Štvrtok, 21. február, 2019 | Meniny má Eleonóra

Projekt Ruiny vdychuje život opusteným budovám

Partia študentov spája atmosféru schátralých historických budov s hudbou a umením. V Lučenci chystajú ďalšie podujatie.

Organizátori Projektu Ruiny. Zľava David, Alexandra a Štefan.Organizátori Projektu Ruiny. Zľava David, Alexandra a Štefan.(Zdroj: Archív organizátorov)

LUČENEC. Opusteným budovám a kaštieľom vďaka partii mladých ľudí svitá na lepšie časy. Dušu im vdychujú cez Projekt Ruiny, ktorý debutoval počas minulého roka v lučeneckom Prónayho kaštieli. Kultúrny festival bude pokračovať aj tento rok, opäť v centre Novohradu. Prebehne v jednej z Rakottayho secesných vil na Jókaiho ulici - v schátranom Vályiho dome. O cieľoch podujatia, jeho prípravách i prekvapeniach na tento rok sme sa porozprávali s organizátormi, ktorí sa napriek prekážkam nevzdávajú. Viac prezradia dramaturgovia festivalu David Petráš a Štefan Szabó i producentka Alexandra Galambová.

Ruiny môžeme pokojne nazvať odvážnym projektom. Netradičné miesta - netradičný zážitok. Ako tento nápad vznikol?

Štefan: Úplne spontánne pri rozhovore s Dávidom o tom, ako sa na Slovensku zužuje možnosť koncertovať s našou autorskou hudbou. Nespadá totiž do dramaturgie slovenskej klubovej a jazzovej scény.

David: Spočiatku sme len hľadali priestor v Lučenci, kde by sme mohli zorganizovať koncert Štefanovho hudobného projektu s bubeníkom a vibrafonistom Jánom Fialom. Mali sme pocit, že sa to do malého mesta nikam nehodí. Po čase som mu navrhol, aby sme skúsili využiť schátrané priestory, ako sa to robí bežne i v zahraničí. Náš kraj disponuje obrovským množstvom zabudnutých kultúrnych či priemyselných pamiatok. Hneď sme sa zhodli, že by každé podujatie malo byť na inom mieste, ktoré jednorázovo sprístupníme našim divákom.

Alexandra: Ja som sa dobrovoľne začala chlapcom starať do roboty. Mala som pocit, že im viem pomôcť aspoň s propagačnou časťou projektu, keďže pracujem na marketingu. Okolnosti nás napokon minulý rok "prinútili" založiť aj občianske združenie, takže Projekt Ruiny sa stal oficiálnym.

David: Bez Alexandry by to pravdepodobne celé nefungovalo, my so Štefanom sme len nepraktickí snílci. Takisto ani bez nášho zvukového majstra Juraja Mišíka, ktorý obstaráva aj technické zázemie podujatí.

Máte za sebou prvý ročník v Prónayho kaštieli. Ako by ste vašu premiéru zhodnotili?

Štefan: Keď človek nemá veľké očakávania, väčšinou ho potešia aj maličkosti. Mňa potešilo, že bolo dosť predlžovačiek na zapojenie všetkých lámp. Tiež to, že prišlo vyše 100 ľudí, nebolo ani dosť stoličiek.

David: Boli sme naozaj milo prekvapení, dopadlo to nad naše očakávania. Do poslednej chvíle sme vlastne nevedeli, koľko divákov do kaštieľa príde. Stovka, samozrejme, nie je zárukou kvality. Dôležité je, že sa to celé vôbec udialo, a boli by sme rovnako vďační i za desiatich sústredených poslucháčov. Zhodnotiť podujatie by mali hlavne návštevníci. Stretli sme sa však s množstvom pozitívnych reakcií.

Alexandra: V deň Ruín som bola veľmi napätá a šťastná. Najväčšia škoda je, že vy ako organizátor ste v momente najväčšieho tresku už tak unavený, že jediné, čo vidíte, je vaša posteľ. Presvedčili sme sa však, že má zmysel robiť veci inak a ísť si za tým, čo naozaj chcete. Vďaka patrí všetkým zúčastneným a aj tým, ktorí nám nezištne pomohli.

David: Tá únava by sa dala krájať! Po celom dni nás so Štefanom čakalo ešte aj hudobné vystúpenie.

Nakoplo vás to? Šušká sa, že chystáte ďalší ročník.

David: Určite áno. V okolí je ešte veľa zaujímavých priestorov, do ktorých by sme chceli aspoň nazrieť. S občianskym združením pôsobíme serióznejšie, dokážeme si svoju návštevu obhájiť. Je to o dosť jednoduchšie, ako preliezanie plotov v minulosti.

Štefan: Možno by som to ale nenazýval ročníkom. Chystáme ďalšie podujatia, priestory máme vyhliadnuté dopredu už minimálne na päť ďalších.

To znie sľubne. Pre koho je ale festival určený? Nájde sa v ňom iba špecifická skupina ľudí, alebo by ste to odporúčali aj širšiemu publiku?

Štefan: Širšiemu, ale najmä bystrosluchému a bystrozrakému.

Alexandra: Podľa mňa sú Ruiny pre každého, kto chce počúvať, vnímať a určitým spôsobom sa aj dovzdelať. Tak sa to snažím aj smerovať navonok k verejnosti. Nie sme ale komerčne ladení, na to veľakrát vopred upozorňujeme.

David: Stále pevne veríme, že sa nestaneme elitárskym festivalom. Snažíme sa do malých miest priniesť časť modernej kultúry, ktorá nám tu chýba. Osobne náš festival odporúčam najmä ľuďom, ktorí ešte nemali žiadnu podobnú skúsenosť. Bolo by určite jednoduchšie zorganizovať podobné podujatie vo väčších mestách, ale my sme radi doma a bude to tu také, ako si sami spravíme. Na prvom podujatí nás prekvapila aj účasť divákov z Košíc alebo Bratislavy.

Aký zážitok si z podujatia návštevníci odnesú?

David: Zážitok je pravdepodobne to najvýstižnejšie slovo. Rovnako dôležitý je priestor i hudba, toto spojenie nás stále fascinuje. Z dramaturgickej stránky by sme si chceli vybudovať u divákov dôveru, že stále prinesieme niečo nové, žánrovo neobmedzené, možno i absurdné, ale zároveň krásne. Profilujeme sa ako festival inej hudby ako je v našich končinách zvykom. Zároveň sa snažíme ľudí nalákať, aby sa prišli pozrieť do budov, okolo ktorých denne kráčajú a za bežných okolností sú pre nich neprístupné. Veríme, že to môže vzbudiť i záujem o históriu mesta či iniciovať krátke zamyslenie, prečo sú pamiatky v dezolátnom stave a zabudnutí.

Pekná myšlienka. Dajte teda čitateľom nejakú chuťovku z toho, čo ich tento rok čaká.

David: Prvé podujatie v tomto roku sa bude konať opäť v Lučenci, v jednej z Rakottyayových víl na Jókaiho ulici. V hudobnom programe sa predstaví i interpret, ktorý je medzinárodne uznávaný a pravidelne koncertuje vo veľkých sálach. To, že zahrá v schátranej secesnej vile pre pár desiatok ľudí, je pre nás veľkou výzvou. Radi by sme priestor usporiadali tak, aby sme zmazali pomyselnú hranicu medzi poslucháčmi a účinkujúcimi. Tohtoročné podujatie bude iné ako minulé, v niečom sme sa poučili a opäť chystáme i sprievodný program. Viac by sme zatiaľ neradi prezradzáli.

Alexandra: Máme programovú štruktúru, ktorú chceme ešte vyšperkovať a takisto sa riadime našim plánom propagácie. Odporúčam sledovať nás na našom facebooku Projekt Ruiny, kde budeme objasňovať podrobnosti. Je sa na čo tešiť.

Príprava takéhoto podujatia určite zhltne veľa energie i peňazí. Ako to zvládate? Podporuje vás niekto?

Štefan: Organizácia prebieha rôznymi spôsobmi. Stretnutia pri káve, preliezanie plotov k zaujímavým priestorom a hľadanie umelcov po internete. Hlavnou finančnou podporou je pre nás Mestský úrad v Lučenci, bez ktorého by sme účinkujúcich nezaplatili. Tiež majiteľ priestoru, ktorý nám ochotne vilu poskytol.

Alexandra: Okrem nás troch máme ešte zvukového majstra Juraja Mišíka, ktorý má na starosti komplet celú techniku, ozvučenie aj svetlá. Prípravy podujatia prebiehajú takmer celý rok. Je v tom veľa maličkostí, ktoré mnohí nevidia. Okrem Projektu Ruiny má každý z nás svoje zamestnanie a ďalšie projekty, takže to robíme dobrovoľne vo svojom voľnom čase. Robíme to však s láskou a presvedčením, že to za to stojí.

Iba mestský úrad? Iného sponzora nemáte?

Alexandra: S otázkou peňazí bojujeme stále. Trúfli by sme si aj na väčšie veci, ale rozpočet nepustí. Našu žiadosť o grant Fondu na podporu umenia nám zamietli, čo nás dosť zamrzelo. S ich podporou by sa nám dýchalo ľahšie. Snažíme sa preto pomáhať si ako vieme. Robiť veci čo najmenej nákladne a vyťažiť z minima maximum. Na najbližšie Ruiny máme badžet zatiaľ len na honorár a pokrytie nákladov hudobného interpreta. Týmto by som sa chcela prihovoriť aj smerom k čitateľom, ktorým by bola sympatická naša práca a dokázali by nás podporiť. Akúkoľvek pomoc privítame, či už finančnú, barter za reklamu, prípadne nám dať tipy, na koho sa obrátiť. A ak by mal niekto chuť, pokojne nám môže pomôcť aj s upratovaním nového priestoru.

David: Našťastie, účinkujúcich väčšinou osobne poznáme, sú ochotní prispôsobiť ich honorár našim chabým podmienkam. Máme nálepku non-profit a ušľachtilé ciele. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať nielen sponzorom, ale i majiteľovi spomínanej vily, ktorý nám tento priestor veľmi ochotne sprostredkoval. Dobrovoľníctvo nám na druhej strane umožňuje pracovať tým najúprimnejším možným spôsobom, zadarmo.

Ak to financie dovolia, bude teda z Ruín tradícia? Rozrastiete sa aj do iných miest?

David: V to dúfame. V súčasnosti hľadáme riešenia, ako financovať podujatia v malých obciach. Počas najbližších rokov by sme sa chceli orientovať na Gemer, ktorý ponúka veľký turistický potenciál a množstvo zaujímavých miest.

Alexandra: Sme otvorení mladí ľudia, ktorí dôverujú tomu, čo robia. Nevidím dôvod, prečo by sme nemali rásť. Sme dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dá a keď sa nechce, tak vás prehlasujeme (smiech).

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  4. Konferencia - EU support for research
  5. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  6. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  7. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  8. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  9. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  10. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 20 413
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 14 530
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 485
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 781
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 336
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 316
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 509
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 849
  9. Štefánka by Pulitzer 3 809
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 072

Hlavné správy z MY Novohrad

Najväčší podiel ľudí odkázaných na sociálne dávky je na Gemeri

Nelichotivý rebríček vedú okresy Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica.

Beáta veľa neprikuruje, bojí sa požiaru

Útisová hlási koniec

Zápolenie na tatami ju prestalo baviť.

Veronika Útisová.

Petrivaldského vilu zachránia v poslednej chvíli

Mestskí poslanci zámer s herňou škrtli. V historickej stavbe vznikne informačné centrum.

Petrivaldského vila v Hnúšti je aktuálne v žalostnom stave.

Dvakrát nerozhodne

Domáce zápasy Mladosti so súpermi nemali víťazov.

Ilustračné foto
Na snímke zľava pôvodná vstupná brána Fiľakovského hradu, Bebekova bašta a rekonštruovaná malá delová bašta, ktorá bude v marci 2019 tretím zastrešeným objektom hradného areálu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zlatica Kušnírová: Každý deň vyjde najavo nová špina

Uplynul rok od vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

V Trenčíne na výročie vraždy Jána a Martiny odhalia pamätník

Organizátori zverejnili podrobný program zajtrajšej spomienky na Jána a Martinu.

Šéf webu, pre ktorý Kuciak pracoval: Keď sa Jano naučil zrozumiteľne písať, tak ho zavraždili

Jano bol výnimočný, nahradiť sa ho úplne nedá, hovorí šéfredaktor Aktualít.

Vybrali SME

Už ste čítali?