RIMAVSKÁ SOBOTA. Zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa v januári rozrástol o nové diela z oblasti výtvarného umenia. Sú nimi diela maliara Júliusa Sándyho. Kolekciu diel z pozostalosti maliara sa múzeu podarilo získať vďaka jeho príbuzným z Budapešti.
Pribudlo pätnásť diel
"Múzeum s nimi nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu," priblížila Angelika Kolár, historička umenia múzea.
Súčasťou novej akvizície múzea je Sándyho autoportrét z vrcholného obdobia jeho tvorby a tiež portréty členov jeho najbližšej rodiny. "Napríklad manželky Paulíny Jánosdeák, dcéry Eleonóny Sándy a syna Júliusa Sándyho mladšieho. Podarilo sa nadobudnúť tiež dve krajinomaľby gvašovou technikou a jednu menšiu olejomaľbu so žánrovou scénou." Kúpu ôsmich diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. "Okrem spomenutých diel sa múzeu podarilo získať ďalších sedem Sándyho olejomalieb darom od maliarovho pravnuka, výtvarníka Tamása Konoka z Budapešti, držiteľa ceny Lajosa Kossutha a národného umelca."
Múzeum pripravilo unikátnu výstavu Júliusa Sándyho Čítajte Zo života umelca
Maliar a grafik Július Sándy sa narodil 29. júla 1827 v Maďarsku. "Veľmi skoro sa u neho prejavil výtvarný talent a už ako mladý, koncom 40. rokov 19. storočia začal študovať u viedenského maliara Hammerleina, pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Vážnejšie sa začal zaoberať maliarstvom v Lombardii." Neskôr podľa nej žil prevažne vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku. Pôsobil ako učiteľ kreslenia v Košiciach, Prešove a napokon v Budapešti, kde žil až do svojej smrti v roku 1894.
S regiónom Gemer-Malohont ho spájali najmä rodinné väzby. "V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola príbuznou sochára Štefana Ferenczyho. V príbuzenskom vzťahu bol aj s rimavskosobotským rodákom, básnikom Mihályom Tompom."
Portrét Eleonóry Sándy. (zdroj: GMM)Sándy stál aj pri zrode múzea v Rimavskej Sobote. "Na pamätnej Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje jeho vznik, mal vystavených celkovo 30 diel. Niekoľko z nich sa neskôr dostalo do zbierkového fondu múzea a vytvorilo tak základ pre budovanie fondu výtvarného umenia."
Meno maliara Júliusa Sándyho je podľa historičky umenia doposiaľ umeleckej aj laickej verejnosti takmer neznáme. "Jeho maliarska tvorba takmer upadla do zabudnutia v dôsledku zničenia veľkej časti pozostalosti počas druhej svetovej vojny." Niekoľko diel sa okrem Gemersko-malohontského múzea zachovalo aj v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Podtatranského múzea v Poprade a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Jeho výstavu si návštevníci môžu v múzeu pozrieť do 17. februára.
