RIMAVSKÁ SOBOTA/REVÚCA. Na svoju zbierku môže byť právom pyšný. Dlhé desaťročia zhromažďoval predmety, ktoré nám dnes pripomínajú históriu a vývoj potápačskej techniky. Peter Ferdinandy z Revúcej dal dokopy skutočné unikáty. Jeho vyše päťstokusová zbierka je najnovšou akvizíciou Gemersko - malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Časti potápačských výstrojov z druhej polovice 20. storočia nepochádzajú len z našej krajiny. V zbierke majú zastúpenie unikáty z Francúzska, Maďarska, Španielska, Talianska, Rakúska, Poľska, Bulharska, Grécka, Anglicka, Taiwanu, Ameriky, bývalých NDR, NSR, ZSSR, Juhoslávie, ČSSR, tiež zo Švédska, Nemecka, Austrálie, Číny, Japonska, Brazílie, Indonézie, Kanady aj Južnej Kórei.
Zberateľ, potápač, inštruktor potápania a cestovateľ sa zbieraniu potápačskej techniky venuje už štyridsať rokov. „Ako malý chlapec som videl niekoľko filmov o potápaní a úplne ma dostali. V tom čase však neboli také možnosti a tak som sa k potápaniu dostal až v zrelom veku. Mal som už dve deti, takže som bol rozvážny, vedel som, čo si v hĺbke môžem dovoliť a čo nie. Prvý výstroj, ktorý som mal, bol vyradený vojenský od Zväzarmu,“ zaspomínal si vášnivý zberateľ a podotkol, že pri dostávaní nového výstroja ho doslova pichlo pri srdci. „Bolo mi ľúto, že stará, nepotrebná technika, skončí niekde v šrote a na smetisku. No a tak som ju začal zbierať.“
Každý kus v rozsiahlej zbierke má svoj príbeh. Pri niektorých exemplároch je skutočne ťažké vydedukovať na čo slúžili. Jedno je však isté. Slovenskí a českí nadšenci potápania mali mimoriadnu schopnosť improvizácie a jednotlivé súčasti techniky si upravovali v amatérskych podmienkach. No a práve to robí zbierku originálnou.
„Medzi najstaršie unikáty v zbierke patria oživovací pristroj Titan, ktorý bol v roku 1939 vyrobený v Prahe alebo takmer storočné záťažové topánky nemeckého výrobcu Dräger,“ ozrejmil rodák zo Žiliny a priblížil históriu jednotlivých kusov zbierky. V týchto dňoch, až do konca apríla, ich môžete obdivovať v Gemersko - malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Múzeum túto zbierku, ktorá nemá v našej krajine obdobu, získalo po niekoľkoročnom snažení vďaka podpore Fondu na podporu umenia. Potápačské obleky, vyvažovacie vesty, masky, dýchacie technika, plutvy, rôzne doplnky, nože, harpúny, vodotesné púzdra na fotoaparáty a kamery, svietidlá, hĺbkomery, súbory tlakových fliaš či oživovacie prístroje. Vystavená zbierka je skutočne rozsiahla. Návštevníci Gemersko - malohontského múzea v Rimavskej Sobote si ju môžu pozrieť do 30. apríla.
Kto je Peter Ferdinandy
►Rodák zo Žiliny, ktorý po absolvovaní základnej školy v Revúcej študoval na priemyslovke vo Svite. Po štúdiu viedli jeho kroky do magnezitky v Jelšave. V roku 1976 založil spolu s niekoľkými nadšencami Klub športového potápania Vega Lubeník. O tri roky neskôr sa začal venovať aj inštruktorskej činnosti. Postupne sa prepracoval až ku kvalifikácii inštruktora s tromi hviezdami C. M. A. S. (Svetovej federácie potápačských organizácií). Svojho času patril medzi inštruktorov s najvyššou potápačskou kvalifikáciou na Slovensku. V novembri 1993, ako člen prezídia Zväzu potápačov Slovenska, vycestoval na svetový kongres C. M. A. S do Nikózie na Cypre. Tam sa stal ZPS členom tejto organizácie.Peter Ferdinandy je jedným zo zakladajúcich členov Spoločnosti pre históriu potápania Českej republiky. Pred niekoľkými rokmi sa venoval pracovnej činnosti pod vodou aj speleopotápaniu. Aktuálne sa mu už síce aktívne nevenuje, ale pomoc pri akciách zameraných na prieskum zaplavených jaskynných chodieb v tisoveckom a muránskom krase nikdy neodmietne. V rámci svojich znalostí spolupracoval aj pri príprave a vydaní viacerých kníh a médií so zameraním na všeobecné aj speleologické potápanie. V 70. rokoch 20. storočia bol jedným zo zakladateľov potápania v regióne Gemer - Malohont. Pozornosť pútajú najmä jeho fotografie z potápania v Morskom oku v Tornali. Absolvoval aj ponor do Modrej jaskyne na ostrove Biševo.
