Štvrtok, 23. november, 2017 | Meniny má Klement

Do tkáčskeho stavu a ľanu sa zamilovala ešte ako dieťa

V ich rodine sa remeslo detí po praslici z pokolenia na pokolenie.

Ľubomíra Žilková má tkáčstvo v krvi. (Zdroj: ARCHÍV Ľ. ŽILKOVEJ)

KOKAVA NAD RIMAVICOU. Ľubomíra Žilková žije život spätý so železnicou. Vyštudovala dopravnú školu a dodnes je výpravkyňou na železničnej stanici v Kokave nad Rimavicou. Už v detstve jej však učarovali krosná a ľan. Mama ju už ako dieťa zaúčala do tajov tkáčskeho remesla.

V ich rodine je tkanie tradíciou. „Jedna z mojich prvých spomienok na detstvo zachytáva veľké krosná. Stáli v izbe u mojej starkej na lazoch na svahu kopca Javorina nad obcou Utekáč,“ zaspomínala rodáčka z Kokavy nad Rimavicou. Už vtedy ju veľmi priťahovali. Možno aj preto, že stará mama ju k nim nerada púšťala, aby jej nepokazila rozrobenú prácu, alebo dokonca tkáčsky stav.

Tkáčske remeslo je rodinnou tradíciou

Aj jej mama vyrastala s plátnom. Pomáhala nielen tkať, ale aj pri práci s ľanom na poli. Po rokoch, keď sa vydala do Kokavy nad Rimavicou a prišli deti, rozložila v letnej kuchynke krosná. „Pripomenula si mladosť a my deti starkú a návštevy u nej na Javorine.“ Postupne sa učili rodinnej tradícii. Pomáhali mame navíjať nite na krosná, snovať.

Ako Ľubomíra hovorí, čím bola staršia, tým viac ju mama zapájala do tkania. Postupne jej povinnosť pomáhať prerástla v lásku k tomuto dnes už takmer zabudnutému remeslu. Aktívne sa mu začala venovať až keď si založila vlastnú rodinu a jej deti odrástli. „Hoci je to remeslo staré, technika je stále tá istá. Dá sa tu pekne využiť vlastná tvorivosť a je to pre mňa hlavne veľký relax.“

Svoju záľubu zdieľa aj so sestrou. „Naše spoločné stretnutia sú aj rozhovormi o tom, čo sme utkali a čo sa nám sem tam nepodarilo. Svoje milované krosná, ktoré som zdedila po starkej, som preniesla do rodnej Kotošky a tam si, tak ako moja mama a kedysi aj starká, po večeroch tkám a mám z toho radosť.“

Skúšala tkať aj z chemlonu

Premena ľanu na látku je hotová veda. Treba si zabezpečiť materiál, nasnovať nite, preniesť osnovu na krosná. „Tento proces je najdôležitejší a asi aj najťažší,“ vysvetlila skúsená odborníčka.

Spočiatku vystriedala rôzne druhy materiálov, či už v osnove, alebo v útku. Skúšala, ako sa osvedčí konope, ktoré mala ešte po starej mame. Pracovala aj s vlnou, ľanom, bavlnou a dokonca aj chemlonom. „Zo všetkých materiálov mi najviac učaroval ľan. Síce sa s ním pracuje ťažšie. Je tvrdší a drsnejší. No námaha pri práci sa vracia v kráse a v kvalite výrobkov,“ myslí si. Ručne vytvorená niť nemá úhľadný, rovnomerný povrch. Občas sa objavia aj kúsky pazderia, vrchné časti stebielka, no nesie v sebe kúsok človeka, ktorý ju vytvoril. Odráža sa v nej jeho práca, jeho srdce. „Noseniu oblečenia z ľanového plátna sa máločo vyrovná. Tento materiál v zime hreje a v lete chladí. Navyše čím dlhšie sa používa, tým je mäkší a čím viac sa perie, tým je belší. Teda opačne, ako u väčšiny iného textilu,“ vyzdvihla výhody materiálu.

Používa ručne spriadaný ľan od starkej a od mamy, ktorá má 74 rokov a ešte stále jej pomáha. „Hoci sa považujem za zručnú, nedokážem ľan spriasť tak, ako moja mama, ktorá má za sebou celoživotné skúsenosti. Hodiny a hodiny pradenia,“ priznala skromne.

Ľan jej učaroval natoľko, že si ho po čase chcela sama vypestovať. Po roku 2000 však bol dlhodobo problém zohnať semiačka. „Napokon mi ho zohnala kamarátka v Anglicku a v mojej rodnej Kotoške mi pred piatimi rokmi vyrástlo krásne políčko,“ pochválila sa svojim pestovateľským úspechom. Odvtedy seje každý rok.

Ľan si pestuje na vlastnom políčku

Lámačku, ježka či snovadlá na spracovanie ľanu zdedila po starej mame. Pri práci jej pomáha partner. „Som mu vďačná za jeho pomoc a trpezlivosť.“ Spoločne skúšali rôzne mentódy. Mysleli si, že si zdĺhavú a namáhavú ručnú prácu budú vedieť uľahčiť a urýchliť. „Prax nám ukázala, že to jednoducho nejde. Ľan sa dá ručne spracovať len tak, ako nás to učila mama a ako to robila aj naša stará mama. Je to rokmi a skúsenosťami overené.“

Postup tradičného spôsobu spracovania ľanu je súčasťou jej autorskej výstavy Od ľanu po plátno. Túto výstavu mali možnosť návštevníci vidieť ako súčasť rôznych kultúrnych podujatí. „Neprezentujem na nej len svoje výrobky, ale snažím sa názorne ukázať celú postupnosť, ako sa malé ľanové semiačko dostane po zasiatí, cez zberanie a rosenie, spracovanie na kúdeľ, prenesenie na krosná až do hotového výrobku.“

Výstavu mohli vidieť návštevníci folklórnych festivalov a kultúrnych podujatí v Klenovci, v Brezne, v Tisovci, v Kokave nad Rimavicou, v Žiari nad Hronom a v Bratislave v Primaciálnom paláci na Dňoch majstrov UĽUV.

„Na základe mojich osobných skúsenosti, ako remeselníčky aj ako autorky výstavy, vnímam záujem verejnosti o tradičné remeslá a teší ma návrat ľanu ako prírodného materiálu do súčasnosti.“

Vyhrala súťaž, výrobky získali certifikát

O jej skúsenosti prejavili záujem aj školy. “Často ma pozývajú urobiť ukážku a prezentáciu. Niekoľkokrát sme s priateľom pre školy renovovali krosná, natiahli im osnovu, aby si deti mohli skúšať tkať. Robíme aj kurzy. Rada poradím každému záujemcovi.“

Ľubomíra využíva tradičné vzory. Má ich najmä zo starých krojov, obrusov a utierok. Snaží sa ich preniesť do prestieraní a rôznych bytových doplnkov. Tie nachádzajú svoje miesto aj v dnešnom modernom interiéry.

„Moja spolupráca s Jankou Menkynovou, kedysi hlavnou výtvarníčkou ÚĽUV-u, ma posunula po výtvarnej stránke k modernejšiemu dizajnu. Podľa jej usmernení som utkala niekoľko ľanových šiat.“ Jej kolekcia výrobkov na celoslovenskej súťaži textilnej tvorby v kategórii amatérov získala prvú cenu v kategórii bytových doplnkov.

Dielo Ľubky Žilkovej sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou. Svedčí o tom aj certifikácia regionálnou značkou Gemer-Malohont, ktorá je ocenením práce každého remeselníka z regiónu.

Napriek tomu, že v poslednej dobe sa dostáva stále väčšej pozornosti starým remeslám, ešte stále u nás neplatí, že remeslo má zlaté dno. A tak sa ľudoví umelci venujú svojej záľube len popri práci, ktorá ich musí živiť. „Keby si remeselníci mali preniesť všetku námahu pri práci a kvalitu materiálu do ceny výrobku, tieto by boli u nás nepredajné,“ domnieva sa šikovná remeselníčka. Popri všetkých svojich povinnostiach a tkáčskych aktivitách sa ešte dokáže venovať projektu, ktorý sama vymyslela a pomenovala Remeselná ulička a v rámci festivalu Koliesko ho prevažne aj sama zabezpečuje.

Zaujímavosti

 


  1. Po nevydarenom úteku pred políciou oddychuje v cele (+ FOTO) Foto 476
  2. V parku pribudla zvonkohra a pexeso (+FOTO) Foto 200
  3. Katalóg je šancou aj pre farmárov z nášho regiónu 140
  4. Obyvateľov pohraničnej obce odrezali od sveta 129
  5. Mestská poslankyňa sa vzdala mandátu 122
  6. Anna je poslednou pamätníčkou návštevy prezidenta Masaryka v Pôtri 121
  7. Futsaloví juniori sa predstavili na domácej palubovke Foto 120
  8. Otec a syn tvárou v tvár Foto 85
  9. Kaštieľ v Slatinke ukrýva mnohé tajomstvá, odhalil ich denník 58
  10. Vyhral posledné majstrovské kolo. Titul však nezískal Foto 46

Najčítanejšie správy

Novohrad

Po nevydarenom úteku pred políciou oddychuje v cele (+ FOTO)

Tuhárčanovi nevadilo, že nemá vodičák.

V parku pribudla zvonkohra a pexeso (+FOTO)

Nové stanovištia náučného chodníka si vyskúšali žiaci základných škôl

Katalóg je šancou aj pre farmárov z nášho regiónu

Už nebude rozhodovať cena, ale kvalita.

Obyvateľov pohraničnej obce odrezali od sveta

Rekonštrukcia železničného priecestia uzavrie jedinú prístupovú cestu do Kalondy zo Slovenska. Obyvatelia sa obávajú, že do obce sa nedostanú ani záchranné zložky.

Mestská poslankyňa sa vzdala mandátu

Dôvodom sú pracovné povinnosti.

Blízke regióny

Dopravu na štátnej ceste zablokujú naraz v deviatich mestách a obciach

Blokády priechodov pre chodcov budú trvať polhodinu.

Vo Zvolene je podľa Kotlebu zvýšený pohyb imigrantov

Na Facebooku sa šíri manipulatívne video, ľudia mu veria. Má viac ako tisíc lajkov.

Trojnásobná juniorská majsterka sveta Trajteľová: Nič, čo stojí naozaj za to, nie je jednoduché

Zvolenčanka Timea Trajteľová sa prednedávnom stala tretíkrát po sebe juniorskou majsterkou sveta v bikini fitness. Po toľkých úspechoch ide na každú súťaž s čoraz väčšou pokorou.

Vodič chcel uniknúť policajnej hliadke. Havaroval

Z cesty vyletel na železničnú trať.

Najznámejšia horehronská vražda sa vracia na začiatok

Najvyšší súd zrušil rozsudky v kauze vraždy Jána Kubašiaka v Polomke.

Všetky správy

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

Analytici ukázali mapu diaľnic. Pozrite si, v akom stave je naozaj výstavba

Štát chce diaľnicu D1 do Košíc dokončiť v roku 2026. Problém s dokončením je na úseku medzi Turanmi a Hubovou.

Vedec, ktorý vyvíja palivá: Motory majú problémy, aké sme roky nevideli

Benzíny a nafty sa musia vyvíjať s motormi, hovorí Andreas Schäfer.

Futej predáva strojárne PPS v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

S ponukou na prevzatie strojární boli oslovení záujemcovia z Česka a Slovenska.

Danko v dume dvoril Rusom, teraz, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

Kam vyraziť