HNÚŠŤA. Je pozdný večer. V hnúšťanskej Kocke sa skloňuje slovo Irán. Fotografie a videá vťahujú účastníkov prezentácie spojenej s besedou do diania v ďalekej krajine s odlišnou kultúrou, náboženstvom, mravmi. O zemi, ktorá akoby existovala v dvoch svetoch – mediálnom a skutočnom, rozpráva Horehronec Rado Majerík skutočne pútavo. Už to nie je ten nepriateľský a zaostalý svet, za aký mnohí Irán považujú. Razom sa z neho stáva nádherná krajina, ktorú zdobia dobrosrdeční ľudia. Cestovateľ z Brezna tvrdí, že s takou pohostinnosťou a dobrosrdečnosťou, aká je v Iráne, sa zatiaľ nestretol. Kedykoľvek by sa tam bez váhania vrátil, práve kvôli ľuďom, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť cudzincovi a neočakávajú za to žiadny revanš. Ľudskosť, ktorá v modernom svete vymiera, tu prekvitá na každom rohu.
Rado Majerík s priateľkou Ivanou Turčanovou precestovali za posledné štyri roky až tridsať krajín. Na mušku si zobrali prevažne štáty, ktoré nie sú našincami vyhľadávanými dovolenkovými destináciami. Obdivovali krásy Azerbajdžanu, Macedónska, Turecka, Kambodže, Vietnamu, Indonézie, Malajzie a ďalších ďalekých kútov sveta. Približne pred troma mesiacmi si vychutnali cestovanie po Iráne. Za dva týždne precestovali taxíkmi, autobusmi a miestnou dopravou takmer 1900 kilometrov.
„Naša iránska púť sa začala v meste Shiraz. Odtiaľ sme pokračovali cez Persepolis a púštne mesto Yazd až do Esfahánu, ktorý je nazývaný Polovicou sveta. Patrí k najstarším a nepochybne aj najkrajším mestám v moslimskom svete. Kto bol v Iráne a nenavštívil Esfahán, tak akoby v tejto krajine ani nebol,“ priblížil cestovateľ. O meste, ktoré je zapísané v zozname svetového dedičstva Unesco, hovoril ako o raji na zemi so 163 mešitami, 48 náboženskými školami, 1800 obchodmi a 260 verejnými kúpeľmi. „V Esfaháne žije dva a pol milióna ľudí. Turistov láka najmä Emámova mešita, mešita Šejka Lotfolláha, palác AliKapu, most Khaju čnejúci sa ponad rieku Zayandeh, či druhé najväčšie námestie sveta Naqsh-ejahan,“ pripomenul.
Aj v Kashane vzdialenom od Teheránu približne tri hodiny jazdy, bolo čo obdivovať. Pohľady na archeologické nálezy aj sedemtisíc rokov starú stupňovitú vežu, takzvaný zikkurat, sa miešali s atmosférou bazárov s farbami hýriacimi perzskými kobercami. Pútavé rozprávanie o Teheráne aj Kašmíre doplnené fotografiami bolo tiež jedným z kamienkov v mozaike cestovateľskej púte mladého páru z Banskobystrického kraja. Radovan a Ivana síce nie sú manželmi, no v Iráne sa tvárili, akoby nimi boli. „Cestovať len tak, ako bežný pár, by v Iráne nebolo práve najrozumnejšie. Myslím, že ich náboženstvo a kultúra im také niečo nedovoľuje pochopiť. Takže na dva týždne sme boli manželmi,“ s úsmevom podotkol Radovan.
Beseda s cestovateľmi z Horehronia sa stretla v Hnúšti s pozitívnym ohlasom. (zdroj: Marcela Ballová)Ivana chcela zapadnúť medzi tamojšie ženy. Vyčnievať z davu a tváriť sa ako vznešená Európanka sa jej v Iráne nezdalo práve najvhodnejším. Jej hlavu zdobila tradičná šatka a v úmornej horúčave pokorne znášala dlhé rukávy. „Iránky nesmú chodiť bez šatky. Mravnostná polícia má všetko pod drobnohľadom. Väčšinou ju ani nezbadáte, pretože jej príslušníci splynú s davom, keďže chodia v civile. V najlepšom prípade ženu odvedú a zadržiavajú dovtedy, kým jej niekto neprinesie vhodné oblečenie. Pokuty, dokonca aj tresty za tento prehrešok tu nie sú ničím výnimočným.“
Kto si myslí, že Iránci sú nevzdelaní, je na veľkom omyle. Sú to kultivovaní a inteligentní ľudia, ktorí sa turistom prihovárajú po anglicky, dokonca nechýbala ani lámaná slovenčina. No ich vnútorná krása tkvie najmä v pohostinnosti a dobrosrdečnosti. V Iráne staré známe: Boh do domu, hosť do domu, platí do písmena a do bodky. „Ich nezištná pohostinnosť je obdivuhodná,“ pripomenul Radovan a v svojom cestovateľskom zápisníku otvoril kapitolu venovanú žene, u ktorej boli s priateľkou ubytovaní. Ona a jej rodina si priateľov zo srdca Európy uctili ako vzácnych hostí.
Rado Majerík sa na hnúšťanské publikum dobre pripravil. (zdroj: Marcela Ballová)V Iráne je skutočne čo obdivovať aj sa nad čím pozastaviť. Na facebook tu zabudnite. Je blokovaný. Doprava so ženským a mužským oddelením je tu bežnou záležitosťou. Zmrzlina s ryžovými rezancami a šafránom skutočnou lahôdkou. Prehliadky množstva pamätihodností, pričom každá vás vyjde na dvestotisíc iránskych rialov, čo je v prepočte 5 eur, netreba opomenúť.Je to krajina, o ktorej nestačí čítať, ale oplatí sa ju navštíviť. Radovan a Ivana tu určite neboli poslednýkrát. Dokonca majú v pláne usporadúvať zájazdy pre menšie skupiny ľudí. Mladej cestovateľke už dnes chýba tradičná šatka, na ktorú si za dva týždne zvykla, dokonca sa jej zdala elegantná. Irán jej bude navždy pripomínať talizman s deviatimi gramami šafránu. Cennosť hodná zlata.
Deväť gramov šafránu - talizman z Iránu. (zdroj: Marcela Ballová)
