RIMAVSKÁ SOBOTA. Od brutálnej vraždy trénera Júliusa Nôtu uplynulo už osem rokov. Človek, ktorý spáchal zverský čin, stále behá po slobode. Vdova po úspešnom športovcovi, ktorý zanechal svoj rukopis aj v zahraničných klubov či mládežníckych reprezentačných tímoch, verí, že spravodlivý trest páchateľa skôr či neskôr neminie. V ostro sledovanom prípade je aktuálne ticho. Chýbajú relevantné dôkazy.
„Darmo roky bežia. Na tú hrôzu sa skrátka nedá zabudnúť. Nekonečné vyšetrovanie, každý súd, to všetko jatrí rany,“ prehovorila so smútkom v hlase Zuzana, vdova po zavraždenom.
Obžalovaný bol zbavený viny
Z vraždy trénera bol obžalovaný mladý muž z Rimavských Janoviec. Počas procesu ho znalci označili za nezrelú osobnosť so sklonmi k agresivite. V roku 2013 opätovne tvrdil pred senátom, že má čisté svedomie a je nevinný. Na slobodu však nešiel, pretože po obvinení z vraždy našla polícia v jeho dome plynovú pušku sovietskej výroby, podomácky vyrobenú pištoľ a dva náboje. Obžalovali ho za zločin nedovoleného ozbrojovania, pretože na zaistené zbrane a strelivo sa podľa zákona vzťahuje povoľovacie konanie. Obžalovaný sa k zbraniam priznal. Súd mu odklepol súhrnný trest, do ktorého zarátal aj predchádzajúci nepodmienečný trest za držanie marihuany. Tiež mu nariadil protitoxikologické liečenie. Vlani opustil väzenské brány. Súd rozhodol, že v prípade vraždy trénera je nevinný. Chýbal vecný dôkaz, biologické, daktyloskopické či iné stopy.
„Keď som sa dozvedela, že je vonku, bola som prekvapená.“ podotkla Zuzana a v spomienkach sa vrátila o osem rokov dozadu, ku dňu, ktorý navždy zmenil život jej rodiny. „Bolo to 20. februára. Pár dní pred mojimi 29. narodeninami. Dodnes mi v ušiach znie telefonát môjho staršieho syna. Julko mal v tom čase 9 rokov. Práve som išla vyzdvihnúť mladšieho Jakubka do škôlky, keď mi s plačom volal, že ockovi sa niečo stalo,“ zalesknú sa jej v očiach slzy. V ten deň zavraždený Július vyzdvihol svojho syna v škole a po futbalovom tréningu sa vrátili domov. Mali ísť spolu na prechádzku. Napokon šiel sám, spoločnosť mu robil len pes. „Julko sa chcel hrať s hračkou, ktorú práve dostal. Manžel išiel len so psom. Mal pri sebe aj pušku. Na súde tvrdili, že práve tá mohla byť motívom tej brutality,“ spomína vdova.
Dohady o motíve vraždy
Obžaloba tvrdila, že útočník si všimol Júliusa, ako prechádzal cez lúku s puškou na ramene. Vyzbrojený nožom sa vydal za ním. Vraj mal záujem o zbraň, ktorú by mohol speňažiť. Nôtu pichol nožom do krku. Prerezal mu hrdlovú aj krčnú tepnu. Smrteľne zranený tréner po pár metroch plazenia sa skonal. Zuzanu však táto verzia motívu vraždy neuspokojila a dodnes jej v hlave víri množstvo otáznikov.
Doživotná trauma
Zuzana pred pár dňami oslavovala narodeniny. Navždy však budú pre ňu smutným dňom. V tom čase, pred ôsmimi rokmi, prežívala spolu so svojimi dvoma deťmi peklo. „Julko aj Jakubko sa dodnes nedokážu vyrovnať so stratou milovaného otca,“ podotkla.
Starší syn Július má dnes 17 rokov. Podal sa na otca, miluje futbal. Aktuálne je brankárom v banskobystrickej Dukle. Jeho prvým a nepochybne najlepším trénerom bol jeho otec Július. Zuzana s úsmevom spomína, ako jej nebohý manžel prvýkrát postavil pred svojho ani nie ročného synčeka futbalovú loptu. Dieťa sa jej zľaklo a rozplakalo sa.
„Manžela trápilo, že nebude mať rád futbal. A pozrite sa, čo z neho vyrástlo. Futbal miluje,“ podotkla. Život jej uštedril krutú ranu, no verí, že raz jej bude dopriate vypočuť si verdikt, ktorý nadobro pošle chladnokrvnú beštiu za mreže.
