HRADIŠTE. V Hradišti kedysi žila veštica Maka. Jej príbeh z rozprávania Dobruše Majkovej zapísal Mišo Šesták.
Na Hradišti žilo viacero cigánok, ktoré svojim spôsobom života dotvárali kolorit obce a natrvalo sa vryli ľuďom do pamäti. Okrem ňani Róži bola takou aj Maka. Nikto si už nepamätá jej skutočné meno. Možno sa volala Mária a možno nie. Meno sa stratilo, zachoval sa príbeh o jej šikovnosti a vynaliezavosti.
Jedného popoludnia prišla do Majkov i privravela sa gazdinej: „Jój, Uľka, veľmi be son kcela bób variťi, aľe ňéman ňič.“
„Tak ako kceš variťi, kot ňič ňémaš.“
Maka to už mala premyslené: „Véš čó, tašla be son ďévkan karte vykládaťi, ač jin dobre vyložin, dačó mi už ľen daju. Ľen nak mi pové táto tvojej vnučka – Dobruška, čó jin mán vraveťi.“ Chystala sa Maka do Teplanov k Ilonke, poradila jej teda Dobruša, žeby spomenula list, ktorý je na ceste z Brezna i ďalšie veci, čo sa jej mohli hodiť.
Veštica išla, karty vyložila. Po chvíli sa vrátila spokojná do Majkov a vraví gazdinej: „Bób aj krompľe už mán, način mi ešťe masť a mľéko. Uľka, tájďen ešte do Hroncó, nože mi povec, čó mán té povédaťi.“ Dozvedela sa i to a aj druhá návšteva, druhé vykladanie kariet bolo úspešné. Dostala masti do bôbu. Ešte bolo treba mlieka.
„No to ťi už aj jej dán,“ sľúbila jej Majkove gazdina.
„Dobre, dobre, aľe ešťe této tvojé karte vyložin.“
A veru dobre vykladala, isto sa u Teplanov i Hroncov stihla na Dobrušku povypytovať. Ver takto si Maka dobrého bôbu navarila.
