Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Slocík: Stali sme sa odpadkovým košom Európy

Kvalitné mäso zo Slovenska končí väčšinou na zahraničných pultoch. U nás ľudia siahajú prevažne po lacnejšom tovare spoza hraníc.

Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol Boľkovce.Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol Boľkovce. (Zdroj: Marcela Ballová)

BOĽKOVCE. Družstvá boli kedysi pýchou každej dediny. V mnohých prípadoch z nich zostali len ruiny. V Boľkovciach však živočíšna výroba pretrvala. Tamojší Agrospol je jedným z najväčších chovateľov ošípaných na Slovensku. Situácia v tejto brandži vôbec nie je ružová. Polovica produkcie končí v zahraničí. Domáci chovatelia nedokážu konkurovať cenám mäsa v hypermarketoch. Ľudia väčšinou siahajú po produktoch zo zahraničia. Počet prasníc z roka na rok klesá. V súvislosti s aktuálnou situáciou na trhu s bravčovinou sme položili pár otázok predsedovi družstva Agrospol Boľkovce Rastislavovi Slocíkovi.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovenské mäso nájdeme skôr v menších predajniach regionálneho významu. V hypermarketoch viac-menej absentuje. Prečo?
Je za tým cenová politika veľkých obchodných reťazcov. Na dodávateľov bravčového mäsa a následne aj na existujúce bitúnky je vyvíjaný značný cenový tlak. To má prirodzene negatívny dopad na chovateľov. Aktuálne sú vo väčšine prípadov podmienky odberateľov pre nás neprijateľné. Ak chceme udržať výrobu, zamestnanosť a ekonomiku, tak sa musíme orientovať aj na zahraničný trh.

Znamená to, že naše kvalitné slovenské mäso sa prevažne konzumuje za hranicami a Slováci si kúpia aj také, ktorého pôvod je neraz z etikiet nejasný?
Žiaľ, je to tak. Slovenské mäsá sú kvalitné. Všeobecne v celej Európskej únii je bravčovina prísne kontrolovaná, najmä čo sa týka používania antibiotík, hormónov a rastových stimulátorov. Naopak, v krajinách tretieho sveta je legislatíva v tomto smere oveľa benevolentnejšia.

Skryť Vypnúť reklamu

To zrejme nahráva do karát tamojším farmárom, ktorí sú viac konkurencieschopní.
Určite. Veď na dosiahnutie vyšších úžitkových parametrov používajú stimulanty a iné prípravky, ktoré my používať nesmieme a ani nechceme. Čo sa týka antibiotík, tie môžeme aplikovať len v limitovanom množstve. Slovensko je jednou z krajín s najnižšou spotrebou antibiotík v rámci Európskej únie.

Médiá sa už dlhší čas snažia rôznymi reklamami motivovať ľudí ku kúpe slovenských výrobkov. Z praxe vieme, že u konečného spotrebiteľa veľakrát zohráva úlohu cena, nie kvalita alebo lokálpatriotizmus.
Chápem, že neraz tú kvalitu nedovolí peňaženka. Keď je na pulte vyložené zahraničné mäso o euro lacnejšie ako porovnateľný slovenský výrobok, tak zákazník automaticky uprednostní lacnejší variant. Čo na tom, že toto mäso precestovalo celú Európu a jeho čerstvosť je otázna. Pri výrobnom mäse, ktoré sa používa do výrobkov, ide veľakrát o dlhodobo zmrazené mäso z hmotných rezerv štátov západnej Európy. Skrátka, stali sme sa odpadkovým košom Európy. A netýka sa to len bravčového mäsa.

Skryť Vypnúť reklamu

Je zaujímavé, že mäso, ktoré sa k nám dováža z tisícky kilometrov vzdialených zemí, je lacnejšie.
Tak to je skutočne záhadou. Zo Španielska, Francúzska Nemecka a Belgicka sú k nám dovážané bravčové polovice. V týchto krajinách sú ceny živých ošípaných porovnateľné so slovenskými. No a aj po prirátaní prepravy, ktorá určite nie je najlacnejšou záležitosťou, nám títo chovatelia dokážu konkurovať cenami. Otvára sa tak priestor na rôzne špekulácie, týkajúce sa napríklad podvodov na DPH, skrytých podporách a podobne. Ako som spomenul, toto mäso dokáže byť na pultoch v obchodných reťazcoch aj o 15 – 20 percent lacnejšie.

Spomenuli ste daň z pridanej hodnoty. Čo sa týka živých ošípaných, nedávno ju naši južní susedia znížili. Domnievate sa, že rovnaký krok by pomohol aj našim chovateľom?
Zníženie DPH na základné potraviny, kde je zahrnuté aj bravčové mäso, slovenským chovateľom určite veľmi nepomohlo. Skôr je to kontraproduktívne. Do vyrovnania nadmerného odpočtu DPH majú odberatelia na Slovensku zakaždým výpadok v príjmoch, keďže znížená DPH sa nevzťahuje na živé ošípané. V súvislosti s „čistotou“ obchodovania by bolo ideálne zavedenie podobného režimu ako pri rastlinných komoditách (reverse charge – samozdanenie). Práve pri nich sa podarilo eliminovať podvody na DPH v desiatkach miliónoch eur. Predpokladané úniky na DPH pri bravčovom mäse sa pohybujú okolo 60 miliónov eur.

Je naša krajina v produkcii bravčoviny sebestačná?
Približne na 37 – 38 percent. Napriek tomu sa zhruba polovica ošípaných narodených a dochovaných v našej krajine vyvezie. Záujem je prevažne o živé ošípané. Vyvážajú sa najmä do Maďarska a Poľska.

V časoch bývalého režimu prosperovali družstvá takmer v každej dedine. Zostali z nich len rozvaliny. Úpadok chovateľských aktivít je zrejme citeľný.
Za všetko hovorí fakt, že pred sedemnástimi rokmi sme mali na Slovensku 130-tisíc prasníc. Dnes ich je už len približne 35-tisíc.

Vaše družstvo však prežilo.
Áno, vďaka tomu, že úžitkové parametre našich ošípaných sú porovnateľné, v niektorých prípadoch aj lepšie ako v západných krajinách. Takže krátkodobé krízy sme zažehnali.

Ruské embargo na dovoz produkcie je v platnosti už vyše dva roky. Dotklo sa to aj vašej farmy?
Samozrejme. To, čo sa deje od augusta 2014, som ešte nezažil. Rok 2015 nebol dobrý a zlá situácia pokračovala aj vlani. Počas prvého kvartálu 2016 sa cena pohybovala v rozpätí 0,95 – 0,97 za kilogram bravčoviny. Pre chovateľov ošípaných na Slovensku to znamenalo stratu približne 8 miliónov eur. Celý uplynulý rok sme sa borili s extrémne nízkymi cenami. My, slovenskí chovatelia, sme pred embargom do Ruska nevyvážali, ale veľa krajín Európskej únie áno. Pri výpadku takéhoto veľkého trhu vznikol veľký pretlak ošípaných na trhu a aj veľký tlak na ceny.

Ako teda hodnotíte vlaňajšok?
Chovatelia sa museli popasovať s viacerými krízami. Nezostáva nám nič iné, ako čakať. Uvidíme, ako sa vyvinie spomínané ruské embargo, ktoré má najväčší vplyv na vývoz európskej bravčoviny do krajín tretieho sveta. Ak sa nám podarí udržať stav prasníc na aktuálnej úrovni, čo je 1070 kusov, tak to bude úspech.

Priniesol rok 2016 aj niečo pozitívne?
Určite. Podržali nás nižšie náklady, keďže vplyvom dobrých úrod a lacnejšieho obilia sú lacnejšie aj kŕmne zmesi. Práve v tomto smere sa ukázala opodstatnenosť kompletnej výroby, počnúc rastlinnou a živočíšnou končiac. Zlé obdobie nás naučilo obchodovať na základe dlhodobejších zmlúv. Veľmi ma teší, že väčšiu časť našej produkcie sa nám aktuálne darí zmluvne realizovať na Slovenskom trhu. Tiež je pozitívne, že vedeniu rezortu pôdohospodárstva nie je súčasný stav celej živočíšnej výroby ľahostajný a prijímajú sa opatrenia, ktoré pomôžu eliminovať straty.

Domnievate sa, že sa v dohľadnej dobe situácia zlepší?
Je ťažké odhadnúť, dokedy táto kritická situácia potrvá. Určite však budeme pozorne sledovať vývoj a hľadať rezervy v ekonomike a úžitkovosti. Akonáhle nastane zlepšenie, tak určite investujeme do technológií, genofondu aj rekonštrukcie stavieb. Ak by však nepriaznivý stav pretrvával dlhodobo, budeme musieť začať uvažovať o likvidácii chovu ošípaných. A určite nielen my. Dúfam, že k takejto situácii nedôjde, pretože v rámci poľnohospodárstva práve živočíšna výroba viaže najviac pracovných miest. Rieši zamestnanosť na vidieku aj v oblastiach, kde nie sú sústredené veľké investície.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  2. Zázračná škola so zelenou strechou
  3. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 630
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 717
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 134
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 481
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 285
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 6 309
  7. Po Slovensku na motorke 6 158
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 345
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 273
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 3 801
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Zápasy III., IV. a V. ligy

Niekoľko tímov z nášho regiónu bude bojovať o dôležité body. Čaká nás aj derby zápas v TIPOS III. lige Stred


4 h
Miesto tragédie.

Starohaličana zavalila slama. Neprežil.


5 h
Ilustračné foto.

Začiatok posledného pracovného dňa na Gemeri poznačila tragédia.


(mb) 9 h
Najnovšia kniha Jozefa Drenka sa zaoberá vývojom volejbalu v Lučenci a okolí.

Uvítal by sponzora na oficiálne vydanie svojej najnovšej publikácie.


(rv) 9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


17. jún

Mladý medveď navštevuje v dedine včelára.


8 h

Zásahový tím evidoval o výskyte medvedice v dedine vyše 70 hlásení a sťažností.


17. jún

Počet kolízií elektrokolobežiek s chodcami v Trnave stúpol, pribudli aj vážne zranenia.


17. jún

Už ste čítali?