941
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 878
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 436
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Posádka dodávky, s ktorou šofér unikal po nehode vo Veľkom Krtíši.

Ochrancovia zákona zasahovali vo Veľkom Krtíši aj pod Pustým hradom.


4 h
Premiér Eduard Heger, napravo primátorka mesta Lučenec Alexandra Pivková.

Ak ju získa, pôjde už o jej štvrté volebné obdobie.


SITA 11 h
Gotická cesta bola otvorená aj v Rimavskom Brezove.

Už tradičné podujatie opäť otvorilo brány unikátnych kostolov.


17. aug
Historický vlak na jeden deň znovu oživí opustenú trať Lučenec - Kalonda.

Doplní ju aj autobus v kristových rokoch.


17. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


17. aug

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (19. - 25.8.1922)
  2. Štefan Vidlár: Zasek zle
  3. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  4. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  5. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  6. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  7. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  8. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 687
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 635
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 544
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 147
  5. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 961
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 941
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 878
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 436
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu