Sobota, 20. január, 2018 | Meniny má Dalibor

Do tkáčskeho stavu a ľanu sa zamilovala ešte ako dieťa

V ich rodine sa remeslo detí po praslici z pokolenia na pokolenie.

Ľubomíra Žilková má tkáčstvo v krvi. (Zdroj: ARCHÍV Ľ. ŽILKOVEJ)

KOKAVA NAD RIMAVICOU. Ľubomíra Žilková žije život spätý so železnicou. Vyštudovala dopravnú školu a dodnes je výpravkyňou na železničnej stanici v Kokave nad Rimavicou. Už v detstve jej však učarovali krosná a ľan. Mama ju už ako dieťa zaúčala do tajov tkáčskeho remesla.

V ich rodine je tkanie tradíciou. „Jedna z mojich prvých spomienok na detstvo zachytáva veľké krosná. Stáli v izbe u mojej starkej na lazoch na svahu kopca Javorina nad obcou Utekáč,“ zaspomínala rodáčka z Kokavy nad Rimavicou. Už vtedy ju veľmi priťahovali. Možno aj preto, že stará mama ju k nim nerada púšťala, aby jej nepokazila rozrobenú prácu, alebo dokonca tkáčsky stav.

Tkáčske remeslo je rodinnou tradíciou

Aj jej mama vyrastala s plátnom. Pomáhala nielen tkať, ale aj pri práci s ľanom na poli. Po rokoch, keď sa vydala do Kokavy nad Rimavicou a prišli deti, rozložila v letnej kuchynke krosná. „Pripomenula si mladosť a my deti starkú a návštevy u nej na Javorine.“ Postupne sa učili rodinnej tradícii. Pomáhali mame navíjať nite na krosná, snovať.

Ako Ľubomíra hovorí, čím bola staršia, tým viac ju mama zapájala do tkania. Postupne jej povinnosť pomáhať prerástla v lásku k tomuto dnes už takmer zabudnutému remeslu. Aktívne sa mu začala venovať až keď si založila vlastnú rodinu a jej deti odrástli. „Hoci je to remeslo staré, technika je stále tá istá. Dá sa tu pekne využiť vlastná tvorivosť a je to pre mňa hlavne veľký relax.“

Svoju záľubu zdieľa aj so sestrou. „Naše spoločné stretnutia sú aj rozhovormi o tom, čo sme utkali a čo sa nám sem tam nepodarilo. Svoje milované krosná, ktoré som zdedila po starkej, som preniesla do rodnej Kotošky a tam si, tak ako moja mama a kedysi aj starká, po večeroch tkám a mám z toho radosť.“

Skúšala tkať aj z chemlonu

Premena ľanu na látku je hotová veda. Treba si zabezpečiť materiál, nasnovať nite, preniesť osnovu na krosná. „Tento proces je najdôležitejší a asi aj najťažší,“ vysvetlila skúsená odborníčka.

Spočiatku vystriedala rôzne druhy materiálov, či už v osnove, alebo v útku. Skúšala, ako sa osvedčí konope, ktoré mala ešte po starej mame. Pracovala aj s vlnou, ľanom, bavlnou a dokonca aj chemlonom. „Zo všetkých materiálov mi najviac učaroval ľan. Síce sa s ním pracuje ťažšie. Je tvrdší a drsnejší. No námaha pri práci sa vracia v kráse a v kvalite výrobkov,“ myslí si. Ručne vytvorená niť nemá úhľadný, rovnomerný povrch. Občas sa objavia aj kúsky pazderia, vrchné časti stebielka, no nesie v sebe kúsok človeka, ktorý ju vytvoril. Odráža sa v nej jeho práca, jeho srdce. „Noseniu oblečenia z ľanového plátna sa máločo vyrovná. Tento materiál v zime hreje a v lete chladí. Navyše čím dlhšie sa používa, tým je mäkší a čím viac sa perie, tým je belší. Teda opačne, ako u väčšiny iného textilu,“ vyzdvihla výhody materiálu.

Používa ručne spriadaný ľan od starkej a od mamy, ktorá má 74 rokov a ešte stále jej pomáha. „Hoci sa považujem za zručnú, nedokážem ľan spriasť tak, ako moja mama, ktorá má za sebou celoživotné skúsenosti. Hodiny a hodiny pradenia,“ priznala skromne.

Ľan jej učaroval natoľko, že si ho po čase chcela sama vypestovať. Po roku 2000 však bol dlhodobo problém zohnať semiačka. „Napokon mi ho zohnala kamarátka v Anglicku a v mojej rodnej Kotoške mi pred piatimi rokmi vyrástlo krásne políčko,“ pochválila sa svojim pestovateľským úspechom. Odvtedy seje každý rok.

Ľan si pestuje na vlastnom políčku

Lámačku, ježka či snovadlá na spracovanie ľanu zdedila po starej mame. Pri práci jej pomáha partner. „Som mu vďačná za jeho pomoc a trpezlivosť.“ Spoločne skúšali rôzne mentódy. Mysleli si, že si zdĺhavú a namáhavú ručnú prácu budú vedieť uľahčiť a urýchliť. „Prax nám ukázala, že to jednoducho nejde. Ľan sa dá ručne spracovať len tak, ako nás to učila mama a ako to robila aj naša stará mama. Je to rokmi a skúsenosťami overené.“

Postup tradičného spôsobu spracovania ľanu je súčasťou jej autorskej výstavy Od ľanu po plátno. Túto výstavu mali možnosť návštevníci vidieť ako súčasť rôznych kultúrnych podujatí. „Neprezentujem na nej len svoje výrobky, ale snažím sa názorne ukázať celú postupnosť, ako sa malé ľanové semiačko dostane po zasiatí, cez zberanie a rosenie, spracovanie na kúdeľ, prenesenie na krosná až do hotového výrobku.“

Výstavu mohli vidieť návštevníci folklórnych festivalov a kultúrnych podujatí v Klenovci, v Brezne, v Tisovci, v Kokave nad Rimavicou, v Žiari nad Hronom a v Bratislave v Primaciálnom paláci na Dňoch majstrov UĽUV.

„Na základe mojich osobných skúsenosti, ako remeselníčky aj ako autorky výstavy, vnímam záujem verejnosti o tradičné remeslá a teší ma návrat ľanu ako prírodného materiálu do súčasnosti.“

Vyhrala súťaž, výrobky získali certifikát

O jej skúsenosti prejavili záujem aj školy. “Často ma pozývajú urobiť ukážku a prezentáciu. Niekoľkokrát sme s priateľom pre školy renovovali krosná, natiahli im osnovu, aby si deti mohli skúšať tkať. Robíme aj kurzy. Rada poradím každému záujemcovi.“

Ľubomíra využíva tradičné vzory. Má ich najmä zo starých krojov, obrusov a utierok. Snaží sa ich preniesť do prestieraní a rôznych bytových doplnkov. Tie nachádzajú svoje miesto aj v dnešnom modernom interiéry.

„Moja spolupráca s Jankou Menkynovou, kedysi hlavnou výtvarníčkou ÚĽUV-u, ma posunula po výtvarnej stránke k modernejšiemu dizajnu. Podľa jej usmernení som utkala niekoľko ľanových šiat.“ Jej kolekcia výrobkov na celoslovenskej súťaži textilnej tvorby v kategórii amatérov získala prvú cenu v kategórii bytových doplnkov.

Dielo Ľubky Žilkovej sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou. Svedčí o tom aj certifikácia regionálnou značkou Gemer-Malohont, ktorá je ocenením práce každého remeselníka z regiónu.

Napriek tomu, že v poslednej dobe sa dostáva stále väčšej pozornosti starým remeslám, ešte stále u nás neplatí, že remeslo má zlaté dno. A tak sa ľudoví umelci venujú svojej záľube len popri práci, ktorá ich musí živiť. „Keby si remeselníci mali preniesť všetku námahu pri práci a kvalitu materiálu do ceny výrobku, tieto by boli u nás nepredajné,“ domnieva sa šikovná remeselníčka. Popri všetkých svojich povinnostiach a tkáčskych aktivitách sa ešte dokáže venovať projektu, ktorý sama vymyslela a pomenovala Remeselná ulička a v rámci festivalu Koliesko ho prevažne aj sama zabezpečuje.

Zaujímavosti

 


  1. Dychvyrážajúci pohľad do domu na juhu Slovenska (+ FOTO) 3 826
  2. Nové zistenia prepisujú históriu: Lučenec je starší ako sa doteraz uvádzalo 906
  3. V Lučenci auto zrazilo tínedžera. Vodič ušiel (+ FOTO) 807
  4. V meste je dostatok pracovnej sily, uvítali by nového investora 355
  5. Lučenskú všeobecnú nemocnicu zahrnuli do novej siete urgentných príjmov 276
  6. Kanalizácia a čistička by sa konečne mali stať skutočnosťou 114
  7. Cinobanská lyža privíta pretekárov na zasneženom svahu 101
  8. Juniori Mimelu na čele tabuľky 93
  9. Hrdinské činy nezostali bez povšimnutia. Ocenili hasičov Foto 88
  10. Tragédia na ceste: Tuhárčan vyviazol z nehody bez zranení, druhý vodič také šťastie nemal (+FOTO) 79

Najčítanejšie správy

Novohrad

Dychvyrážajúci pohľad do domu na juhu Slovenska (+ FOTO)

Deti vyrastajú v neľudských podmienkach v malej dedine na Gemeri.

Nové zistenia prepisujú históriu: Lučenec je starší ako sa doteraz uvádzalo

Lučenec sa v historických dokumentoch spomína omnoho skôr, ako sme si doteraz mysleli.

V meste je dostatok pracovnej sily, uvítali by nového investora

Priemyselný park je naplnený, uvoľní sa však zrekonštruovaná hala a voľné sú aj bývalé závody.

Lučenskú všeobecnú nemocnicu zahrnuli do novej siete urgentných príjmov

Kým väčšina z určených nemocníc nemá na ich zriadenie priestorové, personálne ani technické vybavenie, lučenská nemocnica v tomto režime funguje už dlhodobo.

Blízke regióny

Vodič, ktorý zrazil ženu, ušiel

Polícia pátra po neznámom vozidle, hľadá aj svedkov nehody.

Psíka majiteľ uviazal o stĺp pri ceste a zmizol

Bezradný chlpáčik dlhé hodiny čakal, či sa majiteľ vráti. Nevrátil sa, psíka sa ujali v útulku.

Ján Lunter štartuje transparentný úrad, dnes predstavil víziu

Zriadil napríklad telefónnu linku, na ktorú mu môžu obyvatelia kraja vo vyhradenom čase volať, na webovej stránke budú môcť sledovať jeho týždenný pracovný program.

Lyžiar stratil na hrebeni Nízkych Tatier orientáciu, v panike prišiel aj o lyže

Maďarský lyžiar si myslel, že je na južnej strane Chopka, nakoniec ho našli na severnej.

Veľká zmena: Bežkári budú za využívanie tratí na Skalke po novom platiť

Kremnická radnica argumentuje, že trate využívajú ľudia z celého Slovenska, náklady na ich úpravu však znáša najmä mesto a jeho obyvatelia.

Všetky správy

Sagan vyhral štvrtú etapu na Tour Down Under, prvýkrát v kariére

Cyklistom znepríjemňovalo život horúce počasie.

Je až na konci svetovej päťdesiatky. Prečo cena Ronalda rapídne klesla?

Je to ako s nehnuteľnosťami. Ceny najlepších futbalistov určujú trh a kvalita.

Rybáriková: Keby mi to niekto povedal, pošlem ho na liečenie

Slovenská tenistka postúpila už do osemfinále Australian Open. Tak ďaleko nikdy nebola.

Rybáriková postúpila do osemfinále, ukázala skvelý obrat v prvom sete

Slovenka prehrávala v prvom sete už 2:5, dokázala vyhrať.

Ďalšia šanca na referendum o brexite? Podporil ho Blair aj Farage

Aj Briti si myslia, že ak by o brexite hlasovali druhýkrát, rozhodli by inak.