Utorok, 29. november, 2022 | Meniny má Vratko

Projekt Ruiny vdychuje život opusteným budovám

Partia študentov spája atmosféru schátralých historických budov s hudbou a umením. V Lučenci chystajú ďalšie podujatie.

Organizátori Projektu Ruiny. Zľava David, Alexandra a Štefan.Organizátori Projektu Ruiny. Zľava David, Alexandra a Štefan. (Zdroj: Archív organizátorov)

LUČENEC. Opusteným budovám a kaštieľom vďaka partii mladých ľudí svitá na lepšie časy. Dušu im vdychujú cez Projekt Ruiny, ktorý debutoval počas minulého roka v lučeneckom Prónayho kaštieli. Kultúrny festival bude pokračovať aj tento rok, opäť v centre Novohradu. Prebehne v jednej z Rakottayho secesných vil na Jókaiho ulici - v schátranom Vályiho dome. O cieľoch podujatia, jeho prípravách i prekvapeniach na tento rok sme sa porozprávali s organizátormi, ktorí sa napriek prekážkam nevzdávajú. Viac prezradia dramaturgovia festivalu David Petráš a Štefan Szabó i producentka Alexandra Galambová.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ruiny môžeme pokojne nazvať odvážnym projektom. Netradičné miesta - netradičný zážitok. Ako tento nápad vznikol?

Štefan: Úplne spontánne pri rozhovore s Dávidom o tom, ako sa na Slovensku zužuje možnosť koncertovať s našou autorskou hudbou. Nespadá totiž do dramaturgie slovenskej klubovej a jazzovej scény.

David: Spočiatku sme len hľadali priestor v Lučenci, kde by sme mohli zorganizovať koncert Štefanovho hudobného projektu s bubeníkom a vibrafonistom Jánom Fialom. Mali sme pocit, že sa to do malého mesta nikam nehodí. Po čase som mu navrhol, aby sme skúsili využiť schátrané priestory, ako sa to robí bežne i v zahraničí. Náš kraj disponuje obrovským množstvom zabudnutých kultúrnych či priemyselných pamiatok. Hneď sme sa zhodli, že by každé podujatie malo byť na inom mieste, ktoré jednorázovo sprístupníme našim divákom.

SkryťVypnúť reklamu

Alexandra: Ja som sa dobrovoľne začala chlapcom starať do roboty. Mala som pocit, že im viem pomôcť aspoň s propagačnou časťou projektu, keďže pracujem na marketingu. Okolnosti nás napokon minulý rok "prinútili" založiť aj občianske združenie, takže Projekt Ruiny sa stal oficiálnym.

David: Bez Alexandry by to pravdepodobne celé nefungovalo, my so Štefanom sme len nepraktickí snílci. Takisto ani bez nášho zvukového majstra Juraja Mišíka, ktorý obstaráva aj technické zázemie podujatí.

Máte za sebou prvý ročník v Prónayho kaštieli. Ako by ste vašu premiéru zhodnotili?

Štefan: Keď človek nemá veľké očakávania, väčšinou ho potešia aj maličkosti. Mňa potešilo, že bolo dosť predlžovačiek na zapojenie všetkých lámp. Tiež to, že prišlo vyše 100 ľudí, nebolo ani dosť stoličiek.

SkryťVypnúť reklamu

David: Boli sme naozaj milo prekvapení, dopadlo to nad naše očakávania. Do poslednej chvíle sme vlastne nevedeli, koľko divákov do kaštieľa príde. Stovka, samozrejme, nie je zárukou kvality. Dôležité je, že sa to celé vôbec udialo, a boli by sme rovnako vďační i za desiatich sústredených poslucháčov. Zhodnotiť podujatie by mali hlavne návštevníci. Stretli sme sa však s množstvom pozitívnych reakcií.

Alexandra: V deň Ruín som bola veľmi napätá a šťastná. Najväčšia škoda je, že vy ako organizátor ste v momente najväčšieho tresku už tak unavený, že jediné, čo vidíte, je vaša posteľ. Presvedčili sme sa však, že má zmysel robiť veci inak a ísť si za tým, čo naozaj chcete. Vďaka patrí všetkým zúčastneným a aj tým, ktorí nám nezištne pomohli.

David: Tá únava by sa dala krájať! Po celom dni nás so Štefanom čakalo ešte aj hudobné vystúpenie.

Nakoplo vás to? Šušká sa, že chystáte ďalší ročník.

David: Určite áno. V okolí je ešte veľa zaujímavých priestorov, do ktorých by sme chceli aspoň nazrieť. S občianskym združením pôsobíme serióznejšie, dokážeme si svoju návštevu obhájiť. Je to o dosť jednoduchšie, ako preliezanie plotov v minulosti.

Štefan: Možno by som to ale nenazýval ročníkom. Chystáme ďalšie podujatia, priestory máme vyhliadnuté dopredu už minimálne na päť ďalších.

To znie sľubne. Pre koho je ale festival určený? Nájde sa v ňom iba špecifická skupina ľudí, alebo by ste to odporúčali aj širšiemu publiku?

Štefan: Širšiemu, ale najmä bystrosluchému a bystrozrakému.

Alexandra: Podľa mňa sú Ruiny pre každého, kto chce počúvať, vnímať a určitým spôsobom sa aj dovzdelať. Tak sa to snažím aj smerovať navonok k verejnosti. Nie sme ale komerčne ladení, na to veľakrát vopred upozorňujeme.

David: Stále pevne veríme, že sa nestaneme elitárskym festivalom. Snažíme sa do malých miest priniesť časť modernej kultúry, ktorá nám tu chýba. Osobne náš festival odporúčam najmä ľuďom, ktorí ešte nemali žiadnu podobnú skúsenosť. Bolo by určite jednoduchšie zorganizovať podobné podujatie vo väčších mestách, ale my sme radi doma a bude to tu také, ako si sami spravíme. Na prvom podujatí nás prekvapila aj účasť divákov z Košíc alebo Bratislavy.

Aký zážitok si z podujatia návštevníci odnesú?

David: Zážitok je pravdepodobne to najvýstižnejšie slovo. Rovnako dôležitý je priestor i hudba, toto spojenie nás stále fascinuje. Z dramaturgickej stránky by sme si chceli vybudovať u divákov dôveru, že stále prinesieme niečo nové, žánrovo neobmedzené, možno i absurdné, ale zároveň krásne. Profilujeme sa ako festival inej hudby ako je v našich končinách zvykom. Zároveň sa snažíme ľudí nalákať, aby sa prišli pozrieť do budov, okolo ktorých denne kráčajú a za bežných okolností sú pre nich neprístupné. Veríme, že to môže vzbudiť i záujem o históriu mesta či iniciovať krátke zamyslenie, prečo sú pamiatky v dezolátnom stave a zabudnutí.

Pekná myšlienka. Dajte teda čitateľom nejakú chuťovku z toho, čo ich tento rok čaká.

David: Prvé podujatie v tomto roku sa bude konať opäť v Lučenci, v jednej z Rakottyayových víl na Jókaiho ulici. V hudobnom programe sa predstaví i interpret, ktorý je medzinárodne uznávaný a pravidelne koncertuje vo veľkých sálach. To, že zahrá v schátranej secesnej vile pre pár desiatok ľudí, je pre nás veľkou výzvou. Radi by sme priestor usporiadali tak, aby sme zmazali pomyselnú hranicu medzi poslucháčmi a účinkujúcimi. Tohtoročné podujatie bude iné ako minulé, v niečom sme sa poučili a opäť chystáme i sprievodný program. Viac by sme zatiaľ neradi prezradzáli.

Alexandra: Máme programovú štruktúru, ktorú chceme ešte vyšperkovať a takisto sa riadime našim plánom propagácie. Odporúčam sledovať nás na našom facebooku Projekt Ruiny, kde budeme objasňovať podrobnosti. Je sa na čo tešiť.

Príprava takéhoto podujatia určite zhltne veľa energie i peňazí. Ako to zvládate? Podporuje vás niekto?

Štefan: Organizácia prebieha rôznymi spôsobmi. Stretnutia pri káve, preliezanie plotov k zaujímavým priestorom a hľadanie umelcov po internete. Hlavnou finančnou podporou je pre nás Mestský úrad v Lučenci, bez ktorého by sme účinkujúcich nezaplatili. Tiež majiteľ priestoru, ktorý nám ochotne vilu poskytol.

Alexandra: Okrem nás troch máme ešte zvukového majstra Juraja Mišíka, ktorý má na starosti komplet celú techniku, ozvučenie aj svetlá. Prípravy podujatia prebiehajú takmer celý rok. Je v tom veľa maličkostí, ktoré mnohí nevidia. Okrem Projektu Ruiny má každý z nás svoje zamestnanie a ďalšie projekty, takže to robíme dobrovoľne vo svojom voľnom čase. Robíme to však s láskou a presvedčením, že to za to stojí.

Iba mestský úrad? Iného sponzora nemáte?

Alexandra: S otázkou peňazí bojujeme stále. Trúfli by sme si aj na väčšie veci, ale rozpočet nepustí. Našu žiadosť o grant Fondu na podporu umenia nám zamietli, čo nás dosť zamrzelo. S ich podporou by sa nám dýchalo ľahšie. Snažíme sa preto pomáhať si ako vieme. Robiť veci čo najmenej nákladne a vyťažiť z minima maximum. Na najbližšie Ruiny máme badžet zatiaľ len na honorár a pokrytie nákladov hudobného interpreta. Týmto by som sa chcela prihovoriť aj smerom k čitateľom, ktorým by bola sympatická naša práca a dokázali by nás podporiť. Akúkoľvek pomoc privítame, či už finančnú, barter za reklamu, prípadne nám dať tipy, na koho sa obrátiť. A ak by mal niekto chuť, pokojne nám môže pomôcť aj s upratovaním nového priestoru.

David: Našťastie, účinkujúcich väčšinou osobne poznáme, sú ochotní prispôsobiť ich honorár našim chabým podmienkam. Máme nálepku non-profit a ušľachtilé ciele. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať nielen sponzorom, ale i majiteľovi spomínanej vily, ktorý nám tento priestor veľmi ochotne sprostredkoval. Dobrovoľníctvo nám na druhej strane umožňuje pracovať tým najúprimnejším možným spôsobom, zadarmo.

Ak to financie dovolia, bude teda z Ruín tradícia? Rozrastiete sa aj do iných miest?

David: V to dúfame. V súčasnosti hľadáme riešenia, ako financovať podujatia v malých obciach. Počas najbližších rokov by sme sa chceli orientovať na Gemer, ktorý ponúka veľký turistický potenciál a množstvo zaujímavých miest.

Alexandra: Sme otvorení mladí ľudia, ktorí dôverujú tomu, čo robia. Nevidím dôvod, prečo by sme nemali rásť. Sme dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dá a keď sa nechce, tak vás prehlasujeme (smiech).

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  2. Malý Cambridge: Aká je idea Trnavskej univerzity
  3. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  4. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  5. Počúvaj hlas svojho srdca a študuj, čo ťa baví...
  6. Vedeli ste, čo všetko kryje poistenie nehnuteľnosti?
  7. Fakulta s urýchľovačom či observatóriom? U nás možné
  8. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  1. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  2. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  3. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  4. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  5. Získajte sériu retro keramických hrnčekov
  6. Aby ste si pri príprave vianočných dobrôt spievali od radosti
  7. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  8. Statute of limitations in consumer relations
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 27 822
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 8 592
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 880
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 719
  5. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 665
  6. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 356
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 044
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 867

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Vydierač a rozvratník s podporou médií (2)
  2. Tomáš Vodvářka: Podivuhodná noc - adventní povídka
  3. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vojna v bezpečnostných zložkách: Komu zovrelo v hrdle po domovke u pána X?
  4. Samuel Ivančák: Mlčanlivosť kvetov
  5. Irena Šimuneková: Šášov
  6. Marek Mačuha: O dorovnávaní platov
  7. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 56 389
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 612
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 114
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 353
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 120
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 996
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 866
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 711
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Prispieť na liečbu malej Mili možno priamo počas domácich zápasov Mimelu vhodením peňazí do pripraveného boxu alebo až do polovice decembra na transparentný účet, ktorý založil klub na tento účel. 

Lučenecký futsalový klub dobre vie, že každé víťazstvo treba vybojovať. Možno aj preto pomáha deťom, ktoré musia bojovať s nepriazňou osudu.


9 h

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


20 h
Ilustračné foto.

Nocľaháreň v Rimavskej Sobote je túto sezónu, rovnako ako po minulé roky, otvorená od polovice októbra.


TASR 20 h
V Tuhári finišujú s obnovou interiéru rímskokatolíckeho kostola.

Na jar plánujú pokračovať aj rekonštrukciou vonkajšej fasády a kostolnej veže.


TASR 21 h

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Vydierač a rozvratník s podporou médií (2)
  2. Tomáš Vodvářka: Podivuhodná noc - adventní povídka
  3. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vojna v bezpečnostných zložkách: Komu zovrelo v hrdle po domovke u pána X?
  4. Samuel Ivančák: Mlčanlivosť kvetov
  5. Irena Šimuneková: Šášov
  6. Marek Mačuha: O dorovnávaní platov
  7. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 56 389
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 612
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 114
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 353
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 120
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 996
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 866
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 711
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu