BUDINÁ. História novohradskej obce, učupenej v lone nádhernej prírody, zachytená na stoosemdesiatich troch stranách. Knižné dielo Budiná, ktorého autorom je Peter Fízeľ, rodák z Tuhára, má od včera (17. 2.) svojich prvých čitateľov. Publikáciu pokrstili v budinskom kultúrnom dome „živou“ vodou. Jej krsným otcom sa stal doktor Ladislav Kováč, ktorý myšlienku zrodu zaujímavej knihy podporil. Na začiatku bolo stretnutie starostu Budinej Mariana Čerpáka s Petrom Fízeľom v roku 2014.

„Na stretnutí rodákov v Tuhári ma starosta oslovil s tým, či by som niečo nenapísal aj o Budinej. V tom čase som už mal rozpracované iné projekty. Sľúbil som mu, že tak urobím o také dva – tri roky. No a dva roky prešli a kniha je na svete. Teší ma to, pretože Budiná je jedna z posledných dedín, ktoré ešte nemajú svoju publikáciu a to aj napriek tomu, že má bohatú históriu,“ povedal Fízeľ, ktorý nepísal o cudzom kraji. Obec, nad ktorou sa vypína majestátny vrch Jasenina a pohľad na Sedem chotárov očarí v každom ročnom období, pozná veľmi dobre. Aj dnes si rád zaspomína na spolužiakov z Budinej, s ktorými dral školské lavice v neďalekej Haliči. „V Budinej vždy žili pracovití ľudia, ktorí sa lopotili na nie veľmi úrodnej pôde, len aby uživili svoju rodinu. Zisťovanie histórie svojho rodu v tom čase nebolo príliš v kurze. No určite sa nejednému z nás občas v mysli vynorí otázka, odkiaľ pochádzajú naši predkovia, kde žili, ako pracovali. Dopátrať sa ku svojim koreňom vôbec nie je jednoduché. Vyžaduje si to skutočne veľa času,“ podotkol autor publikácie. Písal ju so zámerom priblížiť Budinčanom a ich potomkom príbehy ich predkov, predstaviť históriu ich rodov.

“„Venované našim starým rodičom, ktorým vďačíme za to, že môžeme žiť na takom krásnom mieste, akým je Budiná.“
„
Starosta Marian Čerpák neskrýval nadšenie z vydareného diela. „Petrovi som vďačný za to, že sa publikácii venoval na úkor svojho voľného času. Je to skutočne zaujímavá kniha. Sú v nej spomenuté rodiny, ktoré tu žili, respektíve tu žijú aj dnes. Už vieme, odkiaľ prišli obyvatelia našej obce, akého boli vierovyznania, čím sa živili. Skrátka, obsahuje veľa zaujímavostí od prvej písomnej zmienky z 13. 10. 1393.“

Pátrať v ďalekej minulosti nebolo ľahké. Bolo treba navštíviť archívy, listovať v matrikách. „Raz som sa Petra opýtal, odkiaľ to všetko zistil. Povedal mi, že z archívu v Budapešti. Inokedy zase, že z cirkevných matrík alebo historických výtlačkov novín. Niekedy mal pocit, že takáto kniha sa nedá dokončiť, pretože vždy sa dozvie niečo nové, stále sa do nej žiada čosi doplniť,“ podotkol Čerpák.

Krst knihy bol veselý. Sprevádzali ho hlasy folkloristov, dokonca tu pochovali basu. Tí, čo na sklonku pracovného týždňa merali cestu do malej horskej obce, určite neoľutovali.

