Štvrtok, 27. júl, 2017 | Meniny má Božena

Slocík: Stali sme sa odpadkovým košom Európy

Kvalitné mäso zo Slovenska končí väčšinou na zahraničných pultoch. U nás ľudia siahajú prevažne po lacnejšom tovare spoza hraníc.

Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol Boľkovce.(Zdroj: Marcela Ballová)

BOĽKOVCE. Družstvá boli kedysi pýchou každej dediny. V mnohých prípadoch z nich zostali len ruiny. V Boľkovciach však živočíšna výroba pretrvala. Tamojší Agrospol je jedným z najväčších chovateľov ošípaných na Slovensku. Situácia v tejto brandži vôbec nie je ružová. Polovica produkcie končí v zahraničí. Domáci chovatelia nedokážu konkurovať cenám mäsa v hypermarketoch. Ľudia väčšinou siahajú po produktoch zo zahraničia. Počet prasníc z roka na rok klesá. V súvislosti s aktuálnou situáciou na trhu s bravčovinou sme položili pár otázok predsedovi družstva Agrospol Boľkovce Rastislavovi Slocíkovi.

Slovenské mäso nájdeme skôr v menších predajniach regionálneho významu. V hypermarketoch viac-menej absentuje. Prečo?
Je za tým cenová politika veľkých obchodných reťazcov. Na dodávateľov bravčového mäsa a následne aj na existujúce bitúnky je vyvíjaný značný cenový tlak. To má prirodzene negatívny dopad na chovateľov. Aktuálne sú vo väčšine prípadov podmienky odberateľov pre nás neprijateľné. Ak chceme udržať výrobu, zamestnanosť a ekonomiku, tak sa musíme orientovať aj na zahraničný trh.

Znamená to, že naše kvalitné slovenské mäso sa prevažne konzumuje za hranicami a Slováci si kúpia aj také, ktorého pôvod je neraz z etikiet nejasný?
Žiaľ, je to tak. Slovenské mäsá sú kvalitné. Všeobecne v celej Európskej únii je bravčovina prísne kontrolovaná, najmä čo sa týka používania antibiotík, hormónov a rastových stimulátorov. Naopak, v krajinách tretieho sveta je legislatíva v tomto smere oveľa benevolentnejšia.

To zrejme nahráva do karát tamojším farmárom, ktorí sú viac konkurencieschopní.
Určite. Veď na dosiahnutie vyšších úžitkových parametrov používajú stimulanty a iné prípravky, ktoré my používať nesmieme a ani nechceme. Čo sa týka antibiotík, tie môžeme aplikovať len v limitovanom množstve. Slovensko je jednou z krajín s najnižšou spotrebou antibiotík v rámci Európskej únie.

Médiá sa už dlhší čas snažia rôznymi reklamami motivovať ľudí ku kúpe slovenských výrobkov. Z praxe vieme, že u konečného spotrebiteľa veľakrát zohráva úlohu cena, nie kvalita alebo lokálpatriotizmus.
Chápem, že neraz tú kvalitu nedovolí peňaženka. Keď je na pulte vyložené zahraničné mäso o euro lacnejšie ako porovnateľný slovenský výrobok, tak zákazník automaticky uprednostní lacnejší variant. Čo na tom, že toto mäso precestovalo celú Európu a jeho čerstvosť je otázna. Pri výrobnom mäse, ktoré sa používa do výrobkov, ide veľakrát o dlhodobo zmrazené mäso z hmotných rezerv štátov západnej Európy. Skrátka, stali sme sa odpadkovým košom Európy. A netýka sa to len bravčového mäsa.

Je zaujímavé, že mäso, ktoré sa k nám dováža z tisícky kilometrov vzdialených zemí, je lacnejšie.
Tak to je skutočne záhadou. Zo Španielska, Francúzska Nemecka a Belgicka sú k nám dovážané bravčové polovice. V týchto krajinách sú ceny živých ošípaných porovnateľné so slovenskými. No a aj po prirátaní prepravy, ktorá určite nie je najlacnejšou záležitosťou, nám títo chovatelia dokážu konkurovať cenami. Otvára sa tak priestor na rôzne špekulácie, týkajúce sa napríklad podvodov na DPH, skrytých podporách a podobne. Ako som spomenul, toto mäso dokáže byť na pultoch v obchodných reťazcoch aj o 15 – 20 percent lacnejšie.

Spomenuli ste daň z pridanej hodnoty. Čo sa týka živých ošípaných, nedávno ju naši južní susedia znížili. Domnievate sa, že rovnaký krok by pomohol aj našim chovateľom?
Zníženie DPH na základné potraviny, kde je zahrnuté aj bravčové mäso, slovenským chovateľom určite veľmi nepomohlo. Skôr je to kontraproduktívne. Do vyrovnania nadmerného odpočtu DPH majú odberatelia na Slovensku zakaždým výpadok v príjmoch, keďže znížená DPH sa nevzťahuje na živé ošípané. V súvislosti s „čistotou“ obchodovania by bolo ideálne zavedenie podobného režimu ako pri rastlinných komoditách (reverse charge – samozdanenie). Práve pri nich sa podarilo eliminovať podvody na DPH v desiatkach miliónoch eur. Predpokladané úniky na DPH pri bravčovom mäse sa pohybujú okolo 60 miliónov eur.

Je naša krajina v produkcii bravčoviny sebestačná?
Približne na 37 – 38 percent. Napriek tomu sa zhruba polovica ošípaných narodených a dochovaných v našej krajine vyvezie. Záujem je prevažne o živé ošípané. Vyvážajú sa najmä do Maďarska a Poľska.

V časoch bývalého režimu prosperovali družstvá takmer v každej dedine. Zostali z nich len rozvaliny. Úpadok chovateľských aktivít je zrejme citeľný.
Za všetko hovorí fakt, že pred sedemnástimi rokmi sme mali na Slovensku 130-tisíc prasníc. Dnes ich je už len približne 35-tisíc.

Vaše družstvo však prežilo.
Áno, vďaka tomu, že úžitkové parametre našich ošípaných sú porovnateľné, v niektorých prípadoch aj lepšie ako v západných krajinách. Takže krátkodobé krízy sme zažehnali.

Ruské embargo na dovoz produkcie je v platnosti už vyše dva roky. Dotklo sa to aj vašej farmy?
Samozrejme. To, čo sa deje od augusta 2014, som ešte nezažil. Rok 2015 nebol dobrý a zlá situácia pokračovala aj vlani. Počas prvého kvartálu 2016 sa cena pohybovala v rozpätí 0,95 – 0,97 za kilogram bravčoviny. Pre chovateľov ošípaných na Slovensku to znamenalo stratu približne 8 miliónov eur. Celý uplynulý rok sme sa borili s extrémne nízkymi cenami. My, slovenskí chovatelia, sme pred embargom do Ruska nevyvážali, ale veľa krajín Európskej únie áno. Pri výpadku takéhoto veľkého trhu vznikol veľký pretlak ošípaných na trhu a aj veľký tlak na ceny.

Ako teda hodnotíte vlaňajšok?
Chovatelia sa museli popasovať s viacerými krízami. Nezostáva nám nič iné, ako čakať. Uvidíme, ako sa vyvinie spomínané ruské embargo, ktoré má najväčší vplyv na vývoz európskej bravčoviny do krajín tretieho sveta. Ak sa nám podarí udržať stav prasníc na aktuálnej úrovni, čo je 1070 kusov, tak to bude úspech.

Priniesol rok 2016 aj niečo pozitívne?
Určite. Podržali nás nižšie náklady, keďže vplyvom dobrých úrod a lacnejšieho obilia sú lacnejšie aj kŕmne zmesi. Práve v tomto smere sa ukázala opodstatnenosť kompletnej výroby, počnúc rastlinnou a živočíšnou končiac. Zlé obdobie nás naučilo obchodovať na základe dlhodobejších zmlúv. Veľmi ma teší, že väčšiu časť našej produkcie sa nám aktuálne darí zmluvne realizovať na Slovenskom trhu. Tiež je pozitívne, že vedeniu rezortu pôdohospodárstva nie je súčasný stav celej živočíšnej výroby ľahostajný a prijímajú sa opatrenia, ktoré pomôžu eliminovať straty.

Domnievate sa, že sa v dohľadnej dobe situácia zlepší?
Je ťažké odhadnúť, dokedy táto kritická situácia potrvá. Určite však budeme pozorne sledovať vývoj a hľadať rezervy v ekonomike a úžitkovosti. Akonáhle nastane zlepšenie, tak určite investujeme do technológií, genofondu aj rekonštrukcie stavieb. Ak by však nepriaznivý stav pretrvával dlhodobo, budeme musieť začať uvažovať o likvidácii chovu ošípaných. A určite nielen my. Dúfam, že k takejto situácii nedôjde, pretože v rámci poľnohospodárstva práve živočíšna výroba viaže najviac pracovných miest. Rieši zamestnanosť na vidieku aj v oblastiach, kde nie sú sústredené veľké investície.


  1. Cesta R2 bude pre zosuv skál úplne uzavretá 656
  2. Bazén s vlnobitím chce samospráva začať stavať na jeseň 647
  3. Most medzi Lučencom a Slatinkou je v havarijnom stave 542
  4. Mesto začalo s výstavbou chodníkov za vyše stotisíc eur 426
  5. Železnice SR opravia priecestia a závory. Investovať plánujú v Lučenci aj Hnúšti 222
  6. Športovcov neodradili ani vysoké teploty Foto 199
  7. Dedine bez vody a kanalizácie svitla nádej Video 198
  8. Vujoševič bude hrať za Rimavskú Sobotu 160
  9. Hľadá sa Škoda Fabia, odmena istá Foto 145
  10. V sociálnom podniku by Radnovce chceli zamestnať 30 ľudí 100

Najčítanejšie správy

Novohrad

Cesta R2 bude pre zosuv skál úplne uzavretá

Obchádzkové trasy budú vyznačené prenosným dopravným značením.

Bazén s vlnobitím chce samospráva začať stavať na jeseň

V súčasnosti sa na kúpalisku nachádza 25-metrový bazén so studenou vodou a 50-metrový dvojbazén s geotermálnou vodou.

Most medzi Lučencom a Slatinkou je v havarijnom stave

Slovenská správa ciest vyzýva vodičov k opatrnosti.

Mesto začalo s výstavbou chodníkov za vyše stotisíc eur

V týchto dňoch už počuť čulý stavebný ruch pri obchode Billa. Je tam čiastočne obmedzená premávka.

Železnice SR opravia priecestia a závory. Investovať plánujú v Lučenci aj Hnúšti

Od úprav si sľubujú zvýšenie bezpečnosti a komfortu.

Blízke regióny

Pri zlom počasí sa môže na R2 zosunúť skalný masív

Rýchlostnú cestu R2 pri Zvolene na desať dní uzavreli.

Vodu vo Vindšachtskom tajchu znovu skontrolovali. Tu je výsledok

Hygienici kontrolujú kvalitu vody v jazerách pravidelne.

Premietanie v amfiteátri obnovili po rokoch. Pomohli aj brigádnici

Milovníci letného kina majú v Levickom okrese ďalšiu možnosť, kam pod hviezdnu oblohu vyraziť.

V regióne hlásia ďalší úhyn rýb. Tentoraz v Žiari

Žiarski rybári odstraňujú z takzvaného Mŕtveho ramena uhynuté kusy.

FOTO: Donovaly otvárajú detský park, ktorý na Slovensku nemá obdobu

Počas leta sú Donovaly "hlavným mestom detí".

Všetky správy

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Celá výpoveď Marka Dalíka: Výboh vystupoval ako najbližší Ficov človek

Denník SME zverejňuje nahrávku celej výpovede lobistu Marka Dalíka o kauze Pandur. Za hlavného aktéra v nej označil Miroslava Výboha.

Július Barczi, 32 rokov, Rožňava, práca: riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna Hôrka

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

Sagan fanúšikom: Uvidíme sa v Krakove

Petra Sagana čakajú prvé preteky po Tour de France. Do Poľska ho prídu povzbudiť stovky slovenských fanúšikov.

Rooney by z platu mohol prevádzkovať tri kluby ako Ružomberok

Štyridsaťtisícový štadión je vypredaný. V treťom predkole Európskej ligy Everton vo štvrtok privíta Ružomberok.

Kam vyraziť