LUČENEC. Obyvatelia časti Lučenca nazývanej Rapovská križovatka žijú v zlých, miestami až v katastrofálnych podmienkach. V troch prízemných budovách žije približne dvesto ľudí. V jednej miestnosti sa v niektorých prípadoch tlačí aj pätnásť členov rodiny. Patria k sociálne slabým marginalizovaným komunitám. Mesto plánuje pripraviť projektovú dokumentáciu a uchádzať sa o dotáciu, aby im mohlo postaviť novú bytovku. Ľudia tomu však neveria. Tvrdia, že o nich nikto nejaví dostatočný záujem, sú diskriminovaní a segregovaní. Samospráva s tým však nesúhlasí.
Bytovku chcú stavať z fondov
Záujem mesta postaviť na Rapovskej križovatke novú bytovku potvrdila Michaela Hrnčiarová, hovorkyňa mesta. „Mesto Lučenec uvažuje o príprave projektovej dokumentácie na výstavbu nízkoštandardných bytov na Rapovskej križovatke aj pre túto skupinu obyvateľstva tak, ako odovzdáva a poskytuje nájomné mestské byty pre ostatných obyvateľov mesta a regiónu.“
Samospráva bude podľa nej čakať na vypísanie výzvy a bude sa uchádzať o dotáciu alebo grant zo Štátneho fondu rozvoja bývania a eurofondov. Podľa primátorky Alexandry Pivkovej tak chcú obyvateľom vyjsť v ústrety a zlepšiť im podmienky pre život, nakoľko nemajú možnosti bývať v iných mestských bytoch. „Mesto Lučenec poskytuje starostlivosť všetkým skupinám obyvateľov, ktorí potrebujú pomoc v oblasti bývania, a to aj v prípade marginalizovaných skupín. Máme v ponuke postačujúci počet nájomných mestských bytov pre tých, ktorí majú dostatočný príjem na platenie nájomného a ďalších služieb s tým spojených,“ hovorí primátorka.
Podľa hovorkyne dnes žijú obyvatelia v domoch, ktorých stav je vo svojej kategórii vyhovujúci. „Súčasný technický stav bytových domov na Rapovskej križovatke je štandardný v kategórii užívaných bytov. Každoročne si však vyžadujú nevyhnutné prevádzkové opravy a ďalšie opravy a rekonštrukcie, napríklad výmenu strešnej krytiny či opravu fasády,“ ozrejmí hovorkyňa.
Žumpa im vyteká pred domy. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Pätnásti v izbe a výkaly pred domom
Na život v osade Rapovská križovatka sme sa boli pozrieť osobne. V priebehu niekoľkých sekúnd sa okolo nás zhromaždili nespokojní obyvatelia, ktorí mestu vyčítajú ich doterajší nezáujem. „Som tunajší vajda, predseda občianskeho združenia Rómsky anjel, pracovník komunitného centra a obyvateľ osady v jednom. V minulosti som robil mnohé osvetové aktivity, v celkovej zmene života tunajších ľudí mám však zviazané ruky,“ hovorí vajda Pavel Botoš. S rodinou býva v najzachovalejšej budove za detským ihriskom, pomery ostatných sú však podľa neho horšie. „Žije tu asi dvesto ľudí aj s deťmi. Ale neviem presné číslo, každý rok sa narodí päť – šesť nových detí. Tlačia sa s rodinami aj pätnásti v jednej izbe. Spia po zemi a hocijako,“ vysvetľuje pomery v osade vajda.Byty sú v najnižšom štandarde. Majú vodu aj elektrinu, energie si každá rodina reguluje sama. „Väčšina platí po päť až desať eur mesačne, ako si nastavia.“
Mestá Novohradu a Gemera zaradili medzi problematické, pribudnú v nich policajti Čítajte Podľa Zlaty Botošovej by obyvateľov nová bytovka potešila. „Už by bolo načase. Tu nič nefunguje poriadne. Najväčší problém je so žumpou. Všetko vylievame von, žumpa stále vyteká,“ hovorí Botošová. Podľa nej sú podmienky otrasné. „Ešte aj na východe majú dobré byty, dali im ich za pár eur, splácajú ich a tu nič.“ Neubráni sa emóciám a kričí, že mesto podporuje iba ľudí priamo z Lučenca. „Všetko investujú len do mesta! Na chudobu sa nikto ani nepozrie,“ kričí. Monika Oláhová v osade žije osemnásť rokov. Na mesto sa tiež hnevá. „Ani kominára sme tu ešte nevideli, ani murárov alebo iných opravárov. Kašlú na nás,“ dušuje sa.
Deti žijú v zlých podmienkach. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Obyvatelia osady: Mesto na nás kašle!
„Prídu iba pred voľbami. Keď už sú vysoko, môžeme pre nich aj pomrieť,“ myslí si Milan Oláh. Najviac sa tiež sťažuje na chýbajúcu kanalizáciu. Ukazuje, ako im výkaly vytekajú priamo medzi domy. Na hygienu môžu zabudnúť. Podľa jeho slov, keď spláchnu toaletu, vytopí ju k susedom. Umývajú sa v lavóroch.„Dvadsať rokov sem chodia a sľubujú kanalizáciu a všetko možné. Nikdy však nič neurobili,“ kričí. „Hygiena je tu na bode mrazu. Dovtedy to nebude nikoho trápiť, kým tu nevypukne poriadna žltačka,“ potvrdí jeho slová vajda.
Na ľudí z Rapovskej križovatky však podľa primátorky nezabúdali ani doteraz. „Vybudovali sme komunitné centrum, detské ihrisko a snažíme sa zlepšiť životné podmienky aj ľuďom patriacich do skupiny sociálne slabších obyvateľov nášho mesta, ktorí žijú v mestských nájomných bytoch. Ich počet však pociťujeme ako nedostatočný,“ reaguje primátorka.
Plná žumpa a záhadne zdevastované byty
Na podmienky, v ktorých žije, sa sťažuje aj Andrea Oláhová. V osade býva pätnásť rokov. „Žijeme tu šiesti v jednej izbe. Mám muža chorého na rakovinu, ani len sanitka sem nechce chodiť.“ V zmenu už tiež neverí. „Zateká nám tu, nemáme kanalizáciu. Toľko sme už prosili, sťažovali sa a nikto nás nikdy nevypočul,“ sťažuje sa. Keby mohla v osade niečo zmeniť, bola by to práve toľko spomínaná kanalizácia. „Nevieme sa poriadne ani umyť, je to tragédia.“
Pani Oláhová so synom. Tvrdia, že v meste ich nechcú. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Podľa hovorkyne Hrnčiarovej však majú problémy so žumpou kvôli tomu, že nie je dostatočne často čistená. „Sami obyvatelia nechceli, aby sa žumpa častejšie čistila, pretože náklady sú pre nich vraj vysoké,“ argumentuje. Komplexné zavedenie kanalizácie by bolo pre mesto podľa nej finančne veľmi náročné. „Prípojka je len na začiatku Lučenca, čo znamená niekoľko sto metrov potrubia.“ Nový projekt však podľa nej túto otázku bude riešiť. „S výstavbou bytovky bude naprojektovaná aj kanalizácia.“ Projekty boli podľa nej viackrát podané, vždy im ich však kvôli problematickej prípojke zamietli.„Bude sa to riešiť v projekte na bytovku, pravdepodobne prostredníctvom realizovania perčerpávačky.“ Plánujú vybudovať novú kanalizačnú prípojku napojenú na mestskú čističku.
Kapustnica a styčný bod
Z dvesto obyvateľov, z ktorých je vyše polovica dospelých, pracujú iba dvaja. Ostatní podľa vajdu robia aktivačné práce. Na to, prečo je tomu tak, majú obyvatelia rovnakú odpoveď. „Diskriminácia. Zájdeme do mesta pýtať robotu a nikto sa na nás ani nepozrie, lebo sme Cigáni z osady,“ svorne sa zhodujú Botošová s Oláhom. „Roboty niet, asi u väčšiny ani nebude, a tak si nemáme ako dať do poriadku byty. Preto potrebujeme nové,“ hovorí Botošová. Na to, kto bytovky takto zdevastoval, majú tiež pripravený argument. „To tí, čo tu bývali pred nami, to nie my,“ potvrdzujú jednohlasne.
Podľa hovorkyne však tieto byty boli pred príchodom obyvateľov v dobrom stave. „Obyvatelia si ich zničili sami a každoročne ich SPOOL a.s. dáva do poriadku.“ Tí sa však dušujú, že oni to neboli a o nové byty by sa starali príkladne.
„Neverím už ničomu. Ani tá kanalizácia, ani bytovka nebude. Však primátorku sme tu videli raz, pred voľbami na kapustnici. Nechala sa tu vyfotiť a odvtedy nič,“ hovorí Oláhová matka. Hovorkyňa argumentovala na tento atak tým, že primátorka navštevuje komunitné centrum a zúčastňuje sa aj na ním organizovaných podujatiach. Ako styčný bod medzi Rapovskou križovatkou a samosprávou bol určený vajda Botoš, ktorý má mestu sprostredkovať informácie i sťažnosti obyvateľov.Vypočuli podľa nej nejednu z nich a v rámci svojich možností im vždy pomáhali. „Najpodstatnejšie bolo zriadenie komunitného centra, ktoré sme pomohli vybudovať spolu s rakúskym partnerom. Deti sa v ňom majú učiť napríklad hygienickým návykom. V rodinách tiež pôsobí zdravotná asistentka, pričom neúmerne narastajú počty detí v rodinách a rodičmi sa stávajú už v mladom veku.Ďalej prístupovú cestu pravidelne vysýpame štrkodrvou, dopĺňali sme detské zostavy, dopĺňame i zeleň. Nie je pravda, že pre nich mesto nič nerobí,“ ohradí sa.
Za bytovkami si pozbíjali provizórne latríny. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Obyvatelia osady: Dajte nás medzi bielych!
Keby mohli ľudia z Rapovskej križovatky mávnutím čarovného prútika zmeniť svoj život, v osade by nezostali. Tvrdia, že sú segregovaní, do mesta ich nechcú prijať a dať im tak novú šancu na život. „Pýtali sme mestské byty niekoľkokrát. Chceli by sme tam všetci odísť a bývať ako bieli. Ale nechcú nás tam,“ hovorí Oláhová. Podľa hovorkyne im však boli ponúknuté byty v ubytovni na Rúbanisku, no niekoľkokrát ich odmietli. Podľa obyvateľov preto, lebo je tam prítomná úžera.
Na otázku, či by si mestské byty vedeli aj zaplatiť, keď sú takmer všetci nezamestnaní, odpovedajú tiež jednohlasne: „Vedeli.“ Z čoho, to už ale nekonkretizovali.
