Pondelok, 23. júl, 2018 | Meniny má Oľga

Projekt Ruiny vdychuje život opusteným budovám

Partia študentov spája atmosféru schátralých historických budov s hudbou a umením. V Lučenci chystajú ďalšie podujatie.

Organizátori Projektu Ruiny. Zľava David, Alexandra a Štefan.(Zdroj: Archív organizátorov)

LUČENEC. Opusteným budovám a kaštieľom vďaka partii mladých ľudí svitá na lepšie časy. Dušu im vdychujú cez Projekt Ruiny, ktorý debutoval počas minulého roka v lučeneckom Prónayho kaštieli. Kultúrny festival bude pokračovať aj tento rok, opäť v centre Novohradu. Prebehne v jednej z Rakottayho secesných vil na Jókaiho ulici - v schátranom Vályiho dome. O cieľoch podujatia, jeho prípravách i prekvapeniach na tento rok sme sa porozprávali s organizátormi, ktorí sa napriek prekážkam nevzdávajú. Viac prezradia dramaturgovia festivalu David Petráš a Štefan Szabó i producentka Alexandra Galambová.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ruiny môžeme pokojne nazvať odvážnym projektom. Netradičné miesta - netradičný zážitok. Ako tento nápad vznikol?

Štefan: Úplne spontánne pri rozhovore s Dávidom o tom, ako sa na Slovensku zužuje možnosť koncertovať s našou autorskou hudbou. Nespadá totiž do dramaturgie slovenskej klubovej a jazzovej scény.

David: Spočiatku sme len hľadali priestor v Lučenci, kde by sme mohli zorganizovať koncert Štefanovho hudobného projektu s bubeníkom a vibrafonistom Jánom Fialom. Mali sme pocit, že sa to do malého mesta nikam nehodí. Po čase som mu navrhol, aby sme skúsili využiť schátrané priestory, ako sa to robí bežne i v zahraničí. Náš kraj disponuje obrovským množstvom zabudnutých kultúrnych či priemyselných pamiatok. Hneď sme sa zhodli, že by každé podujatie malo byť na inom mieste, ktoré jednorázovo sprístupníme našim divákom.

Alexandra: Ja som sa dobrovoľne začala chlapcom starať do roboty. Mala som pocit, že im viem pomôcť aspoň s propagačnou časťou projektu, keďže pracujem na marketingu. Okolnosti nás napokon minulý rok "prinútili" založiť aj občianske združenie, takže Projekt Ruiny sa stal oficiálnym.

David: Bez Alexandry by to pravdepodobne celé nefungovalo, my so Štefanom sme len nepraktickí snílci. Takisto ani bez nášho zvukového majstra Juraja Mišíka, ktorý obstaráva aj technické zázemie podujatí.

Máte za sebou prvý ročník v Prónayho kaštieli. Ako by ste vašu premiéru zhodnotili?

Štefan: Keď človek nemá veľké očakávania, väčšinou ho potešia aj maličkosti. Mňa potešilo, že bolo dosť predlžovačiek na zapojenie všetkých lámp. Tiež to, že prišlo vyše 100 ľudí, nebolo ani dosť stoličiek.

David: Boli sme naozaj milo prekvapení, dopadlo to nad naše očakávania. Do poslednej chvíle sme vlastne nevedeli, koľko divákov do kaštieľa príde. Stovka, samozrejme, nie je zárukou kvality. Dôležité je, že sa to celé vôbec udialo, a boli by sme rovnako vďační i za desiatich sústredených poslucháčov. Zhodnotiť podujatie by mali hlavne návštevníci. Stretli sme sa však s množstvom pozitívnych reakcií.

Alexandra: V deň Ruín som bola veľmi napätá a šťastná. Najväčšia škoda je, že vy ako organizátor ste v momente najväčšieho tresku už tak unavený, že jediné, čo vidíte, je vaša posteľ. Presvedčili sme sa však, že má zmysel robiť veci inak a ísť si za tým, čo naozaj chcete. Vďaka patrí všetkým zúčastneným a aj tým, ktorí nám nezištne pomohli.

David: Tá únava by sa dala krájať! Po celom dni nás so Štefanom čakalo ešte aj hudobné vystúpenie.

Nakoplo vás to? Šušká sa, že chystáte ďalší ročník.

David: Určite áno. V okolí je ešte veľa zaujímavých priestorov, do ktorých by sme chceli aspoň nazrieť. S občianskym združením pôsobíme serióznejšie, dokážeme si svoju návštevu obhájiť. Je to o dosť jednoduchšie, ako preliezanie plotov v minulosti.

Štefan: Možno by som to ale nenazýval ročníkom. Chystáme ďalšie podujatia, priestory máme vyhliadnuté dopredu už minimálne na päť ďalších.

To znie sľubne. Pre koho je ale festival určený? Nájde sa v ňom iba špecifická skupina ľudí, alebo by ste to odporúčali aj širšiemu publiku?

Štefan: Širšiemu, ale najmä bystrosluchému a bystrozrakému.

Alexandra: Podľa mňa sú Ruiny pre každého, kto chce počúvať, vnímať a určitým spôsobom sa aj dovzdelať. Tak sa to snažím aj smerovať navonok k verejnosti. Nie sme ale komerčne ladení, na to veľakrát vopred upozorňujeme.

David: Stále pevne veríme, že sa nestaneme elitárskym festivalom. Snažíme sa do malých miest priniesť časť modernej kultúry, ktorá nám tu chýba. Osobne náš festival odporúčam najmä ľuďom, ktorí ešte nemali žiadnu podobnú skúsenosť. Bolo by určite jednoduchšie zorganizovať podobné podujatie vo väčších mestách, ale my sme radi doma a bude to tu také, ako si sami spravíme. Na prvom podujatí nás prekvapila aj účasť divákov z Košíc alebo Bratislavy.

Aký zážitok si z podujatia návštevníci odnesú?

David: Zážitok je pravdepodobne to najvýstižnejšie slovo. Rovnako dôležitý je priestor i hudba, toto spojenie nás stále fascinuje. Z dramaturgickej stránky by sme si chceli vybudovať u divákov dôveru, že stále prinesieme niečo nové, žánrovo neobmedzené, možno i absurdné, ale zároveň krásne. Profilujeme sa ako festival inej hudby ako je v našich končinách zvykom. Zároveň sa snažíme ľudí nalákať, aby sa prišli pozrieť do budov, okolo ktorých denne kráčajú a za bežných okolností sú pre nich neprístupné. Veríme, že to môže vzbudiť i záujem o históriu mesta či iniciovať krátke zamyslenie, prečo sú pamiatky v dezolátnom stave a zabudnutí.

Pekná myšlienka. Dajte teda čitateľom nejakú chuťovku z toho, čo ich tento rok čaká.

David: Prvé podujatie v tomto roku sa bude konať opäť v Lučenci, v jednej z Rakottyayových víl na Jókaiho ulici. V hudobnom programe sa predstaví i interpret, ktorý je medzinárodne uznávaný a pravidelne koncertuje vo veľkých sálach. To, že zahrá v schátranej secesnej vile pre pár desiatok ľudí, je pre nás veľkou výzvou. Radi by sme priestor usporiadali tak, aby sme zmazali pomyselnú hranicu medzi poslucháčmi a účinkujúcimi. Tohtoročné podujatie bude iné ako minulé, v niečom sme sa poučili a opäť chystáme i sprievodný program. Viac by sme zatiaľ neradi prezradzáli.

Alexandra: Máme programovú štruktúru, ktorú chceme ešte vyšperkovať a takisto sa riadime našim plánom propagácie. Odporúčam sledovať nás na našom facebooku Projekt Ruiny, kde budeme objasňovať podrobnosti. Je sa na čo tešiť.

Príprava takéhoto podujatia určite zhltne veľa energie i peňazí. Ako to zvládate? Podporuje vás niekto?

Štefan: Organizácia prebieha rôznymi spôsobmi. Stretnutia pri káve, preliezanie plotov k zaujímavým priestorom a hľadanie umelcov po internete. Hlavnou finančnou podporou je pre nás Mestský úrad v Lučenci, bez ktorého by sme účinkujúcich nezaplatili. Tiež majiteľ priestoru, ktorý nám ochotne vilu poskytol.

Alexandra: Okrem nás troch máme ešte zvukového majstra Juraja Mišíka, ktorý má na starosti komplet celú techniku, ozvučenie aj svetlá. Prípravy podujatia prebiehajú takmer celý rok. Je v tom veľa maličkostí, ktoré mnohí nevidia. Okrem Projektu Ruiny má každý z nás svoje zamestnanie a ďalšie projekty, takže to robíme dobrovoľne vo svojom voľnom čase. Robíme to však s láskou a presvedčením, že to za to stojí.

Iba mestský úrad? Iného sponzora nemáte?

Alexandra: S otázkou peňazí bojujeme stále. Trúfli by sme si aj na väčšie veci, ale rozpočet nepustí. Našu žiadosť o grant Fondu na podporu umenia nám zamietli, čo nás dosť zamrzelo. S ich podporou by sa nám dýchalo ľahšie. Snažíme sa preto pomáhať si ako vieme. Robiť veci čo najmenej nákladne a vyťažiť z minima maximum. Na najbližšie Ruiny máme badžet zatiaľ len na honorár a pokrytie nákladov hudobného interpreta. Týmto by som sa chcela prihovoriť aj smerom k čitateľom, ktorým by bola sympatická naša práca a dokázali by nás podporiť. Akúkoľvek pomoc privítame, či už finančnú, barter za reklamu, prípadne nám dať tipy, na koho sa obrátiť. A ak by mal niekto chuť, pokojne nám môže pomôcť aj s upratovaním nového priestoru.

David: Našťastie, účinkujúcich väčšinou osobne poznáme, sú ochotní prispôsobiť ich honorár našim chabým podmienkam. Máme nálepku non-profit a ušľachtilé ciele. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať nielen sponzorom, ale i majiteľovi spomínanej vily, ktorý nám tento priestor veľmi ochotne sprostredkoval. Dobrovoľníctvo nám na druhej strane umožňuje pracovať tým najúprimnejším možným spôsobom, zadarmo.

Ak to financie dovolia, bude teda z Ruín tradícia? Rozrastiete sa aj do iných miest?

David: V to dúfame. V súčasnosti hľadáme riešenia, ako financovať podujatia v malých obciach. Počas najbližších rokov by sme sa chceli orientovať na Gemer, ktorý ponúka veľký turistický potenciál a množstvo zaujímavých miest.

Alexandra: Sme otvorení mladí ľudia, ktorí dôverujú tomu, čo robia. Nevidím dôvod, prečo by sme nemali rásť. Sme dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dá a keď sa nechce, tak vás prehlasujeme (smiech).

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. S dobrým pivom leto chutí
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  10. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 36 975
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 777
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 010
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 711
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 161
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 6 013
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 639
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 586
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 351
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 758

Hlavné správy z MY Novohrad

Vinica deklasovala Detvu, tesná výhra Fiľakovčanov

Výsledkový sumár víkendových zápasov Slovnaft Cupu.

Gopass - dovolenka, ktorá sa oplatí

Dovolenka vo Vysokých Tatrách a v Liptove bude toto leto opäť výhodnejšia.

Je to boj v hlave, tvrdí účastník 24-hodinového cyklomaratónu

Na okruhu Slovakia Ring strávil neuveriteľných 15 hodín, počas ktorých odšliapal takmer 456 kilometrov.

Vinica deklasovala Detvu, tesná výhra Fiľakovčanov

Výsledkový sumár víkendových zápasov Slovnaft Cupu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Oravskej priehrade pribudne ostrov, postavia ho pre vtáky

Ostrov vybuduje Chránená krajinná oblasť Horná Orava a bude slúžiť ako útočište pre vtáky. Nemajú kde hniezdiť.

Kostoly Kalvárie ukrývali tajomstvá. Ukazujú, ako vyzerala kedysi

Kalváriu čaká tento rok veľké otvorenie.

Krokodíl v hlohoveckom Váhu? Polícia to nevylúčila (VIDEO)

V Hlohovci a po sociálnych sieťach sa začalo šíriť video, na ktorom by mal vo váhu plávať krokodíl. Polícia túto možnosť nevylúčila.

Vybrali SME

Už ste čítali?