Piatok, 18. august, 2017 | Meniny má Elena, Helena

Do tkáčskeho stavu a ľanu sa zamilovala ešte ako dieťa

V ich rodine sa remeslo detí po praslici z pokolenia na pokolenie.

Ľubomíra Žilková má tkáčstvo v krvi. (Zdroj: ARCHÍV Ľ. ŽILKOVEJ)

KOKAVA NAD RIMAVICOU. Ľubomíra Žilková žije život spätý so železnicou. Vyštudovala dopravnú školu a dodnes je výpravkyňou na železničnej stanici v Kokave nad Rimavicou. Už v detstve jej však učarovali krosná a ľan. Mama ju už ako dieťa zaúčala do tajov tkáčskeho remesla.

V ich rodine je tkanie tradíciou. „Jedna z mojich prvých spomienok na detstvo zachytáva veľké krosná. Stáli v izbe u mojej starkej na lazoch na svahu kopca Javorina nad obcou Utekáč,“ zaspomínala rodáčka z Kokavy nad Rimavicou. Už vtedy ju veľmi priťahovali. Možno aj preto, že stará mama ju k nim nerada púšťala, aby jej nepokazila rozrobenú prácu, alebo dokonca tkáčsky stav.

Tkáčske remeslo je rodinnou tradíciou

Aj jej mama vyrastala s plátnom. Pomáhala nielen tkať, ale aj pri práci s ľanom na poli. Po rokoch, keď sa vydala do Kokavy nad Rimavicou a prišli deti, rozložila v letnej kuchynke krosná. „Pripomenula si mladosť a my deti starkú a návštevy u nej na Javorine.“ Postupne sa učili rodinnej tradícii. Pomáhali mame navíjať nite na krosná, snovať.

Ako Ľubomíra hovorí, čím bola staršia, tým viac ju mama zapájala do tkania. Postupne jej povinnosť pomáhať prerástla v lásku k tomuto dnes už takmer zabudnutému remeslu. Aktívne sa mu začala venovať až keď si založila vlastnú rodinu a jej deti odrástli. „Hoci je to remeslo staré, technika je stále tá istá. Dá sa tu pekne využiť vlastná tvorivosť a je to pre mňa hlavne veľký relax.“

Svoju záľubu zdieľa aj so sestrou. „Naše spoločné stretnutia sú aj rozhovormi o tom, čo sme utkali a čo sa nám sem tam nepodarilo. Svoje milované krosná, ktoré som zdedila po starkej, som preniesla do rodnej Kotošky a tam si, tak ako moja mama a kedysi aj starká, po večeroch tkám a mám z toho radosť.“

Skúšala tkať aj z chemlonu

Premena ľanu na látku je hotová veda. Treba si zabezpečiť materiál, nasnovať nite, preniesť osnovu na krosná. „Tento proces je najdôležitejší a asi aj najťažší,“ vysvetlila skúsená odborníčka.

Spočiatku vystriedala rôzne druhy materiálov, či už v osnove, alebo v útku. Skúšala, ako sa osvedčí konope, ktoré mala ešte po starej mame. Pracovala aj s vlnou, ľanom, bavlnou a dokonca aj chemlonom. „Zo všetkých materiálov mi najviac učaroval ľan. Síce sa s ním pracuje ťažšie. Je tvrdší a drsnejší. No námaha pri práci sa vracia v kráse a v kvalite výrobkov,“ myslí si. Ručne vytvorená niť nemá úhľadný, rovnomerný povrch. Občas sa objavia aj kúsky pazderia, vrchné časti stebielka, no nesie v sebe kúsok človeka, ktorý ju vytvoril. Odráža sa v nej jeho práca, jeho srdce. „Noseniu oblečenia z ľanového plátna sa máločo vyrovná. Tento materiál v zime hreje a v lete chladí. Navyše čím dlhšie sa používa, tým je mäkší a čím viac sa perie, tým je belší. Teda opačne, ako u väčšiny iného textilu,“ vyzdvihla výhody materiálu.

Používa ručne spriadaný ľan od starkej a od mamy, ktorá má 74 rokov a ešte stále jej pomáha. „Hoci sa považujem za zručnú, nedokážem ľan spriasť tak, ako moja mama, ktorá má za sebou celoživotné skúsenosti. Hodiny a hodiny pradenia,“ priznala skromne.

Ľan jej učaroval natoľko, že si ho po čase chcela sama vypestovať. Po roku 2000 však bol dlhodobo problém zohnať semiačka. „Napokon mi ho zohnala kamarátka v Anglicku a v mojej rodnej Kotoške mi pred piatimi rokmi vyrástlo krásne políčko,“ pochválila sa svojim pestovateľským úspechom. Odvtedy seje každý rok.

Ľan si pestuje na vlastnom políčku

Lámačku, ježka či snovadlá na spracovanie ľanu zdedila po starej mame. Pri práci jej pomáha partner. „Som mu vďačná za jeho pomoc a trpezlivosť.“ Spoločne skúšali rôzne mentódy. Mysleli si, že si zdĺhavú a namáhavú ručnú prácu budú vedieť uľahčiť a urýchliť. „Prax nám ukázala, že to jednoducho nejde. Ľan sa dá ručne spracovať len tak, ako nás to učila mama a ako to robila aj naša stará mama. Je to rokmi a skúsenosťami overené.“

Postup tradičného spôsobu spracovania ľanu je súčasťou jej autorskej výstavy Od ľanu po plátno. Túto výstavu mali možnosť návštevníci vidieť ako súčasť rôznych kultúrnych podujatí. „Neprezentujem na nej len svoje výrobky, ale snažím sa názorne ukázať celú postupnosť, ako sa malé ľanové semiačko dostane po zasiatí, cez zberanie a rosenie, spracovanie na kúdeľ, prenesenie na krosná až do hotového výrobku.“

Výstavu mohli vidieť návštevníci folklórnych festivalov a kultúrnych podujatí v Klenovci, v Brezne, v Tisovci, v Kokave nad Rimavicou, v Žiari nad Hronom a v Bratislave v Primaciálnom paláci na Dňoch majstrov UĽUV.

„Na základe mojich osobných skúsenosti, ako remeselníčky aj ako autorky výstavy, vnímam záujem verejnosti o tradičné remeslá a teší ma návrat ľanu ako prírodného materiálu do súčasnosti.“

Vyhrala súťaž, výrobky získali certifikát

O jej skúsenosti prejavili záujem aj školy. “Často ma pozývajú urobiť ukážku a prezentáciu. Niekoľkokrát sme s priateľom pre školy renovovali krosná, natiahli im osnovu, aby si deti mohli skúšať tkať. Robíme aj kurzy. Rada poradím každému záujemcovi.“

Ľubomíra využíva tradičné vzory. Má ich najmä zo starých krojov, obrusov a utierok. Snaží sa ich preniesť do prestieraní a rôznych bytových doplnkov. Tie nachádzajú svoje miesto aj v dnešnom modernom interiéry.

„Moja spolupráca s Jankou Menkynovou, kedysi hlavnou výtvarníčkou ÚĽUV-u, ma posunula po výtvarnej stránke k modernejšiemu dizajnu. Podľa jej usmernení som utkala niekoľko ľanových šiat.“ Jej kolekcia výrobkov na celoslovenskej súťaži textilnej tvorby v kategórii amatérov získala prvú cenu v kategórii bytových doplnkov.

Dielo Ľubky Žilkovej sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou. Svedčí o tom aj certifikácia regionálnou značkou Gemer-Malohont, ktorá je ocenením práce každého remeselníka z regiónu.

Napriek tomu, že v poslednej dobe sa dostáva stále väčšej pozornosti starým remeslám, ešte stále u nás neplatí, že remeslo má zlaté dno. A tak sa ľudoví umelci venujú svojej záľube len popri práci, ktorá ich musí živiť. „Keby si remeselníci mali preniesť všetku námahu pri práci a kvalitu materiálu do ceny výrobku, tieto by boli u nás nepredajné,“ domnieva sa šikovná remeselníčka. Popri všetkých svojich povinnostiach a tkáčskych aktivitách sa ešte dokáže venovať projektu, ktorý sama vymyslela a pomenovala Remeselná ulička a v rámci festivalu Koliesko ho prevažne aj sama zabezpečuje.

Zaujímavosti

 


  1. Starosta potvrdil, že situácia je katastrofálna. Číslo ukázal diaľničiarom 4 966
  2. Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla 739
  3. V centre Novohradu sa bude opäť hodovať 269
  4. Polícia pátra po 42-ročnom Attilovi 264
  5. AKTUALIZOVANÉ: Väzňa na úteku už vypátral psovod 246
  6. Cez víkend náš región potrápia horúčavy 171
  7. Kam na futbal cez víkend 163
  8. K výstavbe haly je z regiónu zatiaľ najbližšie Hnúšťa 151
  9. Dni mesta spestria trialové preteky 150
  10. V Ratke sa chystá zábava, prídu aj zahraniční hostia 142

Najčítanejšie správy

Novohrad

Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla

Mladá žena nafúkala vyše dve promile.

V centre Novohradu sa bude opäť hodovať

Organizátori Lučenského hodovania pripravili pre návštevníkov bohatý program.

Polícia pátra po 42-ročnom Attilovi

Pomôžte pri pátraní.

AKTUALIZOVANÉ: Väzňa na úteku už vypátral psovod

Štefana dolapili v obci Lukavica neďaleko Banskej Bystrice.

Blízke regióny

Mladá žena nabúrala do stromu. Nafúkala viac ako dve promile

Pijú a následne šoférujú nielen muži. Z času na čas si dobre „uhnú“ aj ženy.

Väzňa, ktorý ušiel v Banskej Bystrici, chytili po pár hodinách (+ FOTO a VIDEO)

Podarilo sa im ho chytiť v obci Lukavica v okrese Zvolen, podiel má na tom aj šesťročný vlčiak Ubock.

Požiar rodinného domu si vyžiadal dve obete

Hasiči a policajní technici skončili s obhliadkou miestnosti až po desiatej hodine.

Dedinou roka sa síce Hronsek ani Pohorelá nestali, no zaradili ich medzi klenotnice

V súťaži Dedina roka 2017 bojovali z nášho regiónu aj obec Hronsek a horehronská Pohorelá. Hoci sa ani jedna z nich primát nezískala, obe bodovali v podkategórii Dedina ako klenotnica.

Všetky správy

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Počet obetí útokov v Katalánsku sa zvýšil na 14.

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Horúčavy končia, príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra. Cez víkend sa prudko ochladí, počas pracovného týždňa sa vrátia letné teploty.

Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku

Lúčanský vodopád na Liptove bol vyhlásený za Národnú pamiatku.

V SNS vyčkávajú na Danka a mlčia, viaže ich zákaz zhora

Andrej Danko nezvládol situáciu, SNS na vstup do koalície nemala. Myslí si to jej bývalý člen Rudolf Pučík, ktorý Danka do politiky dostal.

Kam vyraziť