DOLNÁ BZOVÁ. Chýr o Bzovských sklárskych dňoch, ktoré už roky organizačne zastrešuje Občianske združenie Skálnik, už dávno prekročil hranice regiónu aj krajiny. Skupina nadšencov, ktorá sa snaží rozvíjať a prezentovať históriu sklárstva v miestnej časti obce Mýtna, sa tento rok chce ešte viac zamerať na akcie pre mladých a deti.
„Máme v pláne pripraviť pestrý program pozostávajúci z tvorivých dielní. Budú prezentovať prácu so sklom a hlinou. Tiež chceme zorganizovať výstavu fotografií, premietanie filmov, turistické pochody a interaktívne ukážky tvorby umeleckých sklárov,“ informoval Peter Greksa, predseda OZ Skálnik s tým, že k existujúcej Hupkovej sklárskej peci pribudne funkčná replika historického zariadenia na drvenie kremeňa, takzvaný stupník na vodný pohon. Bude osadená aj nová informačná tabuľa.
„Priestor v okolí pece sa pomaly zmení na skutočný sklársky skanzen. Zaujímavý je na tom fakt, že spolutvorcom tohto projektu môže byť skutočne každý, pretože naše združenie sa uchádza o finančnú podporu z Nadácie Tesco.“
Pomôcť môže každý
Projekt OZ Skálnik je aktuálne zaradený medzi tri najlepšie v regióne. „Každý nákup v lučeneckom a rimavskosobotskom Tescu bude odmenený hlasovacími žetónmi. Stačí ich vhodiť do hlasovacieho boxu s projektom „Bzovskí sklári deťom a mladým“. Týmto spôsobom každý zákazník spomínaných hypermarketov prispeje k vytvoreniu ďalšieho pekného miesta v našom regióne. Tu svoj voľný čas bude môcť tráviť aktívne, kreatívne a najmä zmysluplne,“ priblížil Greksa a dodal, že projekt je takto možné podporiť od 8. marca do 4. apríla.
Unikátna pec
OZ Skálnik sa doposiaľ najviac zviditeľnilo vybudovaním unikátnej sklárskej pece, z ktorej počas sklárskych podujatí sála horúčava. História tradičného remesla je v tejto lokalite plodná. Korene má v roku 1769, kedy bzovské sklárne založil, po dohode s grófom Zichym, Bernard Hupka. Nasledujúce dva roky trvala výstavba sklárskej huty a v roku 1771 sa v nej už vyrábali sklenené výrobky. „Základným materiálom pri výrobe skla bol kremeň. Miestni ho volajú žabica. Ďalšie prísady tvorili dolomitické vápence a iné stopové prvky. V peciach, ktoré v tom čase vykurovali drevom, sa z tejto zmesi vyrábalo takzvané lesné sklo. Malo zelenkavú farbu,“ načrel do histórie Greksa a podotkol, že bzovské sklárne boli na výslní v roku 1840. Koncom 19. storočia postupne zanikli, keďže posledný majiteľ postavil novú skláreň v Katarínskej Hute.
Dnes môžu návštevníci Dolnej Bzovej obdivovať dobovú sklársku pec, ktorá je vykurovaná drevom. V našej krajine je jediná svojho druhu. Každý rok, konkrétne počas Bzovských sklárskych dní, sa v nej rozhorí oheň. „Vieme v nej vyrobiť naraz až 50 litrov skloviny. Návštevníkom podujatia predvádzame tradičnú výrobu skla od počiatočného drvenia kameňa, cez plnenie taviacej nádoby, tavenie skla až po výrobu sklenených predmetov,“ priblížil predseda združenia, ktorého cieľom je vytvoriť skanzen sklárskej histórie. Tradičné remeslo tak zostane zachované aj pre ďalšie generácie.
