LUČENEC. Lučenec sa hemží krásnymi ženami. Dôkazom je aj 21-ročná Nina Albíniová. Po minuloročnom víťazstve Kristíny Činčurovej v súťaži Miss Slovensko sa o titul pobije aj Nina. Lučenčanka sa v súčasnosti venuje modelingu v Miláne. O jej doterajšom živote, pocitoch zo súťaže i jej očakávaniach sme sa s Ninou porozprávali.
Ste vo finále prestížnej súťaže krásy, gratulujeme. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa prihlásili?
Ďakujem. Chcela som zistiť, či sa dokážem presadiť a zaujať aj na Slovensku. Srdcom som stále Slovenkou.
Znamená to, že pôsobíte v zahraničí?
Áno, už nejaký čas. Štúdium na vysokej škole som dočasne prerušila kvôli práci modelky v Miláne.
To znie veľmi zaujímavo. Ako vyzerá taký život modelky v Miláne?
No, asi nie tak, ako to znie (smiech). Nepredstavujte si žiadny život celebrity, nebývam v hoteli a nikto ma nechodí čakať na letisko. Agentúru aj podnájom som si tam našla sama. A s ubytovaním je to stále ťažké, na naše pomery najmä dosť drahé.
Vráťme sa k súťaži. V minulom ročníku vyhrala krajanka Kristína Činčurová. Inšpiroval vás aj jej úspech prihlásiť sa?
S Kikou sa poznáme, Lučenec je malé mesto. Avšak s mojou účasťou v súťaži to nemá naozaj nič spoločné.
A zapojili ste sa do kastingu prvýkrát alebo ste to už v minulosti skúšali?
Nikdy som sa doteraz nezúčastnila žiadnej súťaže krásy, toto je moja premiéra. Na davy krásnych dievčat som však zvyknutá z kastingov v Miláne.

Ako ste vnímali priebeh výberových kôl? Mali ste trému?
Semifinále bolo pre mňa niečo ako kasting, ktorých som v minulosti absolvovala kvôli práci veľa. Navyše, prebiehal v mojej materinskej slovenčine. Nemusela som si preto nič prekladať a vďaka tomu som už dvojnásobne nemala dôvod na stres. Povedala som si, že krajšia, vyššia ani štíhlejšia už nebudem, takže buď sa im páčim taká, aká som, alebo nie. Nemám čo stratiť.
Naozaj žiadny stres? Predsa len, bolo tam určite veľa krásnych dievčat.
Nie. Vďaka modelingu som sa naučila neporovnávať sa, ale vnímať samu seba ako jedinečnú a osobitú bytosť.
To by mohol byť návod aj pre ostatné dámy. Ako ste neskôr zareagovali na to, že vás vybrali medzi finalistky? Čo na to rodina?
Bola som jednoducho šťastná. Vďačná svojim rodičom za genetiku a milo prekvapená. Moji najbližší vedia, že to tam sama „vonku“ občas nemám ľahké a tak túto príležitosť vnímam ako odmenu. Moja rodina a priatelia sa so mnou veľmi tešia a podporujú ma.
Všetci sa však s vami tešiť nemohli.
Je to, žiaľ, pravda. Pred Vianocami mi umrel starký. Viem, že by bol na mňa neskutočne hrdý. Je to pre mňa stále taká radosť cez slzy. Dnes by si ako prvý kupoval a čítal tieto noviny. Viem, že tam bude so mnou v mojom srdci. Ako stále hovorím, nemôžeme mať všetci všetko.
To je pravda. A čo odvtedy, ako súťaž nateraz zmenila váš život?
Zmenou je najmä to, že kvôli sústredeniam častejšie cestujem späť na Slovensko. Vnímam to pozitívne, lebo za mnou do Bratislavy vždy pricestujú rodičia, takže sme aspoň častejšie spolu.
Určite máte nabitý program. Ako vyzerá bežný deň finalistky?
Podľa toho, ktorý. Doteraz sme absolvovali prvé sústredenie, kde sme sa fotili na bilbord, profilové fotky na Miss sympatiu a tiež fotenie pre fashion editoriál Eva. Ja osobne si všetko spojené so súťažou hlavne snažím užiť. Môj život však okrem toho šliape rovnako ako predtým. Pokračujem v práci.
Ako si rozumiete s ostatnými finalistkami? Spriatelili ste sa alebo už cítiť rivalitu?
Sme dobrý kolektív, aj keď je logické, že nebudete najlepšia kamarátka so všetkými dvanástimi. Jedna z ľudských vlastností, ktorá ma našťastie obišla, je závisť. Nikomu nezávidím, som vďačná za to, čo mám ja a svojim najbližším by som dopriala všetko šťastie sveta. Asi aj preto sa na nás pozerám ako na kamarátky a nie konkurentky.

Snáď vám to všetkým vydrží až do finále. Kto vám v ten večer bude najviac držať palce?
Jednoznačne rodičia. Že teraz sledujú všetky príspevky na internete a je mi to občas vtipné, s akým elánom to prežívajú. Moja malá sestra sa dokonca rozkmotrila s kamarátkou v triede, lebo tá drží palce inému dievčaťu. Tomu hovorím verný a zásadový fanúšik (smiech).
Aké sú vaše očakávania? Veríte si?
Možno tomu nebudete veriť, ale nič neočakávam. Všetky chceme, pochopiteľne, vyhrať, ale ja nemám v živote očakávania. Tie kráčajú mnohokrát ruka v ruke so sklamaním a ja sa nechávam vždy radšej príjemne prekvapiť.
Dievčatá ste už spoznali. Trúfate si odhadnúť, ktorá by mohla byť novou Miss?
Netrúfam. Nedovolím si to a nakoniec, nie je to ani v mojej kompetencii. Určite to bude najlepšia a najkrajšia z nás. Raz mi jeden chlapec povedal: „Nie je lepší život, ako dobrý život.“ A ja som šťastná a spokojná s tým, čo mám. Nezabúdajme že, aj keď je to veľká príležitosť, stále je to len súťaž.
Môžete to však byť pokojne aj vy, na sieti máte pozitívne ohlasy. Čo by to pre vás znamenalo?
Na to sa ma opýtajte, keď to vyhrám (smiech).