LUČENEC. Vyše dvojmetrový basketbalista z mesta Charlotte v Severnej Karolíne sa pod deravými košmi ukazuje v dobrom svetle a lučeneckému tímu pomáha na ceste za víťazstvami. S Jervonom sme sa porozprávali o jeho doterajšom basketbalovom živote i o tom, ako sa mu páči v jeho novom pôsobisku.
Jervon, súčasťou MBK Lučenec si približne mesiac. Mnohí fanúšikovia zatiaľ o tebe vedia len veľmi málo. Kedy a kde sa začala písať tvoja basketbalová kronika?
– Mal som asi 8 alebo 9 rokov, keď som začal hrať basket na príjazdovej ceste k domu mojich starých rodičov v Južnej Karolíne. Bola to láska na prvý pohľad. Na svoj vek som bol vysoký a už ako dieťa som miloval súťaženie. Ako školák som chvíľu hral aj americký futbal, ale basketbal sa stal mojou športovou prioritou.
Predpokladám, že s basketbalom si pokračoval aj počas štúdií.
– Áno. Hral som na strednej škole i na univerzitách v Towsone a Hamptone. Počas štúdia som s „hamptonskými pirátmi“ získal dve trofeje pre víťaza konferencie Mid-Eastern Athletic a cením si aj výhru na turnaji NCAA proti tímu z univerzity v Manhattane.
Tvoja profesionálna kariéra odštartovala vlani v lete v Pro A lige u „titanov“ v nemeckých Drážďanoch. Aké boli tvoje začiatky v novom pôsobisku?
– Nie veľmi dobré. Utrpel som zranenie členka, čo výrazne poznačilo moje účinkovanie. Bolo však skvelé začínať v klube, ktorý postúpil z nižšej ligy. V zápasoch som podával dobré výkony. V prvom stretnutí som zaznamenal 16 bodov, 10 doskokov a 2 bloky a v druhom 13 bodov, 7 doskokov a 2 bloky. Aj v treťom dueli som zaznamenal podobné výsledky – 17 bodov, 11 doskokov a 2 bloky. Dosiahnuť také výsledky však bolo omnoho ťažšie ako kedysi, keď som hral pre zábavu s kamarátmi.
Z Drážďan si zamieril do Lučenca. Si tu síce len krátko, no podarilo sa ti zvyknúť si na život v menšom meste?
– Ešte stále si zvykám. O Slovensku viem veľmi málo. Je to pre mňa nová krajina. V tíme sa však cítim výborne. Nachádzame sa na pozícii, z ktorej môžeme ísť do play-off. Verím, že sa nám to podarí.
V drese Lučenca sa ti darí. Ktorý z doterajších zápasov sa zatiaľ najviac vryl do tvojej pamäti?
– Určite stretnutie s lídrom tabuľky KB Košice, z ktorého sme vyšli ako víťazi. Okrem toho som k výhre pomohol 24 bodmi, 13 doskokmi a 3 asistenciami, takže som si ju vychutnal o to viac.
S ktorým klubovým spoluhráčom si najviac rozumieš?
– S Rashunom Davisom a Aaronom Rountreem III. Oboch som poznal ešte pred príchodom do Lučenca.
Prišiel si ako náhrada za zraneného Garricka Simsa. Podľa toho, čo si zatiaľ prezradil, sa ti v lučeneckom klube páči. Ak by tomu priali okolnosti, ostal by si v MBK aj po skončení sezóny?
– Ak ma tu budú chcieť, tak veľmi rád ostanem. Podmienky v tíme i v lige mi vyhovujú.
Kto je tvojím basketbalovým idolom?
– Jednoznačne Lebron James. Je to profesionál po každej stránke a obrovský bojovník. A predovšetkým je to „The Monster“.
Aj teba mnohí poznajú pod prezývkou The Monster. Kde si ju získal?
– Spustili to moji malí bratia. Vraj z dôvodu, že moje zakončenia sú brutálne. (smiech)
Tvoja rodina žije v USA. Asi nie je jednoduché hrať a žiť tak ďaleko od svojich naj-bližších.
– Na pôsobení v zámorí je to ten najhorší fakt. Našťastie to aspoň trochu zmierňujú moderné technológie, vďaka ktorým môžem svojich blízkych vidieť i počuť každý deň. Práve oni sú mojimi najväčšími fanúšikmi a stoja za mnou v každej situácii.
Ako vidíš svoju budúcnosť? Bude spojená s basketbalom?
– Určite áno. Chcem hrať, pokým bude moje telo vládať. Potom by som sa chcel venovať trénerstvu na univerzitnej úrovni. Basketbal je úžasný šport. Milujem, ako dokáže spojiť na prvý pohľad odlišných ľudí.
Si na Slovensku už mesiac. Naučil si sa niečo z nášho jazyka?
– Zatiaľ ešte nie.
A čo slovenská kuchyňa?
– Bryndzové halušky som ešte neochutnal. Každý deň jem kura s ryžou. Teda aspoň kým nie som šefkuchárom v kuchyni ja. (smiech)
MBK Lučenec sa môže pochváliť aj vynikajúcimi fanúšikmi. Máš pre nich odkaz?
– Ďakujeme za vašu neuveriteľnú podporu. Na zápasoch ste s nami a hlasno nás podporujete – či sme víťazi alebo porazení.
